Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podľa Nobelovho výboru osvetové kampane a osobné príbehy členov organizácie Nihon Hidankjo pomohli vo svete vytvoriť opozíciu voči použitiu jadrových zbraní.
Autor TASR
,aktualizované Oslo 11. októbra (TASR) - Nobelovu cenu mieru za rok 2024 získala japonská organizácia ľudí, ktorí prežili zhodenie atómovej bomby na Hirošimu a Nagasaki v roku 1945, s názvom Nihon Hidankjo. Oznámil to v piatok predpoludním Nórsky Nobelov výbor, informuje TASR.
Nobelov výbor ocenil túto japonskú organizáciu "za úsilie o svet bez jadrových zbraní a za svedectvo, že jadrové zbrane sa už nikdy nesmú použiť".
Prehľad Nobelových cien udelených za rok 2024
Najsledovanejšia z nich je Nobelova cena mieru. Za rok 2024 ju získala japonská organizácia ľudí, ktorí prežili zhodenie atómovej bomby na Hirošimu a Nagasaki v roku 1945, s názvom Nihon Hidankjo. Nórsky Nobelov výbor ocenil túto japonskú organizáciu "za úsilie o svet bez jadrových zbraní a za svedectvo, že jadrové zbrane sa už nikdy nesmú použiť".
Nobelovu cenu za fyziológiu alebo medicínu za rok 2024 získali spoločne Američania Victor Ambros a Gary Ruvkun za "objav mikroRNA a jej úlohu v posttranskripčnej génovej regulácii".
Nobelovu cenu za fyziku za rok 2024 získali spoločne John Hopfield z americkej Princetonskej univerzity a Geoffrey Hinton z Torontskej univerzity "za významné objavy a vynálezy, ktoré umožňujú strojové učenie s umelými neurónovými sieťami".
Nobelovu cenu za chémiu za rok 2024 získal David Baker z Washingtonskej univerzity a Briti Demis Hassabis s Johnom Jumperom zo spoločnosti Google DeepMind za výskum týkajúci sa bielkovín. Vedcom z výskumného laboratória umelej inteligencie (AI) spoločnosti Google sa podarilo využiť AI na predvídanie štruktúry takmer všetkých známych bielkovín na Zemi, ktorých je 200 miliónov. Davidovi Bakerovi sa zas podarilo to, čo mnohí vedci donedávna považovali za nemožné: vytvoriť úplne nové bielkoviny s celkom novými funkciami.
Nobelovu cenu za literatúru za rok 2024 získala Juhokórejčanka Han Kchang "za intenzívnu poetickú prózu konfrontujúcu historické traumy a odhaľujúcu krehkosť ľudského života".
Nobelovu cenu za ekonómiu za rok 2024, oficiálne označovanú ako Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela, udelia v pondelok 14. októbra po 11.45 hod SELČ.
Podľa Nobelovho výboru osvetové kampane a osobné príbehy členov organizácie Nihon Hidankjo pomohli vo svete vytvoriť opozíciu voči použitiu jadrových zbraní. Výbor poznamenal, že už takmer 80 rokov nebola použitá atómová bomba vo vojnovom konflikte. Túto "povzbudivú skutočnosť" pripísal aj úsiliu organizácie Nihon Hidankjo a ďalších.
"Je alarmujúce, že toto tabu týkajúce sa použitia jadrových zbraní je dnes pod tlakom," zdôraznil výbor. Upozornil, že jadrové mocnosti modernizujú a vylepšujú svoj arzenál a ďalšie štáty sa snažia získať jadrové zbrane, pričom podľa neho v súčasnosti hrozí aj reálne použitie atómových bômb vo vojne.
Nórsky Nobelov výbor pripomenul, že zhodenie atómovej bomby na Hirošimu a Nagasaki pripravilo okamžite o život odhadom 120.000 ľudí a podobný počet ľudí zomrel na zranenia a následky ožiarenia v nasledujúcich rokoch.
"Dnešné jadrové zbrane sú oveľa ničivejšie. Môžu zabiť milióny ľudí a mali by katastrofálny dopad aj na klímu. Jadrová vojna by mohla zničiť civilizáciu," varoval Nobelov výbor.
