Nobelova cena sa udeľuje spolu s medailou a finančnou prémiou desať miliónov švédskych korún (zhruba 923.000 eur).
Autor TASR
,aktualizované Oslo 7. októbra (TASR) - Nobelovu cenu za mier za rok 2022 získali v piatok bieloruský aktivista v oblasti ľudských práv Ales Biaľacki, ruská ľudskoprávna organizácia Memorial a ukrajinská ľudskoprávna organizácia Centrum pre občianske slobody (CCL).
"Laureáti zastupujú občiansku spoločnosť vo svojich krajinách," povedala predsedníčka nórskeho Nobelovho výboru Berit Reissová-Andersenová. "Vynaložili mimoriadne úsilie na zdokumentovanie vojnových zločinov, prípadov porušovania ľudských práv a zneužitia moci," uviedla. Spoločne podľa jej slov "názorne poukazujú" na význam občianskej spoločnosti pre mier a demokraciu.
Biaľacki bol jedným z iniciátorov hnutia za demokraciu, ktoré vzniklo v polovici 80. rokov v Bielorusku. V roku 1996 založil organizáciu Viasna, ktorá poskytuje pomoc a finančné prostriedky politickým väzňom a ich rodinám.
Tento aktivista je v súčasnosti v Bielorusku zadržiavaný za údajné daňové úniky, píše agentúra AFP. Nórsky Nobelov výbor v piatok žiadal jeho prepustenie.
Medzinárodná historická, vzdelávacia, dobročinná a ľudskoprávna spoločnosť Memorial bola založená v roku 1992 v Moskve na základe rovnomenného združenia, ktoré vzniklo v roku 1987 a malo mnoho regionálnych organizácií a skupín.
Ruský najvyšší súd koncom decembra 2021 nariadil likvidáciu tejto organizácie.
Centrum pre občianske slobody (anglická skratka CCL; ukrajinská skratká je CHS) bolo založené s cieľom podporovať ľudské práva a demokraciu na Ukrajine. Po začiatku ruskej invázie sa zameriava na zisťovanie a dokumentáciu ruských vojnových zločinov voči obyvateľom Ukrajiny, uvádza Nórsky Nobelov výbor na Twitteri.
Na tohtoročnú Nobelovu cenu za mier bolo nominovaných 251 osobností a 92 organizácií. Zoznam kandidátov bol však podľa tradície udržiavaný v tajnosti, pripomína agentúra DPA.
Vlani získali cenu za mier filipínska novinárka Maria Ressová a ruský novinár Dmitrij Muratov za "úsilie o ochranu slobody prejavu, ktorá je nevyhnutným predpokladom pre demokraciu a trvalý mier".
Cenu za mier udeľuje nórsky Nobelov výbor od roku 1901. Výbor sa však 19-krát rozhodol túto cenu neudeliť. Stalo sa tak v rokoch 1914–1916, 1918, 1923, 1924, 1928, 1932, 1939–1943, 1948, 1955–1956, 1966–1967 a naposledy v roku 1972.
Nobelova cena sa udeľuje spolu s medailou a finančnou prémiou desať miliónov švédskych korún (zhruba 923.000 eur). Laureáti si cenu spolu s medailou a finančnou prémiou prevezmú na slávnosti 10. decembra, v deň výročia smrti Alfreda Nobela, švédskeho vedca, po ktorom je pomenovaná. Cenu za mier ako jedinú odovzdávajú v Osle; laureáti v ostatných kategóriách si ocenenie prevezmú v Štokholme.
V pondelok 3. októbra Nobelovu cenu za fyziológiu alebo medicínu získal švédsky genetik Svante Pääbo "za objavy v oblasti genómov vyhynutých hominidov a ľudskej evolúcie".
Cenu za fyziku získala v utorok trojica Alain Aspect z Francúzska, John Francis Clauser z USA a Anton Zeilinger z Rakúska za objavy v oblasti kvantovej informačnej vedy.
Cenu za chémiu v stredu udelili Američanom Carolyn Bertozziovej a Karlovi Barrymu Sharplessovi a Dánovi Mortenovi Meldalovi za výskum v oblasti spájania molekúl a bioortogonálnej chémie.
Nobelovu cenu za literatúru za rok 2022 získala vo štvrtok francúzska spisovateľka Annie Ernauxová. Meno nositeľa Ceny Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela oznámia v pondelok 10. októbra.
"Laureáti zastupujú občiansku spoločnosť vo svojich krajinách," povedala predsedníčka nórskeho Nobelovho výboru Berit Reissová-Andersenová. "Vynaložili mimoriadne úsilie na zdokumentovanie vojnových zločinov, prípadov porušovania ľudských práv a zneužitia moci," uviedla. Spoločne podľa jej slov "názorne poukazujú" na význam občianskej spoločnosti pre mier a demokraciu.
