Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Legislatíva nedokáže obmedziť vplyv sankcií mimo krajiny, jej cieľ je však zrušiť ich dosah v rámci Nikaraguy tým, že miestne banky a ďalšie inštitúcie prinúti, aby sankcie ignorovali.
Autor TASR
Managua 26. novembra (TASR) - Nikaragujský parlament schválil v pondelok zákon, ktorý na území tejto krajiny ruší medzinárodné sankcie uvalené na manželku prezidenta Daniela Ortegu a súčasne viceprezidentku krajiny Rosario Murillovú, ako aj na niekoľko detí tohto páru a tiež približne 50 vysokopostavených štátnych úradníkov. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.
Legislatíva nedokáže obmedziť vplyv sankcií mimo krajiny, jej cieľ je však zrušiť ich dosah v rámci Nikaraguy tým, že miestne banky a ďalšie inštitúcie prinúti, aby sankcie ignorovali.
Ortega návrh zákona predložil do parlamentu minulý týždeň. V pondelok ho jednomyseľne schválilo všetkých 91 provládnych poslancov, uvádza Reuters. Legislatíva nazvaná "Zákon na ochranu Nikaragujčanov pred zahraničnými sankciami a agresiou" označuje sankcie uvalené inými štátmi, zoskupeniami krajín či organizáciami za "neplatné a bez akéhokoľvek právneho účinku". Účinnosť nadobudne po zverejnení v úradnom vestníku, k čomu by malo dôjsť v najbližších dňoch.
Prezident Ortega síce nemôže zabrániť zahraničným subjektom v uvaľovaní či uplatňovaní sankcií, legislatívou sa však snaží blokovať ich dosah na území Nikaraguy a vyvíja tlak na tamojších bankárov.
Legislatíva totiž stavuje, že žiadna osoba ani inštitúcia nemôžu pozastaviť dodávky tovaru či služieb osobám alebo spoločnostiam, na ktoré sa vzťahujú zahraničné sankcie, inak by im mohli hroziť pokuty, dočasné alebo definitívne pozastavenie činnosti a prípadné aj väzenie za vlastizradu, ktorá sa zvykne trestať zhruba desiatimi rokmi odňatia slobody.
Spojené štáty, Európska únia, Švajčiarsko aj Kanada uvalili sankcie na približne 50 najvyšších predstaviteľov Nikaraguy vrátane prvej dámy Murillovej, ako aj niekoľkých jej a Ortegových detí a taktiež šéfov polície a armády. Obvinili ich z vážneho porušovania ľudských práv pri potláčaní protivládnych protestov v roku 2018. Ortega odvtedy ešte viac potláča disent v krajine.
Reuters pripomína, že nikaragujský parlament len pred pár dňami schválil ústavnú reformu, ktorá rozširuje vplyv Ortegu a Murillovej, pričom im priznáva väčšiu moc nad médiami, robí z nich tzv. spoluprezidentov a prezidentský mandát predlžuje z piatich na šesť rokov.
Legislatíva nedokáže obmedziť vplyv sankcií mimo krajiny, jej cieľ je však zrušiť ich dosah v rámci Nikaraguy tým, že miestne banky a ďalšie inštitúcie prinúti, aby sankcie ignorovali.
Ortega návrh zákona predložil do parlamentu minulý týždeň. V pondelok ho jednomyseľne schválilo všetkých 91 provládnych poslancov, uvádza Reuters. Legislatíva nazvaná "Zákon na ochranu Nikaragujčanov pred zahraničnými sankciami a agresiou" označuje sankcie uvalené inými štátmi, zoskupeniami krajín či organizáciami za "neplatné a bez akéhokoľvek právneho účinku". Účinnosť nadobudne po zverejnení v úradnom vestníku, k čomu by malo dôjsť v najbližších dňoch.
Prezident Ortega síce nemôže zabrániť zahraničným subjektom v uvaľovaní či uplatňovaní sankcií, legislatívou sa však snaží blokovať ich dosah na území Nikaraguy a vyvíja tlak na tamojších bankárov.
Legislatíva totiž stavuje, že žiadna osoba ani inštitúcia nemôžu pozastaviť dodávky tovaru či služieb osobám alebo spoločnostiam, na ktoré sa vzťahujú zahraničné sankcie, inak by im mohli hroziť pokuty, dočasné alebo definitívne pozastavenie činnosti a prípadné aj väzenie za vlastizradu, ktorá sa zvykne trestať zhruba desiatimi rokmi odňatia slobody.
Spojené štáty, Európska únia, Švajčiarsko aj Kanada uvalili sankcie na približne 50 najvyšších predstaviteľov Nikaraguy vrátane prvej dámy Murillovej, ako aj niekoľkých jej a Ortegových detí a taktiež šéfov polície a armády. Obvinili ich z vážneho porušovania ľudských práv pri potláčaní protivládnych protestov v roku 2018. Ortega odvtedy ešte viac potláča disent v krajine.
Reuters pripomína, že nikaragujský parlament len pred pár dňami schválil ústavnú reformu, ktorá rozširuje vplyv Ortegu a Murillovej, pričom im priznáva väčšiu moc nad médiami, robí z nich tzv. spoluprezidentov a prezidentský mandát predlžuje z piatich na šesť rokov.
