Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Vo februári bola Nikaragua jednou zo siedmich krajín, ktoré na Valnom zhromaždení OSN hlasovali proti rezolúcii vyzývajúcej Rusko, aby sa stiahlo z Ukrajiny.
Autor TASR
Brusel 18. júla (TASR) - Spoločná deklarácia lídrov EÚ a Spoločenstva štátov Latinskej Ameriky a Karibiku (CELAC) na summite v Bruseli bola nakoniec schválená po niekoľkých hodinách rokovaní s poznámkou pod čiarou, že jedna krajina nepodporila text pre nesúhlas s jedným odsekom. Bola to Nikaragua a vyhlásenie k vojne na Ukrajine je napokon oveľa miernejšie, než ho chcela EÚ, informuje spravodajca TASR.
Podľa informácií týždenníka Politico, ktorý sa odvoláva na tri rôzne diplomatické zdroje, predovšetkým Nikaragua a Kuba – a podľa niektorých zdrojov aj Venezuela – nesúhlasili s pôvodne tvrdším jazykom opisujúcim ruskú agresiu na Ukrajine. Podľa jedného z nemenovaných diplomatov obe krajiny tak konali po tom, ako ich lídri na summite telefonovali s Moskvou.
"V našich budúcich vzťahov medzi EÚ a CELAC sa otvára nová ambiciózna kapitola," napísal predseda Európskej rady Charles Michel na Twitteri, keď bolo jasné, že lídri sa dohodli na spoločnom vyhlásení. To má nakoniec 41 bodov a na desiatich stranách pokrýva rôzne témy spolupráce, vzájomných vzťahov a spoločných ambícií.
Situácii na Ukrajine sa venuje iba jeden bod a lídri oboch zoskupení v ňom vyjadrili "hlboké znepokojenie nad pokračujúcou vojnou proti Ukrajine, ktorá naďalej spôsobuje obrovské ľudské utrpenie a prehlbuje nestabilitu v globálnej ekonomike, obmedzuje rast, zvyšuje infláciu, narúša dodávateľské reťazce, zvyšuje energetickú a potravinovú neistotu a zvyšuje riziko finančnej nestability".
Lídri EÚ a juhoamerických a karibských krajín sa vyjadrili v prospech spravodlivého a udržateľného mieru a zopakovali tiež svoju podporu pre pokračovanie čiernomorskej obilnej dohody. Text spresňuje, že krajiny oboch regiónov trvajú na svojich špecifických národných pozíciách voči vojne na Ukrajine.
Štáty EÚ a CELAC opätovne potvrdili svoj záväzok voči Charte Organizácie Spojených národov a medzinárodnému právu vrátane potreby rešpektovať suverenitu, politickú nezávislosť a územnú celistvosť všetkých štátov s dôrazom na to, že je nevyhnutné "dodržiavať medzinárodné právo a multilaterálny systém, ktorý zabezpečuje mier a stabilitu".
Členské štáty EÚ pôvodne lobovali za väčšiu solidaritu juhoamerických a karibských štátov s Ukrajinou a presadzovali spoločné vyhlásenie silne kritické k ruskej invázii. Zverejnená spoločná deklarácia, ktorú Nikaragua nepodpísala, však vojnu na Ukrajine ani neodsudzuje.
Vo februári bola Nikaragua jednou zo siedmich krajín, ktoré na Valnom zhromaždení OSN hlasovali proti rezolúcii vyzývajúcej Rusko, aby sa stiahlo z Ukrajiny. Kuba sa zdržala hlasovania a Venezuela sa na hlasovaní nezúčastnila.
Podľa informácií týždenníka Politico, ktorý sa odvoláva na tri rôzne diplomatické zdroje, predovšetkým Nikaragua a Kuba – a podľa niektorých zdrojov aj Venezuela – nesúhlasili s pôvodne tvrdším jazykom opisujúcim ruskú agresiu na Ukrajine. Podľa jedného z nemenovaných diplomatov obe krajiny tak konali po tom, ako ich lídri na summite telefonovali s Moskvou.
"V našich budúcich vzťahov medzi EÚ a CELAC sa otvára nová ambiciózna kapitola," napísal predseda Európskej rady Charles Michel na Twitteri, keď bolo jasné, že lídri sa dohodli na spoločnom vyhlásení. To má nakoniec 41 bodov a na desiatich stranách pokrýva rôzne témy spolupráce, vzájomných vzťahov a spoločných ambícií.
Situácii na Ukrajine sa venuje iba jeden bod a lídri oboch zoskupení v ňom vyjadrili "hlboké znepokojenie nad pokračujúcou vojnou proti Ukrajine, ktorá naďalej spôsobuje obrovské ľudské utrpenie a prehlbuje nestabilitu v globálnej ekonomike, obmedzuje rast, zvyšuje infláciu, narúša dodávateľské reťazce, zvyšuje energetickú a potravinovú neistotu a zvyšuje riziko finančnej nestability".
Lídri EÚ a juhoamerických a karibských krajín sa vyjadrili v prospech spravodlivého a udržateľného mieru a zopakovali tiež svoju podporu pre pokračovanie čiernomorskej obilnej dohody. Text spresňuje, že krajiny oboch regiónov trvajú na svojich špecifických národných pozíciách voči vojne na Ukrajine.
Štáty EÚ a CELAC opätovne potvrdili svoj záväzok voči Charte Organizácie Spojených národov a medzinárodnému právu vrátane potreby rešpektovať suverenitu, politickú nezávislosť a územnú celistvosť všetkých štátov s dôrazom na to, že je nevyhnutné "dodržiavať medzinárodné právo a multilaterálny systém, ktorý zabezpečuje mier a stabilitu".
Členské štáty EÚ pôvodne lobovali za väčšiu solidaritu juhoamerických a karibských štátov s Ukrajinou a presadzovali spoločné vyhlásenie silne kritické k ruskej invázii. Zverejnená spoločná deklarácia, ktorú Nikaragua nepodpísala, však vojnu na Ukrajine ani neodsudzuje.
Vo februári bola Nikaragua jednou zo siedmich krajín, ktoré na Valnom zhromaždení OSN hlasovali proti rezolúcii vyzývajúcej Rusko, aby sa stiahlo z Ukrajiny. Kuba sa zdržala hlasovania a Venezuela sa na hlasovaní nezúčastnila.