Biaľacki bol jedným z iniciátorov hnutia za demokraciu, ktoré vzniklo v polovici 80. rokov v Bielorusku. V roku 1996 založil organizáciu Viasna, ktorá poskytuje pomoc a finančné prostriedky politickým väzňom a ich rodinám.
Tento aktivista je v súčasnosti v Bielorusku zadržiavaný za údajné daňové úniky, píše agentúra AFP. Nórsky Nobelov výbor v piatok žiadal jeho prepustenie.
Medzinárodná historická, vzdelávacia, dobročinná a ľudskoprávna spoločnosť Memorial bola založená v roku 1992 v Moskve na základe rovnomenného združenia, ktoré vzniklo v roku 1987 a malo mnoho regionálnych organizácií a skupín.
Ruský najvyšší súd koncom decembra 2021 nariadil likvidáciu tejto organizácie.
Centrum pre občianske slobody (anglická skratka CCL; ukrajinská skratká je CHS) bolo založené s cieľom podporovať ľudské práva a demokraciu na Ukrajine. Po začiatku ruskej invázie sa zameriava na zisťovanie a dokumentáciu ruských vojnových zločinov voči obyvateľom Ukrajiny, uvádza Nórsky Nobelov výbor na Twitteri.
Na tohtoročnú Nobelovu cenu za mier bolo nominovaných 251 osobností a 92 organizácií. Zoznam kandidátov bol však podľa tradície udržiavaný v tajnosti, pripomína agentúra DPA.
Vlani získali cenu za mier filipínska novinárka Maria Ressová a ruský novinár Dmitrij Muratov za "úsilie o ochranu slobody prejavu, ktorá je nevyhnutným predpokladom pre demokraciu a trvalý mier".
Cenu za mier udeľuje nórsky Nobelov výbor od roku 1901. Výbor sa však 19-krát rozhodol túto cenu neudeliť. Stalo sa tak v rokoch 1914–1916, 1918, 1923, 1924, 1928, 1932, 1939–1943, 1948, 1955–1956, 1966–1967 a naposledy v roku 1972.
Nobelova cena sa udeľuje spolu s medailou a finančnou prémiou desať miliónov švédskych korún (zhruba 923.000 eur). Laureáti si cenu spolu s medailou a finančnou prémiou prevezmú na slávnosti 10. decembra, v deň výročia smrti Alfreda Nobela, švédskeho vedca, po ktorom je pomenovaná. Cenu za mier ako jedinú odovzdávajú v Osle; laureáti v ostatných kategóriách si ocenenie prevezmú v Štokholme.
V pondelok 3. októbra Nobelovu cenu za fyziológiu alebo medicínu získal švédsky genetik Svante Pääbo "za objavy v oblasti genómov vyhynutých hominidov a ľudskej evolúcie".
Cenu za fyziku získala v utorok trojica Alain Aspect z Francúzska, John Francis Clauser z USA a Anton Zeilinger z Rakúska za objavy v oblasti kvantovej informačnej vedy.
Cenu za chémiu v stredu udelili Američanom Carolyn Bertozziovej a Karlovi Barrymu Sharplessovi a Dánovi Mortenovi Meldalovi za výskum v oblasti spájania molekúl a bioortogonálnej chémie.
Nobelovu cenu za literatúru za rok 2022 získala vo štvrtok francúzska spisovateľka Annie Ernauxová. Meno nositeľa Ceny Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela oznámia v pondelok 10. októbra.