TASR prináša kompletný zoznam laureátov Nobelovej ceny mieru od roku 1901:
1901 - Jean Henri Dunant (Švajčiarsko), spoluzakladateľ Medzinárodného Červeného kríža, a Frédéric Passy (Francúzsko), politik, ekonóm a pacifista
1902 - Élie Ducommun, mierový aktivista, a Charles Albert Gobat, právnik a politik (obaja Švajčiarsko)
1903 - Sir William Randal Cremer (Británia)
1904 - Institut de droit international (Ústav medzinárodného práva) sídliaci v belgickom Gente
1905 - barónka Bertha Sophie Felicia von Suttner, narodená v Prahe, prezidentka Stáleho medzinárodného mierového výboru so sídlom v Berne
1906 - Theodore Roosevelt, 26. prezident USA (1901 – 1909; republikán)
1907 - Ernesto Teodoro Moneta (Taliansko) a Louis Renault (Francúzsko)
1908 - Klas Pontus Arnoldson (Švédsko) a Fredrik Bajer (Dánsko)
1909 - Auguste Beernaert (Belgicko) a barón Paul Henri d'Estournelles de Constant (Francúzsko)
1910 - Stály medzinárodný mierový výbor (Bern, Švajčiarsko)
1911 - Tobias Michael Carel Asser (Holandsko) a Alfred Hermann Fried (Nemecko)
1912 - Elihu Root (USA)
1913 - Henri la Fontaine (Belgicko)
1914 – 1916 - cena nebola udelená
1917 - Medzinárodný výbor Červeného kríža (Ženeva, Švajčiarsko)
1918 - cena nebola udelená
1919 - Thomas Woodrow Wilson, 28. prezident USA (1913 – 1921; demokrat)
1920 - Léon Victor Auguste Bourgeois (Francúzsko)
1921 - Hjalmar Branting (Švédsko) a Christian Lous Lange (Nórsko)
1922 - Fridtjof Nansen (Nórsko)
1923 - cena nebola udelená
1924 - cena nebola udelená
1925 - sir Austen Chamberlain (Británia) a Charles Gates Dawes (USA)
1926 - Aristide Briand (Francúzsko) a Gustav Stresemann (Nemecko)
1927 - Ferdinand Buisson (Francúzsko) a Ludwig Quidde (Nemecko)
1928 - cena nebola udelená
1929 - Frank Billings Kellogg (USA)
1930 - arcibiskup Nathan Söderblom (Švédsko)
1931 - Jane Addamsová (USA) a Nicholas Murray Butler (USA)
1932 - cena nebola udelená
1933 - sir Norman Angell (Británia)
1934 - Arthur Henderson (Británia)
1935 - Carl von Ossietzky (Nemecko), pacifista a protinacisticky orientovaný novinár
1936 - Carlos Saavedra Lamas (Argentína), vyjednávač v konflikte medzi Paraguajom a Bolíviou
1937 - lord Robert Cecil (Británia)
1938 - Nansenov medzinárodný úrad pre utečencov (Ženeva, Švajčiarsko)
1939 – 1943 - cena nebola udelená (finančná odmena bola vložená z jednej tretiny do spoločného fondu Nobelových cien, z dvoch tretín do osobitného fondu Nobelovej ceny mieru)
1944 - Medzinárodný výbor Červeného kríža
1945 - Cordell Hull (USA)
1946 - Emily Greene Balchová (USA), predsedníčka Medzinárodného ženského združenia pre mier a slobodu, a John Raleigt Mott (USA), predseda Svetového združenia mladých kresťanských študentov (WSCF)
1947 - dve kvakerské organizácie: Friends Service Council z Británie a American Friends Service Committee z USA
1948 - cena nebola udelená (finančná odmena bola vložená z jednej tretiny do spoločného fondu Nobelových cien, z dvoch tretín do osobitného fondu Nobelovej ceny mieru)
1949 - lord John Boyd-Orr (Británia)
1950 - Ralph Bunche (USA), profesor Harvardovej univerzity, výkonný vyjednávač v Palestíne
1951 - Léon Jouhaux (Francúzsko)
1952 - Albert Schweitzer (Francúzsko), misionár, chirurg, pôsobiaci v africkom Gabone
1953 - George Catlett Marshall (USA), iniciátor a tvorca Marshallovho plánu
