Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 28. november 2024
< sekcia Zahraničie

Nobelovu cenu mieru získal Svetový potravinový program

Na archívnej snímke zo 6. novembra 2017 logo Svetového potravinového programu OSN v jeho sídle v New Yorku. Foto: TASR/AP

WFP, založená v roku 1961, je súčasťou OSN a najväčšou humanitárnou organizáciou na svete, ktorá sa zaoberá hladom a potravinovou neistotou.

Oslo 9. októbra (TASR) - Nobelovu cenu za mier za rok 2020 získala humanitárna medzinárodná organizácia Svetový potravinový program (WFP). Oznámil to v piatok v Osle nórsky Nobelov výbor.

Nobelov výbor organizáciu ocenil "za jej úsilie v boji proti hladu a potravinovej neistote na celom svete", informuje agentúra AP.

Výbor ďalej uviedol, že následkom pandémie koronavírusu SARS-CoV-2 trpí hladom čoraz viac ľudí na celom svete, a vyzval vlády na celom svete, aby pre WFP a ďalšie humanitárne organizácie zabezpečili potrebnú finančnú podporu. Výbor tiež pripomenul, že vyhladovanie obyvateľstva je často používané ako nástroj vojny a ocenil, že WFP proti tomu bojuje.

WFP, založená v roku 1961, je súčasťou OSN a najväčšou humanitárnou organizáciou na svete, ktorá sa zaoberá hladom a potravinovou neistotou.

Celkovo bolo tento rok nominovaných 211 osobností a 107 organizácií. Nórsky Nobelov výbor nominácie nezverejňuje, avšak mnohé z nich prezradia samotní navrhovatelia. Medzi nominovanými boli i americký prezident Donald Trump, či švédska environmentálna aktivistka Greta Thunbergová.

Nobelovu cenu mieru v roku 2019 získal etiópsky premiér Abiy Ahmed, a to "za jeho snahu dosiahnuť mier a medzinárodnú spoluprácu, a predovšetkým za jeho rozhodujúcu iniciatívu pri riešení pohraničného konfliktu so susednou Eritreou".

Predvlaňajšiu Nobelovu cenu mieru si rozdelili konžský gynekológ Denis Mukwege a iracká jezídka Nádja Murádová. V roku 2017 toto prestížne ocenenie získala Medzinárodná kampaň za zákaz jadrových zbraní (ICAN) so sídlom v Ženeve.

V priebehu tohto týždňa vyhlásili mená laureátov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu, fyziku, chémiu a literatúru. V pondelok 12. októbra oznámia nositeľa Nobelovej ceny za ekonómiu.

Tohtoroční laureáti si ceny v Štokholme na tradičnom slávnostnom odovzdávaní 10. decembra osobne neprevezmú. Dostanú ich vo svojich domovských krajinách prostredníctvom ambasád alebo príslušných univerzít.

Nobelova nadácia, ktorá odovzdávanie Nobelových cien organizuje, v septembri oznámila, že tradičná slávnostná ceremónia udeľovania cien sa tento rok z dôvodu pandémie koronavírusu SARS-CoV-2 neuskutoční. Podujatie v štokholmskej koncertnej sále nahradí televízny prenos z radnice švédskej metropoly.

Na základe poslednej vôle a z finančných prostriedkov významného švédskeho priemyselníka a vynálezcu dynamitu Alfreda Nobela (1833-96) je od roku 1901 každoročne udeľovaná prestížna Nobelova cena za významný objav, čin alebo dielo. Táto pocta umelcom vedcom, ekonómom a mierotvorcom je všeobecne považovaná za najhodnotnejšie ocenenie na svete.

Zoznam laureátov Nobelovej ceny za mier od roku 1901.


1901 - Jean Henri Dunant (Švajčiarsko), spoluzakladateľ Medzinárodného Červeného kríža, a Frédéric Passy (Francúzsko), politik, ekonóm a pacifista.

1902 - Élie Ducommun, mierový aktivista, a Charles Albert Gobat, (obaja Švajčiarsko)

1903 - Sir William Randal Cremer (Británia)

1904 - Institut de droit international (Ústav medzinárodného práva) sídliaci v belgickom Gente

1905 - barónka Bertha Sophie Felicia von Suttner, narodená v Prahe, prezidentka Stáleho medzinárodného mierového výboru so sídlom v Berne

1906 - Theodore Roosevelt, 26. prezident (1901-1909) USA (republikán)

1907 - Ernesto Teodoro Moneta (Taliansko) a Louis Renault (Francúzsko)

1908 - Klas Pontus Arnoldson (Švédsko) a Fredrik Bajer (Dánsko)

1909 - Auguste Beernaert (Belgicko) a barón Paul Henri d'Estournelles de Constant (Francúzsko)

1910 - Stály medzinárodný výbor mieru (Bern, Švajčiarsko)

1911 - Tobias Michael Carel Asser (Holandsko) a Alfred Hermann Fried (Nemecko)

1912 - Elihu Root (USA)

1913 - Henri la Fontaine (Belgicko)

1914 - 1916 - cena nebola udelená

1917 - Medzinárodný výbor Červeného kríža (Ženeva, Švajčiarsko)

