Získali ju britskí vedci David Thouless, Duncan Haldane a Michael Kosterlitz.
Autor TASR/Tablet.TV
,aktualizované Štokholm 4. októbra (TASR/Tablet.TV) - Nobelovu cenu za fyziku 2016 získali britskí vedci pôsobiaci v USA David Thouless, Duncan Haldane a Michael Kosterlitz, a to za "teoretické objavy topologických fázových posunov a topologických fáz hmoty". Oznámil to dnes v Štokholme Karolínsky inštitút, informovala agentúra AP.
Thouless (82) je emeritným profesorom na Washingtonskej univerzite. Haldane (65) je profesorom fyziky na Princetonskej univerzite v štáte New Jersey. Kosterlitz (73) je profesorom fyziky na Brownovej univerzite v meste Providence v štáte Rhode Island. Výskum trojice ocenených prebiehal v 70. a 80. rokoch 20. storočia.
Kráľovská švédska akadémia vied na svojej stránke uviedla, že trojica objavila tajomstvo exotickej hmoty. Vedci použili vyspelé matematické modely na štúdium nezvyčajných fáz alebo stavov hmoty, ako sú supravodiče, supratekutiny alebo tenké magnetické vrstvy.
Vďaka ich priekopníckej práci sa v súčasnosti hľadajú nové a exotické fázy hmoty. Topologické koncepcie, ktoré laureáti použili vo fyzike, boli rozhodujúce pre ich objav. Topológia je odvetvím matematiky opisujúcim vlastnosti, ktoré sa menia iba postupne.
Vlaňajšiu Nobelovu cenu za fyziku získali vedci Takaaki Kadžita z Japonska a Arthur B. McDonald z Kanady za objav oscilácie neutrín, ktorý je dôkazom, že neutrína majú hmotu. Výbor na udeľovanie Nobelovej ceny v tejto kategórii svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že McDonald a Kadžita vyriešili problém, s ktorým fyzici zápasili celé desaťročia.
Neutrína sú častice, ktoré sa pohybujú vo vesmíre takmer rýchlosťou svetla. Vznikajú pri jadrovej reakcii v Slnku a vo hviezdach, alebo aj v jadrových elektrárňach.
Thouless (82) je emeritným profesorom na Washingtonskej univerzite. Haldane (65) je profesorom fyziky na Princetonskej univerzite v štáte New Jersey. Kosterlitz (73) je profesorom fyziky na Brownovej univerzite v meste Providence v štáte Rhode Island. Výskum trojice ocenených prebiehal v 70. a 80. rokoch 20. storočia.
Kráľovská švédska akadémia vied na svojej stránke uviedla, že trojica objavila tajomstvo exotickej hmoty. Vedci použili vyspelé matematické modely na štúdium nezvyčajných fáz alebo stavov hmoty, ako sú supravodiče, supratekutiny alebo tenké magnetické vrstvy.
Announcement of the 2016 Nobel Prize in Physics https://t.co/rw8kNctASv
— The Nobel Prize (@NobelPrize) October 4, 2016
Vďaka ich priekopníckej práci sa v súčasnosti hľadajú nové a exotické fázy hmoty. Topologické koncepcie, ktoré laureáti použili vo fyzike, boli rozhodujúce pre ich objav. Topológia je odvetvím matematiky opisujúcim vlastnosti, ktoré sa menia iba postupne.
Vlaňajšiu Nobelovu cenu za fyziku získali vedci Takaaki Kadžita z Japonska a Arthur B. McDonald z Kanady za objav oscilácie neutrín, ktorý je dôkazom, že neutrína majú hmotu. Výbor na udeľovanie Nobelovej ceny v tejto kategórii svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že McDonald a Kadžita vyriešili problém, s ktorým fyzici zápasili celé desaťročia.
Neutrína sú častice, ktoré sa pohybujú vo vesmíre takmer rýchlosťou svetla. Vznikajú pri jadrovej reakcii v Slnku a vo hviezdach, alebo aj v jadrových elektrárňach.