1954 - Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (Švajčiarsko)
1955 - cena nebola udelená
1956 - cena nebola udelená (finančná odmena bola vložená z jednej tretiny do spoločného fondu Nobelových cien, z dvoch tretín do osobitného fondu Nobelovej ceny mieru)
1957 - Lester Bowles Pearson (Kanada)
1958 - Georges Pire (Belgicko)
1959 - Philip Noel-Baker (Británia)
1960 - Albert Lutuli (Juhoafrická republika), predseda Afrického národného kongresu
1961 - Dag Hammarskjöld (Švédsko), generálny tajomník Organizácie Spojených národov (OSN), in memoriam
1962 - chemik Linus Carl Pauling (USA)
1963 - Medzinárodný výbor Červeného kríža a Medzinárodná federácia spoločností Červeného kríža a Červeného polmesiaca (Švajčiarsko)
1964 - Martin Luther King (USA), baptistický pastor, bojovník za občianske práva
1965 - Detský fond Organizácie Spojených národov (UNICEF)
1966 - cena nebola udelená
1967 - cena nebola udelená (finančná odmena bola vložená z jednej tretiny do spoločného fondu Nobelových cien, z dvoch tretín do osobitného fondu Nobelovej ceny mieru)
1968 - René Cassin (Francúzsko), predseda Európskeho súdu pre ľudské práva
1969 - Medzinárodná organizácia práce (ILO)
1970 - Norman Ernest Borlaug (USA), vedec Medzinárodného strediska pre šľachtenie kukurice a pšenice (CIMMYT)
1971 - Willy Brandt, západonemecký kancelár, iniciátor zbližovania Nemeckej spolkovej republiky s Nemeckou demokratickou republikou a ostatnými krajinami tzv. východného bloku
1972 - cena nebola udelená
1973 - minister zahraničných vecí USA Henry Kissinger a Le Duc Tho (Vietnam), člen vietnamského politbyra, za sprostredkovanie mierovej dohody s cieľom ukončiť vojnu vo Vietname
1974 - Seán MacBride (Írsko), prezident a zakladateľ organizácie Amnesty International, a Eisaku Sató (Japonsko), predseda japonskej vlády
1975 - Andrej Dmitrijevič Sacharov (ZSSR), jadrový fyzik
1976 - Betty Williamsová a Mairead Corriganová (obidve Británia), zakladateľky mierového hnutia v Severnom Írsku
1977 - organizácia Amnesty International (Británia)
1978 - egyptský prezident Anwar Sádát a izraelský premiér Menachem Begin, mieroví vyjednávači
1979 - Matka Tereza, misionárka z indickej Kalkaty, predstaviteľka kresťanských charitatívnych misií
1980 - Adolfo Pérez Esquivel (Argentína), architekt, sochár, obhajca ľudských práv
1981 - Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov
1982 - Alva Myrdalová (Švédsko) a Alfonso García Robles (Mexiko), diplomati
1983 - Lech Walęsa (Poľsko), vodca hnutia Solidarita, obhajca ľudských práv
1984 - Desmond Mpilo Tutu (Juhoafrická republika), biskup z Johannesburgu, bojovník proti apartheidu
1985 - Medzinárodné združenie Lekári proti jadrovej vojne (IPPNW) so sídlom v Bostone (USA)
1986 - Elie Wiesel (USA), spisovateľ, humanista, predseda komisie vyšetrujúcej holokaust
1987 - Oscar Arias Sánchez, prezident Kostariky
1988 - Mierové sily OSN
1989 - Tändzin Gjamccho, 14. dalajláma, tibetský duchovný vodca
1990 - Michail Gorbačov (ZSSR), prvý a posledný prezident ZSSR
1991 - Aun Schan Su Ťij, (Barma, v súčasnosti Mjanmarsko)
1992 - Rigoberta Menchúová Tumová (Guatemala), bojovníčka za ľudské práva a rovnoprávnosť Indiánov
1993 - Nelson Mandela, vodca Afrického národného kongresu, a Frederik Willem de Klerk (obaja Juhoafrická republika), prezident JAR