1918 - cena nebola udelená

1919 - Thomas Woodrow Wilson (1913-1921), 28. prezident USA (demokrat)

1920 - Léon Victor Auguste Bourgeois (Francúzsko)

1921 - Hjalmar Branting (Švédsko) a Christian Lous Lange (Nórsko)

1922 - Fridtjof Nansen (Nórsko)

1923 - cena nebola udelená

1924 - cena nebola udelená

1925 - sir Austen Chamberlain (Británia) a Charles Gates Dawes (USA)

1926 - Aristide Briand (Francúzsko) a Gustav Stresemann (Nemecko)

1927 - Ferdinand Buisson (Francúzsko) a Ludwig Quidde (Nemecko)

1928 - cena nebola udelená

1929 - Frank Billings Kellogg (USA)

1930 - arcibiskup Nathan Söderblom (Švédsko)

1931 - Jane Addamsová (USA) a Nicholas Murray Butler (USA)

1932 - cena nebola udelená

1933 - sir Norman Angell (Británia)

1934 - Arthur Henderson (Británia)

1935 - Carl von Ossietzky (Nemecko), pacifista a protinacisticky orientovaný novinár

1936 - Carlos Saavedra Lamas (Argentína), vyjednávač v konflikte medzi Paraguajom a Bolíviou

1937 - lord Robert Cecil (Británia)

1938 - Nansenov medzinárodný úrad pre utečencov (Ženeva, Švajčiarsko)

1939 - 1943 - cena nebola udelená (finančná odmena bola vložená z jednej tretiny do spoločného fondu Nobelových cien, z dvoch tretín do osobitného fondu Nobelovej ceny za mier)

1944 - Medzinárodný výbor Červeného kríža

1945 - Cordell Hull (USA)

1946 - Emily Greene Balchová (USA), predsedníčka Medzinárodného ženského združenia pre mier a slobodu, a John Raleigt Mott (USA), predseda Svetového združenia mladý kresťanských študentov (WSCF)

1947 - dve kvakerské organizácie - Friends Service Council z Británie a American Friends Service Committe z USA

1948 - cena nebola udelená (finančná odmena bola vložená z jednej tretiny do spoločného fondu Nobelových cien, z dvoch tretín do osobitného fondu Nobelovej ceny mieru)

1949 - lord John Boyd-Orr (Británia)

1950 - Ralph Bunche (USA), profesor Harvardovej univerzity, výkonný vyjednávač v Palestíne

1951 - Léon Jouhaux (Francúzsko)

1952 - Albert Schweitzer (Francúzsko), misionár, chirurg, pôsobiaci v africkej krajine Gabon

1953 - George Catlett Marshall (USA), iniciátor a tvorca Marshallovho plánu

1954 - Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (Švajčiarsko).

1955 - cena nebola udelená

1956 - cena nebola udelená (finančná odmena bola vložená z jednej tretiny do spoločného fondu Nobelových cien, z dvoch tretín do osobitného fondu Nobelovej ceny mieru)

1957 - Lester Bowles Pearson (Kanada)

1958 - Georges Pire (Belgicko)

1959 - Philip Noel-Baker (Británia)

1960 - Albert Lutuli (Juhoafrická republika), predseda Afrického národného kongresu

1961 - Dag Hammarskjöld (Švédsko), generálny tajomník Organizácie Spojených národov (OSN), in memoriam.

1962 - chemik Linus Carl Pauling (USA)

1963 - Medzinárodný výbor Červeného kríža a Medzinárodná federácia spoločností Červeného kríža a Červeného polmesiaca (Švajčiarsko)

1964 - Martin Luther King (USA), baptistický pastor, bojovník za občianske práva

1965 - Detský fond Organizácie Spojených národov (UNICEF)

1966 - cena nebola udelená

1967 - cena nebola udelená (finančná odmena bola vložená z jednej tretiny do spoločného fondu Nobelových cien, z dvoch tretín do osobitného fondu Nobelovej ceny mieru)

1968 - René Cassin (Francúzsko), predseda Európskeho súdneho dvora pre ľudské práva

1969 - Medzinárodná organizácia práce (ILO)

1970 - Norman Ernest Borlaug (USA), vedec Medzinárodného strediska pre šľachtenie kukurice a pšenice (CIMMYT)

1971 - Willy Brandt, západonemecký kancelár, iniciátor zbližovania Nemeckej spolkovej republiky s Nemeckou demokratickou republikou a ostatnými krajinami tzv. východného bloku

1972 - cena nebola udelená

1973 - minister zahraničných vecí USA Henry Kissinger a Le Duc Tho (Vietnam), člen vietnamského politbyra, za sprostredkovanie mierovej dohody s cieľom ukončiť vojnu vo Vietname

1974 - Seán MacBride (Írsko), prezident a zakladateľ organizácie Amnesty International, a Eisaku Sató (Japonsko), predseda japonskej vlády

1975 - Andrej Dmitrijevič Sacharov (ZSSR), jadrový fyzik

1976 - Betty Williamsová a Mairead Corriganová (obidve Británia), zakladateľky mierového hnutia v Severnom Írsku

