Japonský vedec Jošinori Ósumi sa škrabe na hlave potom, ako mu oznámili, že sa stal laureátom Nobelovej ceny za medicínu 2016 na pracovisku Tokijského inštitútu v Jokohame 3. októbra 2016.Foto: TASR/APAlfred NobelFoto: TASR
Ósumi pochádza z mesta Fukuoka a je univerzitným profesorom na Technickej univerzite v Tokiu. V roku 2012 získal Kjótsku cenu, najvýznamnejšiu súkromnú cenu udeľovanú v Japonsku.
Štokholm 3. októbra (TASR/Tablet.TV) - Tohtoročným laureátom Nobelovej ceny za medicínu sa dnes stal japonský vedec Jošinori Ósumi za objav mechanizmov autofágie. Ide o základný proces rozkladu a recyklácie bunkových zložiek. Informuje o tom agentúra AP a spravodajská stanica BBC.
Autofágia je "samopojedací proces", pri ktorom sa bunky rozkladajú a recyklujú časť svojho obsahu. Narušený priebeh autofágie je spájaný s niekoľkými ochoreniami vrátane Parkinsonovej choroby, cukrovky a rakoviny.
"V súčasnosti prebieha intenzívny vývoj liekov, ktoré sa dokážu zamerať na autofágiu pri rozličných ochoreniach," viedol Karolínsky inštitút v Štokholme, ktorého Nobelov výbor oznamuje laureátov v tejto vedeckej oblasti.
Výbor často udeľuje toto prestížne ocenenie za objavy vykonané pred desaťročiami, aby bolo isté, či obstáli skúšku časom. Hoci je autofágia známa už viac než 50 rokov, na jej zásadný význam sa prišlo až po Ósumiho experimentoch na kvasinkách v 90. rokoch, spresnil štokholmský inštitút.
"Vďaka Ósumimu a ďalším, ktorí kráčali v jeho šľapajach, dnes vieme, že autofágia kontroluje dôležité fyziologické funkcie, pri ktorých musia byť bunkové zložky rozložené a recyklované," uviedol v tlačovom oznámení inštitút. Japonský vedec Jošinori Ósumi sa usmieva pred tabuľou, na ktorej je blahoprianie od kolegov potom, ako sa stal laureátom Nobelovej ceny za medicínu 2016 na pracovisku Tokijského inštitútu v Jokohame 3. októbra 2016.Foto: TASR/AP
Ósumi (71) pochádza z mesta Fukuoka a je univerzitným profesorom na Technickej univerzite v Tokiu (TIT). V roku 2012 Ósumi získal Kjótsku cenu, najvýznamnejšiu súkromnú cenu udeľovanú v Japonsku za úspechy globálneho rozsahu.
Oznámenie držiteľa Nobelovej ceny za medicínu alebo fyziológiu je prvým zo série týchto prestížnych ocenení. Laureátov oznamuje Nobelov výbor Karolínskeho inštitútu v Štokholme.
Odovzdávanie Nobelových cien sa uskutoční tradične 10. decembra, na výročie úmrtia Alfreda Nobela, zakladateľa ceny, za účasti členov švédskej kráľovskej rodiny. Každé ocenenie sprevádza finančná prémia vo výške ôsmich miliónov švédskych korún (831.000 eur).
História udeľovania Nobelovej ceny siaha do roku 1901
Na základe poslednej vôle a finančných prostriedkov významného švédskeho priemyselníka a vynálezcu dynamitu Alfreda Nobela (1833-96) je od roku 1901 každoročne udeľovaná prestížna Nobelova cena za významný objav, čin alebo dielo. Táto pocta umelcom vedcom, ekonómom a mierotvorcom je všeobecne považovaná za najhodnotnejšie ocenenie na svete.
Alfred Nobel prežil plodný život popredného vedca, vynálezcu a podnikateľa. Dosiahol nevídané zisky a zaradil sa medzi najúspešnejších a najbohatších ľudí planéty. Keď si vo svojom omylom uverejnenom nekrológu prečítal, že ho považujú za obchodníka so smrťou, začal sa zaoberať tým, ako využiť dosiahnutý majetok pre blaho ľudstva.
K myšlienke podporiť cenou významné počiny osobností ho zrejme priviedla Bertha von Suttnerová, jeho krátkodobá sekretárka a neskoršia priekopníčka mierového hnutia, ku ktorej prechovával neopätovanú náklonnosť.
Finančný fond, z ktorého sa dodnes vyplácajú odmeny laureátom Nobelovej ceny, ustanovil podpisom svojho testamentu v roku 1895. V testamente poveril švédsku Akadémiu vied rozdeľovaním cien a obdaril ju čiastkou 32 miliónov švédskych korún.
Založil tak v súčasnosti najprestížnejšie ocenenie ľudskej činnosti v oblasti fyziky, chémie, literatúry, medicíny alebo fyziológie a mieru.
Prvé Nobelove ceny udelili v deň piateho výročia Nobelovho úmrtia 10. decembra 1901. Nobelove ceny sa udeľujú vo švédskom hlavnom meste Štokholm. Nobelova cena za mier je jedinou, ktorá sa udeľuje v nórskej metropole Oslo. V období svetových vojnových konfliktov sa ceny neudeľovali.
Laureáti Nobelovej ceny si prevezmú medailu a diplom a každá cena je finančne dotovaná sumou desať miliónov švédskych korún (969.612 eur). Ocenenie sa udeľuje za prínos vo fyzike, chémii, medicíne a literatúre a za prínos pre mier, pričom Nobelova cena za mier je považovaná za najdôležitejšie politické vyznamenanie. V roku 1969 pribudla kategória ekonómia.
Prestížne ocenenie neudelili 19-krát, naposledy sa tak stalo v roku 1972. V prípade jej neudelenia bola väčšinou finančná časť ceny vložená do zvláštneho fondu Nobelovej ceny za mier alebo čiastočne aj do spoločného fondu Nobelových cien.
K nominantom Nobelovej ceny patrili aj Josif Vissarionovič Stalin a Adolf Hitler. Nikdy ju však nezískali. Za najväčšiu škodu v niekoľkoročných dejinách udeľovania ceny označujú historici fakt, že Nobelovu cenu nikdy nezískal nominovaný indický politik Mahátma Gándhí.
Nobelovu cenu nie je možné udeliť posmrtne, in memoriam. Ak držiteľ zomrie v čase medzi zverejnením svojho mena a slávnostným odovzdávaním, cenu udeliť možno - toto pravidlo sa uplatňuje od roku 1974.