1994 - Jásir Arafat, vodca Organizácie za oslobodenie Palestíny, Jicchak Rabin, premiér Izraela, a Šimon Peres, minister zahraničných vecí Izraela
1995 - Josef Rotblat (Británia) a Pugwashská konferencia (Kanada)
1996 - biskup Carlos Filipe Ximenes Belo a opozičný vodca José Ramos-Horta (obaja Východný Timor)
1997 - Medzinárodné hnutie za zákaz nášľapných mín (ICBL) a Jody Williamsová (USA)
1998 - John Hume, predseda Sociálnodemokratickej a labouristickej strany (SDLP), a David Trimble, líder Ulsterskej unionistickej strany (obaja Severné Írsko)
1999 - Lekári bez hraníc (Švajčiarsko)
2000 - Kim Te-džung, prezident Južnej Kórey
2001 - Organizácia Spojených národov (OSN) a Kofi Annan (Ghana), generálny tajomník OSN
2002 - Jimmy Carter, 39. prezident USA (1977 – 1981; demokrat)
2003 - Šírín Ebádíová (Irán), právnička
2004 - Wangari Muta Maathaiová (Keňa), ekologická aktivistka
2005 - Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) a Muhammad Baradej (Egypt), generálny riaditeľ MAAE
2006 - ekonóm Muhammad Júnus (Bangladéš) a banka Grameen (Bangladéš)
2007 - Medzivládna komisia pre klimatickú zmenu (IPCC) a Albert Arnold Gore (USA), bývalý americký viceprezident
2008 - Martti Ahtisaari (Fínsko), diplomat, bývalý fínsky prezident, mierový vyjednávač
2009 - Barack Obama, 44. prezident USA (2009 – 2017; demokrat)
2010 - Liou Siao-po (Čína), väznený disident, literárny kritik a historik
2011 - libérijská prezidentka Ellen Johnsonová-Sirleafová, jej krajanka a mierová aktivistka Leymah Gboweeová a jemenská aktivistka za práva žien a demokraciu Tawakkul Karmánová
2012 - Európska únia za dlhodobú úlohu v zjednocovaní kontinentu a presadzovaní demokracie a mieru
2013 - Organizácia pre zákaz chemických zbraní (OPCW) za svoje rozsiahle úsilie o likvidáciu chemických zbraní
2014 - indický bojovník za práva detí Kajláš Satjárthí a pakistanská aktivistka za vzdelávanie dievčat Malála Júsafzajová za zápas proti útlaku detí a mladých ľudí a za práva všetkých detí na vzdelanie
2015 - Kvarteto pre národný dialóg v Tunisku za príspevok k budovaniu pluralitnej demokracie
2016 - kolumbijský prezident Juan Manuel Santos – zaslúžil sa o ukončenie vyše 50 rokov trvajúcej občianskej vojny v Kolumbii
2017 - Medzinárodná kampaň za zákaz jadrových zbraní (ICAN)
2018 - konžský gynekológ Denis Mukwege a iracká jezídka Nádja Murádová za úsilie smerujúce k tomu, aby sa sexuálne násilie prestalo používať ako zbraň v ozbrojených konfliktoch
2019 - etiópsky premiér Abiy Ahmed za svoju rozhodujúcu iniciatívu pri riešení pohraničného konfliktu so susednou Eritreou
2020 - Svetový potravinový program (WFP) za úsilie v boji proti hladu a potravinovej neistote na celom svete
2021 - novinári Maria Ressová (Filipíny) a Dmitrij Muratov (Rusko) za úsilie o ochranu slobody prejavu
2022 - bieloruský aktivista v oblasti ľudských práv Ales Biaľacki, ruská ľudskoprávna organizácia Memorial a ukrajinská ľudskoprávna organizácia Centrum pre občianske slobody (CCL)
2023 - iránska ľudskoprávna aktivistka Narges Mohammadíová za boj proti útlaku žien v Iráne a úsilie v oblasti podpory ľudských práv a slobôd
2024 - Nihon Hidankjo - japonská organizácia ľudí, ktorí prežili zhodenie atómovej bomby na Hirošimu a Nagasaki v roku 1945
Nobelov výbor ocenil túto japonskú organizáciu "za úsilie o svet bez jadrových zbraní a za svedectvo, že jadrové zbrane sa už nikdy nesmú použiť".