1977 - organizácia Amnesty International (Británia)

1978 - Egyptský prezident Anvar Sadat a izraelský premiér Menachem Begin, mieroví vyjednávači

1979 - Matka Tereza, misionárka z indickej Kalkaty, predstaviteľka kresťanských charitatívnych misií

1980 - Adolfo Pérez Esquivel (Argentína), architekt, sochár, obhajca ľudských práv

1981 - Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov

1982 - Alva Myrdalová (Švédsko) a Alfonso García Robles (Mexiko), diplomati

1983 - Lech Walęsa (Poľsko), vodca hnutia Solidarita, obhajca ľudských práv

1984 - Desmond Mpilo Tutu (Juhoafrická republika), biskup z Johannesburgu, bojovník proti apartheidu

1985 - Medzinárodné združenie Lekári proti jadrovej vojne (IPPNW) so sídlom v Bostone (USA)

1986 - Elie Wiesel (USA), spisovateľ, humanista, predseda komisie vyšetrujúcej holokaust

1987 - Oscar Arias Sánchez, prezident Kostariky

1988 - Mierové sily OSN

1989 - Tändzin Gjamccho, 14. dalajláma,tibetský duchovný vodca

1990 - Michail Gorbačov (ZSSR), prvý a posledný prezident ZSSR

1991 - Aun Schan Su Ťij, (Barma, v súčasnosti Mjanmarsko), predstaviteľka opozície

1992 - Rigoberta Menchú Tumová (Guatemala), bojovníčka za ľudské práva a rovnoprávnosť Indiánov

1993 - Nelson Mandela, vodca Afrického národného kongresu, a Frederik Willem de Klerk (obaja Juhoafrická republika), prezident JAR

1994 - Jásir Arafat, vodca Organizácie za oslobodenie Palestíny, Šimon Peres, minister zahraničných vecí Izraela a Jicchak Rabin, premiér Izraela

1995 - Josef Rotblat (Británia) a Pugwashská konferencia (Kanada)

1996 - biskup Carlos Filipe Ximenes Belo a opozičný vodca José Ramos-Horta (obaja Východný Timor)

1997 - Medzinárodné hnutie za zákaz nášľapných mín (ICBL) a Jody Williamsová (USA)

1998 - John Hume, predseda Sociálnodemokratickej a labouristickej strany (SDLP), a David Trimble, líder Ulsterskej unionistickej strany (obaja Severné Írsko)

1999 - Lekári bez hraníc (Švajčiarsko)

2000 - Kim Te-džung, prezident Južnej Kórey

2001 - Organizácia Spojených národov (OSN) a Kofi Annan (Ghana), generálny tajomník OSN

2002 - Jimmy Carter, 39. prezident USA v rokoch 1977-1981 (demokrat)

2003 - Šírín Ebádíová (Irán), právnička

2004 - Wangari Muta Maathaiová (Keňa), ekologická aktivistka

2005 - Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) a Muhammad Baradej (Egypt), generálny riaditeľ MAAE

2006 - ekonóm Muhammad Júnus (Bangladéš) a banka Grameen (Bangladéš)

2007 - Medzivládna komisia pre klimatickú zmenu (IPCC) a Albert Arnold Gore (USA), bývalý americký viceprezident

2008 - Martti Ahtisaari (Fínsko), diplomat, bývalý fínsky prezident, mierový vyjednávač

2009 - Barack Obama, 44. prezident USA (demokrat)

2010 - Liou Siao-po (Čína), väznený disident, literárny kritik a historik

2011 - libérijská prezidentka Ellen Johnsonová-Sirleafová, jej krajanka a mierová aktivistka Leymah Gboweeová a jemenská aktivistka za práva žien a demokraciu Tawakkul Karmánová

2012 - Európska únia za svoju dlhodobú úlohu v zjednocovaní kontinentu a presadzovaní demokracie a mieru

2013 - Organizácia pre zákaz chemických zbraní (OPCW) za svoje rozsiahle úsilie o likvidáciu chemických zbraní

2014 - indický bojovník za práva detí Kajláš Satjárthí a pakistanská aktivistka za vzdelávanie dievčat Malála Júsafzajová za ich zápas proti útlaku detí a mladých ľudí a za práva všetkých detí na vzdelanie

2015 - Kvarteto pre národný dialóg v Tunisku za svoj príspevok k budovaniu pluralitnej demokracie

2016 - Kolumbijský prezident Juan Manuel Santos - zaslúžil sa o ukončenie vyše 50 rokov trvajúcej občianskej vojny v Kolumbii

2017 - Medzinárodná kampaň za zákaz jadrových zbraní (ICAN)

2018 - Konžský gynekológ Denis Mukwege a iracká jezídka Nádja Murádová - dvojica laureátov bola ocenená za úsilie smerujúce k tomu, aby sa sexuálne násilie prestalo používať ako zbraň vo vojnách a ozbrojených konfliktoch.

2019 - Etiópsky premiér Abiy Ahmed za jeho rozhodujúcu iniciatívu pri riešení pohraničného konfliktu so susednou Eritreou