TASR prináša kompletný zoznam laureátov Nobelovej ceny za mier od roku 1901:
1901 - Jean Henri Dunant (Švajčiarsko), spoluzakladateľ Medzinárodného Červeného kríža, a Frédéric Passy (Francúzsko), politik, ekonóm a pacifista
1902 - Élie Ducommun, mierový aktivista, a Charles Albert Gobat, právnik a politik (obaja Švajčiarsko)
1903 - Sir William Randal Cremer (Británia)
1904 - Institut de droit international (Ústav medzinárodného práva) sídliaci v belgickom Gente
1905 - barónka Bertha Sophie Felicia von Suttner, narodená v Prahe, prezidentka Stáleho medzinárodného mierového výboru so sídlom v Berne
1906 - Theodore Roosevelt, 26. prezident USA (1901 – 1909; republikán)
1907 - Ernesto Teodoro Moneta (Taliansko) a Louis Renault (Francúzsko)
1908 - Klas Pontus Arnoldson (Švédsko) a Fredrik Bajer (Dánsko)
1909 - Auguste Beernaert (Belgicko) a barón Paul Henri d'Estournelles de Constant (Francúzsko)
1910 - Stály medzinárodný mierový výbor (Bern, Švajčiarsko)
1911 - Tobias Michael Carel Asser (Holandsko) a Alfred Hermann Fried (Nemecko)
1912 - Elihu Root (USA)
1913 - Henri la Fontaine (Belgicko)
1914 – 1916 - cena nebola udelená
1917 - Medzinárodný výbor Červeného kríža (Ženeva, Švajčiarsko)
1918 - cena nebola udelená
1919 - Thomas Woodrow Wilson, 28. prezident USA (1913 – 1921; demokrat)
1920 - Léon Victor Auguste Bourgeois (Francúzsko)
1921 - Hjalmar Branting (Švédsko) a Christian Lous Lange (Nórsko)
1922 - Fridtjof Nansen (Nórsko)
1923 - cena nebola udelená
1924 - cena nebola udelená
1925 - sir Austen Chamberlain (Británia) a Charles Gates Dawes (USA)
1926 - Aristide Briand (Francúzsko) a Gustav Stresemann (Nemecko)
1927 - Ferdinand Buisson (Francúzsko) a Ludwig Quidde (Nemecko)
1928 - cena nebola udelená
1929 - Frank Billings Kellogg (USA)
1930 - arcibiskup Nathan Söderblom (Švédsko)
1931 - Jane Addamsová (USA) a Nicholas Murray Butler (USA)
1932 - cena nebola udelená
1933 - sir Norman Angell (Británia)
1934 - Arthur Henderson (Británia)
1935 - Carl von Ossietzky (Nemecko), pacifista a protinacisticky orientovaný novinár
1936 - Carlos Saavedra Lamas (Argentína), vyjednávač v konflikte medzi Paraguajom a Bolíviou
1937 - lord Robert Cecil (Británia)
1938 - Nansenov medzinárodný úrad pre utečencov (Ženeva, Švajčiarsko)
1939 – 1943 - cena nebola udelená (finančná odmena bola vložená z jednej tretiny do spoločného fondu Nobelových cien, z dvoch tretín do osobitného fondu Nobelovej ceny za mier)
1944 - Medzinárodný výbor Červeného kríža
1945 - Cordell Hull (USA)
1946 - Emily Greene Balchová (USA), predsedníčka Medzinárodného ženského združenia pre mier a slobodu, a John Raleigt Mott (USA), predseda Svetového združenia mladých kresťanských študentov (WSCF)
1947 - dve kvakerské organizácie: Friends Service Council z Británie a American Friends Service Committee z USA
1948 - cena nebola udelená (finančná odmena bola vložená z jednej tretiny do spoločného fondu Nobelových cien, z dvoch tretín do osobitného fondu Nobelovej ceny za mier)
1949 - lord John Boyd-Orr (Británia)
1950 - Ralph Bunche (USA), profesor Harvardovej univerzity, výkonný vyjednávač v Palestíne
1951 - Léon Jouhaux (Francúzsko)
1952 - Albert Schweitzer (Francúzsko), misionár, chirurg, pôsobiaci v africkom Gabone
1953 - George Catlett Marshall (USA), iniciátor a tvorca Marshallovho plánu
1954 - Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (Švajčiarsko)
1955 - cena nebola udelená
1956 - cena nebola udelená (finančná odmena bola vložená z jednej tretiny do spoločného fondu Nobelových cien, z dvoch tretín do osobitného fondu Nobelovej ceny za mier)
1957 - Lester Bowles Pearson (Kanada)
1958 - Georges Pire (Belgicko)
1959 - Philip Noel-Baker (Británia)
1960 - Albert Lutuli (Juhoafrická republika), predseda Afrického národného kongresu
1961 - Dag Hammarskjöld (Švédsko), generálny tajomník Organizácie Spojených národov (OSN), in memoriam
1962 - chemik Linus Carl Pauling (USA)
1963 - Medzinárodný výbor Červeného kríža a Medzinárodná federácia spoločností Červeného kríža a Červeného polmesiaca (Švajčiarsko)
1964 - Martin Luther King (USA), baptistický pastor, bojovník za občianske práva
1965 - Detský fond Organizácie Spojených národov (UNICEF)
1966 - cena nebola udelená
1967 - cena nebola udelená (finančná odmena bola vložená z jednej tretiny do spoločného fondu Nobelových cien, z dvoch tretín do osobitného fondu Nobelovej ceny za mier)