Prehľad Nobelových cien udelených za rok 2024
Najsledovanejšia z nich je Nobelova cena mieru. Za rok 2024 ju získala japonská organizácia ľudí, ktorí prežili zhodenie atómovej bomby na Hirošimu a Nagasaki v roku 1945, s názvom Nihon Hidankjo. Nórsky Nobelov výbor ocenil túto japonskú organizáciu "za úsilie o svet bez jadrových zbraní a za svedectvo, že jadrové zbrane sa už nikdy nesmú použiť".
Nobelovu cenu za fyziológiu alebo medicínu za rok 2024 získali spoločne Američania Victor Ambros a Gary Ruvkun za "objav mikroRNA a jej úlohu v posttranskripčnej génovej regulácii".
Nobelovu cenu za fyziku za rok 2024 získali spoločne John Hopfield z americkej Princetonskej univerzity a Geoffrey Hinton z Torontskej univerzity "za významné objavy a vynálezy, ktoré umožňujú strojové učenie s umelými neurónovými sieťami".
Nobelovu cenu za chémiu za rok 2024 získal David Baker z Washingtonskej univerzity a Briti Demis Hassabis s Johnom Jumperom zo spoločnosti Google DeepMind za výskum týkajúci sa bielkovín. Vedcom z výskumného laboratória umelej inteligencie (AI) spoločnosti Google sa podarilo využiť AI na predvídanie štruktúry takmer všetkých známych bielkovín na Zemi, ktorých je 200 miliónov. Davidovi Bakerovi sa zas podarilo to, čo mnohí vedci donedávna považovali za nemožné: vytvoriť úplne nové bielkoviny s celkom novými funkciami.
Nobelovu cenu za literatúru za rok 2024 získala Juhokórejčanka Han Kchang "za intenzívnu poetickú prózu konfrontujúcu historické traumy a odhaľujúcu krehkosť ľudského života".
Nobelovu cenu za ekonómiu za rok 2024, oficiálne označovanú ako Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela, udelia v pondelok 14. októbra po 11.45 hod SELČ.
Podľa Nobelovho výboru osvetové kampane a osobné príbehy členov organizácie Nihon Hidankjo pomohli vo svete vytvoriť opozíciu voči použitiu jadrových zbraní. Výbor poznamenal, že už takmer 80 rokov nebola použitá atómová bomba vo vojnovom konflikte. Túto "povzbudivú skutočnosť" pripísal aj úsiliu organizácie Nihon Hidankjo a ďalších.
"Je alarmujúce, že toto tabu týkajúce sa použitia jadrových zbraní je dnes pod tlakom," zdôraznil výbor. Upozornil, že jadrové mocnosti modernizujú a vylepšujú svoj arzenál a ďalšie štáty sa snažia získať jadrové zbrane, pričom podľa neho v súčasnosti hrozí aj reálne použitie atómových bômb vo vojne.
Nórsky Nobelov výbor pripomenul, že zhodenie atómovej bomby na Hirošimu a Nagasaki pripravilo okamžite o život odhadom 120.000 ľudí a podobný počet ľudí zomrel na zranenia a následky ožiarenia v nasledujúcich rokoch.
"Dnešné jadrové zbrane sú oveľa ničivejšie. Môžu zabiť milióny ľudí a mali by katastrofálny dopad aj na klímu. Jadrová vojna by mohla zničiť civilizáciu," varoval Nobelov výbor.
