Okrem Ortegu sa v nedeľu o post prezidenta uchádzajú ďalší piati kandidáti.
Autor TASR
Managua 7. novembra (TASR) - Obyvatelia Nikaraguy v nedeľu hlasujú v prezidentských voľbách, v ktorých sa úradujúca hlava štátu Daniel Ortega uchádza o štvrté po sebe idúce funkčné obdobie a celkovo piaty prezidentský mandát. Informovali o tom agentúra DPA a stanica CNN na svojej webovej stránke.
Občania si zároveň volia 90 poslancov do národného zhromaždenia (parlament) a 20 zástupcov do Stredoamerického parlamentu (PARLACEN). Volebná kampaň sa začala 21. augusta a oficiálne sa skončila 3. novembra.
Predbežné výsledky hlasovania by podľa CNN mali byť známe 15. novembra. Nový prezident oficiálne nastúpi do úradu 10. januára 2022 a parlament po prvý raz zasadne o deň skôr (9. januára).
Nikaragua v súčasnosti zažíva politickú krízu a viacerí hlavní opoziční kandidáti boli uväznení, pripomína CNN.
Nikaragujská polícia oznámila, že do dňa konania volieb zadržala najmenej 39 opozičných politikov a aktivistov vrátanie siedmich uchádzačov o post prezidenta, ktorí tak svoju kandidatúru nemohli zaregistrovať. Voči viacerým z nich začali trestné stíhanie.
Okrem Ortegu sa v nedeľu o post prezidenta uchádzajú ďalší piati kandidáti. USA a Európska únia voľby v Nikarague označili za podvod, pripomína DPA.
Vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Josep Borrell nedávno povedal, že ide o "falošné voľby organizované diktatúrou".
Americké ministerstvo zahraničných vecí vo štvrtok 15. októbra vyhlásilo, že novembrové prezidentské voľby v Nikarague stratili "všetku dôveryhodnosť" v dôsledku autokratických krokov tamojšieho prezidenta Ortegu.
Ortega bol prezidentom Nikaraguy aj v rokoch 1985-1990. Pri moci je opätovne od roku 2007. Reforma ústavy z roku 2014 zrušila obmedzenie počtu volebných období.
V tandeme s Ortegom bude opäť kandiduje aj jeho manželka, viceprezidentka Rosario Murillová.
Ortega (75) je svojimi odporcami obviňovaný z autoritárstva, a to najmä po brutálnom potlačení protivládnych demonštrácií v roku 2018, ktoré si podľa ľudskoprávnych organizácií vyžiadali viac ako 300 obetí a tisíce ľudí vyhnali do exilu.
Európska únia ešte v roku 2019 zaviedla sankcie proti viacerým jednotlivcom a subjektom v Nikarague. Začiatkom októbra tohto roka EÚ oznámila predĺženie platnosti týchto opatrení do 15. októbra 2022.
Občania si zároveň volia 90 poslancov do národného zhromaždenia (parlament) a 20 zástupcov do Stredoamerického parlamentu (PARLACEN). Volebná kampaň sa začala 21. augusta a oficiálne sa skončila 3. novembra.
Predbežné výsledky hlasovania by podľa CNN mali byť známe 15. novembra. Nový prezident oficiálne nastúpi do úradu 10. januára 2022 a parlament po prvý raz zasadne o deň skôr (9. januára).
Nikaragua v súčasnosti zažíva politickú krízu a viacerí hlavní opoziční kandidáti boli uväznení, pripomína CNN.
Nikaragujská polícia oznámila, že do dňa konania volieb zadržala najmenej 39 opozičných politikov a aktivistov vrátanie siedmich uchádzačov o post prezidenta, ktorí tak svoju kandidatúru nemohli zaregistrovať. Voči viacerým z nich začali trestné stíhanie.
Okrem Ortegu sa v nedeľu o post prezidenta uchádzajú ďalší piati kandidáti. USA a Európska únia voľby v Nikarague označili za podvod, pripomína DPA.
Vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Josep Borrell nedávno povedal, že ide o "falošné voľby organizované diktatúrou".
Americké ministerstvo zahraničných vecí vo štvrtok 15. októbra vyhlásilo, že novembrové prezidentské voľby v Nikarague stratili "všetku dôveryhodnosť" v dôsledku autokratických krokov tamojšieho prezidenta Ortegu.
Ortega bol prezidentom Nikaraguy aj v rokoch 1985-1990. Pri moci je opätovne od roku 2007. Reforma ústavy z roku 2014 zrušila obmedzenie počtu volebných období.
V tandeme s Ortegom bude opäť kandiduje aj jeho manželka, viceprezidentka Rosario Murillová.
Ortega (75) je svojimi odporcami obviňovaný z autoritárstva, a to najmä po brutálnom potlačení protivládnych demonštrácií v roku 2018, ktoré si podľa ľudskoprávnych organizácií vyžiadali viac ako 300 obetí a tisíce ľudí vyhnali do exilu.
Európska únia ešte v roku 2019 zaviedla sankcie proti viacerým jednotlivcom a subjektom v Nikarague. Začiatkom októbra tohto roka EÚ oznámila predĺženie platnosti týchto opatrení do 15. októbra 2022.