TASR prináša kompletný zoznam laureátov Nobelovej ceny mieru od roku 1901:
1901 - Jean Henri Dunant (Švajčiarsko), spoluzakladateľ Medzinárodného Červeného kríža, a Frédéric Passy (Francúzsko), politik, ekonóm a pacifista
1902 - Élie Ducommun, mierový aktivista, a Charles Albert Gobat, právnik a politik (obaja Švajčiarsko)
1903 - Sir William Randal Cremer (Británia)
1904 - Institut de droit international (Ústav medzinárodného práva) sídliaci v belgickom Gente
1905 - barónka Bertha Sophie Felicia von Suttner, narodená v Prahe, prezidentka Stáleho medzinárodného mierového výboru so sídlom v Berne
1906 - Theodore Roosevelt, 26. prezident USA (1901 – 1909; republikán)
1907 - Ernesto Teodoro Moneta (Taliansko) a Louis Renault (Francúzsko)
1908 - Klas Pontus Arnoldson (Švédsko) a Fredrik Bajer (Dánsko)
1909 - Auguste Beernaert (Belgicko) a barón Paul Henri d'Estournelles de Constant (Francúzsko)
1910 - Stály medzinárodný mierový výbor (Bern, Švajčiarsko)
1911 - Tobias Michael Carel Asser (Holandsko) a Alfred Hermann Fried (Nemecko)
1912 - Elihu Root (USA)
1913 - Henri la Fontaine (Belgicko)
1914 – 1916 - cena nebola udelená
1917 - Medzinárodný výbor Červeného kríža (Ženeva, Švajčiarsko)
1918 - cena nebola udelená
1919 - Thomas Woodrow Wilson, 28. prezident USA (1913 – 1921; demokrat)
1920 - Léon Victor Auguste Bourgeois (Francúzsko)
1921 - Hjalmar Branting (Švédsko) a Christian Lous Lange (Nórsko)
1922 - Fridtjof Nansen (Nórsko)
1923 - cena nebola udelená
1924 - cena nebola udelená
1925 - sir Austen Chamberlain (Británia) a Charles Gates Dawes (USA)
1926 - Aristide Briand (Francúzsko) a Gustav Stresemann (Nemecko)
1927 - Ferdinand Buisson (Francúzsko) a Ludwig Quidde (Nemecko)
1928 - cena nebola udelená
1929 - Frank Billings Kellogg (USA)
1930 - arcibiskup Nathan Söderblom (Švédsko)
1931 - Jane Addamsová (USA) a Nicholas Murray Butler (USA)
1932 - cena nebola udelená
1933 - sir Norman Angell (Británia)
1934 - Arthur Henderson (Británia)
1935 - Carl von Ossietzky (Nemecko), pacifista a protinacisticky orientovaný novinár
1936 - Carlos Saavedra Lamas (Argentína), vyjednávač v konflikte medzi Paraguajom a Bolíviou
1937 - lord Robert Cecil (Británia)
1938 - Nansenov medzinárodný úrad pre utečencov (Ženeva, Švajčiarsko)
1939 – 1943 - cena nebola udelená (finančná odmena bola vložená z jednej tretiny do spoločného fondu Nobelových cien, z dvoch tretín do osobitného fondu Nobelovej ceny mieru)
1944 - Medzinárodný výbor Červeného kríža
1945 - Cordell Hull (USA)
1946 - Emily Greene Balchová (USA), predsedníčka Medzinárodného ženského združenia pre mier a slobodu, a John Raleigt Mott (USA), predseda Svetového združenia mladých kresťanských študentov (WSCF)
1947 - dve kvakerské organizácie: Friends Service Council z Británie a American Friends Service Committee z USA
1948 - cena nebola udelená (finančná odmena bola vložená z jednej tretiny do spoločného fondu Nobelových cien, z dvoch tretín do osobitného fondu Nobelovej ceny mieru)
1949 - lord John Boyd-Orr (Británia)
1950 - Ralph Bunche (USA), profesor Harvardovej univerzity, výkonný vyjednávač v Palestíne
1951 - Léon Jouhaux (Francúzsko)
1952 - Albert Schweitzer (Francúzsko), misionár, chirurg, pôsobiaci v africkom Gabone
1953 - George Catlett Marshall (USA), iniciátor a tvorca Marshallovho plánu
1954 - Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (Švajčiarsko)
1955 - cena nebola udelená
1956 - cena nebola udelená (finančná odmena bola vložená z jednej tretiny do spoločného fondu Nobelových cien, z dvoch tretín do osobitného fondu Nobelovej ceny mieru)
1957 - Lester Bowles Pearson (Kanada)
1958 - Georges Pire (Belgicko)
1959 - Philip Noel-Baker (Británia)
1960 - Albert Lutuli (Juhoafrická republika), predseda Afrického národného kongresu
1961 - Dag Hammarskjöld (Švédsko), generálny tajomník Organizácie Spojených národov (OSN), in memoriam
1962 - chemik Linus Carl Pauling (USA)
1963 - Medzinárodný výbor Červeného kríža a Medzinárodná federácia spoločností Červeného kríža a Červeného polmesiaca (Švajčiarsko)
1964 - Martin Luther King (USA), baptistický pastor, bojovník za občianske práva
1965 - Detský fond Organizácie Spojených národov (UNICEF)
1966 - cena nebola udelená
1967 - cena nebola udelená (finančná odmena bola vložená z jednej tretiny do spoločného fondu Nobelových cien, z dvoch tretín do osobitného fondu Nobelovej ceny mieru)
1968 - René Cassin (Francúzsko), predseda Európskeho súdu pre ľudské práva
1969 - Medzinárodná organizácia práce (ILO)
1970 - Norman Ernest Borlaug (USA), vedec Medzinárodného strediska pre šľachtenie kukurice a pšenice (CIMMYT)
1971 - Willy Brandt, západonemecký kancelár, iniciátor zbližovania Nemeckej spolkovej republiky s Nemeckou demokratickou republikou a ostatnými krajinami tzv. východného bloku
1972 - cena nebola udelená
1973 - minister zahraničných vecí USA Henry Kissinger a Le Duc Tho (Vietnam), člen vietnamského politbyra, za sprostredkovanie mierovej dohody s cieľom ukončiť vojnu vo Vietname
1974 - Seán MacBride (Írsko), prezident a zakladateľ organizácie Amnesty International, a Eisaku Sató (Japonsko), predseda japonskej vlády
1975 - Andrej Dmitrijevič Sacharov (ZSSR), jadrový fyzik
1976 - Betty Williamsová a Mairead Corriganová (obidve Británia), zakladateľky mierového hnutia v Severnom Írsku
1977 - organizácia Amnesty International (Británia)
1978 - egyptský prezident Anwar Sádát a izraelský premiér Menachem Begin, mieroví vyjednávači
1979 - Matka Tereza, misionárka z indickej Kalkaty, predstaviteľka kresťanských charitatívnych misií
1980 - Adolfo Pérez Esquivel (Argentína), architekt, sochár, obhajca ľudských práv
1981 - Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov
1982 - Alva Myrdalová (Švédsko) a Alfonso García Robles (Mexiko), diplomati
1983 - Lech Walęsa (Poľsko), vodca hnutia Solidarita, obhajca ľudských práv
1984 - Desmond Mpilo Tutu (Juhoafrická republika), biskup z Johannesburgu, bojovník proti apartheidu
1985 - Medzinárodné združenie Lekári proti jadrovej vojne (IPPNW) so sídlom v Bostone (USA)
1986 - Elie Wiesel (USA), spisovateľ, humanista, predseda komisie vyšetrujúcej holokaust
1987 - Oscar Arias Sánchez, prezident Kostariky
1988 - Mierové sily OSN
1989 - Tändzin Gjamccho, 14. dalajláma, tibetský duchovný vodca
1990 - Michail Gorbačov (ZSSR), prvý a posledný prezident ZSSR
1991 - Aun Schan Su Ťij, (Barma, v súčasnosti Mjanmarsko)
1992 - Rigoberta Menchúová Tumová (Guatemala), bojovníčka za ľudské práva a rovnoprávnosť Indiánov
1993 - Nelson Mandela, vodca Afrického národného kongresu, a Frederik Willem de Klerk (obaja Juhoafrická republika), prezident JAR
1994 - Jásir Arafat, vodca Organizácie za oslobodenie Palestíny, Jicchak Rabin, premiér Izraela, a Šimon Peres, minister zahraničných vecí Izraela
1995 - Josef Rotblat (Británia) a Pugwashská konferencia (Kanada)
1996 - biskup Carlos Filipe Ximenes Belo a opozičný vodca José Ramos-Horta (obaja Východný Timor)
1997 - Medzinárodné hnutie za zákaz nášľapných mín (ICBL) a Jody Williamsová (USA)
1998 - John Hume, predseda Sociálnodemokratickej a labouristickej strany (SDLP), a David Trimble, líder Ulsterskej unionistickej strany (obaja Severné Írsko)
1999 - Lekári bez hraníc (Švajčiarsko)
2000 - Kim Te-džung, prezident Južnej Kórey
2001 - Organizácia Spojených národov (OSN) a Kofi Annan (Ghana), generálny tajomník OSN
2002 - Jimmy Carter, 39. prezident USA (1977 – 1981; demokrat)
2003 - Šírín Ebádíová (Irán), právnička
2004 - Wangari Muta Maathaiová (Keňa), ekologická aktivistka
2005 - Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) a Muhammad Baradej (Egypt), generálny riaditeľ MAAE
2006 - ekonóm Muhammad Júnus (Bangladéš) a banka Grameen (Bangladéš)
2007 - Medzivládna komisia pre klimatickú zmenu (IPCC) a Albert Arnold Gore (USA), bývalý americký viceprezident
2008 - Martti Ahtisaari (Fínsko), diplomat, bývalý fínsky prezident, mierový vyjednávač
2009 - Barack Obama, 44. prezident USA (2009 – 2017; demokrat)
2010 - Liou Siao-po (Čína), väznený disident, literárny kritik a historik
2011 - libérijská prezidentka Ellen Johnsonová-Sirleafová, jej krajanka a mierová aktivistka Leymah Gboweeová a jemenská aktivistka za práva žien a demokraciu Tawakkul Karmánová
2012 - Európska únia za dlhodobú úlohu v zjednocovaní kontinentu a presadzovaní demokracie a mieru
2013 - Organizácia pre zákaz chemických zbraní (OPCW) za svoje rozsiahle úsilie o likvidáciu chemických zbraní
2014 - indický bojovník za práva detí Kajláš Satjárthí a pakistanská aktivistka za vzdelávanie dievčat Malála Júsafzajová za zápas proti útlaku detí a mladých ľudí a za práva všetkých detí na vzdelanie
2015 - Kvarteto pre národný dialóg v Tunisku za príspevok k budovaniu pluralitnej demokracie
2016 - kolumbijský prezident Juan Manuel Santos – zaslúžil sa o ukončenie vyše 50 rokov trvajúcej občianskej vojny v Kolumbii
2017 - Medzinárodná kampaň za zákaz jadrových zbraní (ICAN)
2018 - konžský gynekológ Denis Mukwege a iracká jezídka Nádja Murádová za úsilie smerujúce k tomu, aby sa sexuálne násilie prestalo používať ako zbraň v ozbrojených konfliktoch
2019 - etiópsky premiér Abiy Ahmed za svoju rozhodujúcu iniciatívu pri riešení pohraničného konfliktu so susednou Eritreou
2020 - Svetový potravinový program (WFP) za úsilie v boji proti hladu a potravinovej neistote na celom svete
2021 - novinári Maria Ressová (Filipíny) a Dmitrij Muratov (Rusko) za úsilie o ochranu slobody prejavu
2022 - bieloruský aktivista v oblasti ľudských práv Ales Biaľacki, ruská ľudskoprávna organizácia Memorial a ukrajinská ľudskoprávna organizácia Centrum pre občianske slobody (CCL)
2023 - iránska ľudskoprávna aktivistka Narges Mohammadíová za boj proti útlaku žien v Iráne a úsilie v oblasti podpory ľudských práv a slobôd
2024 - Nihon Hidankjo - japonská organizácia ľudí, ktorí prežili zhodenie atómovej bomby na Hirošimu a Nagasaki v roku 1945