1968 - René Cassin (Francúzsko), predseda Európskeho súdu pre ľudské práva
1969 - Medzinárodná organizácia práce (ILO)
1970 - Norman Ernest Borlaug (USA), vedec Medzinárodného strediska pre šľachtenie kukurice a pšenice (CIMMYT)
1971 - Willy Brandt, západonemecký kancelár, iniciátor zbližovania Nemeckej spolkovej republiky s Nemeckou demokratickou republikou a ostatnými krajinami tzv. východného bloku
1972 - cena nebola udelená
1973 - minister zahraničných vecí USA Henry Kissinger a Le Duc Tho (Vietnam), člen vietnamského politbyra, za sprostredkovanie mierovej dohody s cieľom ukončiť vojnu vo Vietname
1974 - Seán MacBride (Írsko), prezident a zakladateľ organizácie Amnesty International, a Eisaku Sató (Japonsko), predseda japonskej vlády
1975 - Andrej Dmitrijevič Sacharov (ZSSR), jadrový fyzik
1976 - Betty Williamsová a Mairead Corriganová (obidve Británia), zakladateľky mierového hnutia v Severnom Írsku
1977 - organizácia Amnesty International (Británia)
1978 - egyptský prezident Anvar Sadat a izraelský premiér Menachem Begin, mieroví vyjednávači
1979 - Matka Tereza, misionárka z indickej Kalkaty, predstaviteľka kresťanských charitatívnych misií
1980 - Adolfo Pérez Esquivel (Argentína), architekt, sochár, obhajca ľudských práv
1981 - Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov
1982 - Alva Myrdalová (Švédsko) a Alfonso García Robles (Mexiko), diplomati
1983 - Lech Walęsa (Poľsko), vodca hnutia Solidarita, obhajca ľudských práv
1984 - Desmond Mpilo Tutu (Juhoafrická republika), biskup z Johannesburgu, bojovník proti apartheidu
1985 - Medzinárodné združenie Lekári proti jadrovej vojne (IPPNW) so sídlom v Bostone (USA)
1986 - Elie Wiesel (USA), spisovateľ, humanista, predseda komisie vyšetrujúcej holokaust
1987 - Oscar Arias Sánchez, prezident Kostariky
1988 - Mierové sily OSN
1989 - Tändzin Gjamccho, 14. dalajláma, tibetský duchovný vodca
1990 - Michail Gorbačov (ZSSR), prvý a posledný prezident ZSSR
1991 - Aun Schan Su Ťij, (Barma, v súčasnosti Mjanmarsko)
1992 - Rigoberta Menchúová Tumová (Guatemala), bojovníčka za ľudské práva a rovnoprávnosť Indiánov
1993 - Nelson Mandela, vodca Afrického národného kongresu, a Frederik Willem de Klerk (obaja Juhoafrická republika), prezident JAR
1994 - Jásir Arafat, vodca Organizácie za oslobodenie Palestíny, Šimon Peres, minister zahraničných vecí Izraela, a Jicchak Rabin, premiér Izraela
1995 - Josef Rotblat (Británia) a Pugwashská konferencia (Kanada)
1996 - biskup Carlos Filipe Ximenes Belo a opozičný vodca José Ramos-Horta (obaja Východný Timor)
1997 - Medzinárodné hnutie za zákaz nášľapných mín (ICBL) a Jody Williamsová (USA)
1998 - John Hume, predseda Sociálnodemokratickej a labouristickej strany (SDLP), a David Trimble, líder Ulsterskej unionistickej strany (obaja Severné Írsko)
1999 - Lekári bez hraníc (Švajčiarsko)
2000 - Kim Te-džung, prezident Južnej Kórey
2001 - Organizácia Spojených národov (OSN) a Kofi Annan (Ghana), generálny tajomník OSN
2002 - Jimmy Carter, 39. prezident USA (1977 – 1981; demokrat)
2003 - Šírín Ebádíová (Irán), právnička
2004 - Wangari Muta Maathaiová (Keňa), ekologická aktivistka
2005 - Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) a Muhammad Baradej (Egypt), generálny riaditeľ MAAE
2006 - ekonóm Muhammad Júnus (Bangladéš) a banka Grameen (Bangladéš)
2007 - Medzivládna komisia pre klimatickú zmenu (IPCC) a Albert Arnold Gore (USA), bývalý americký viceprezident
2008 - Martti Ahtisaari (Fínsko), diplomat, bývalý fínsky prezident, mierový vyjednávač
2009 - Barack Obama, 44. prezident USA (2009 – 2017; demokrat)
2010 - Liou Siao-po (Čína), väznený disident, literárny kritik a historik
2011 - libérijská prezidentka Ellen Johnsonová-Sirleafová, jej krajanka a mierová aktivistka Leymah Gboweeová a jemenská aktivistka za práva žien a demokraciu Tawakkul Karmánová
2012 - Európska únia za dlhodobú úlohu v zjednocovaní kontinentu a presadzovaní demokracie a mieru
2013 - Organizácia pre zákaz chemických zbraní (OPCW) za svoje rozsiahle úsilie o likvidáciu chemických zbraní
2014 - indický bojovník za práva detí Kajláš Satjárthí a pakistanská aktivistka za vzdelávanie dievčat Malála Júsafzajová za zápas proti útlaku detí a mladých ľudí a za práva všetkých detí na vzdelanie
2015 - Kvarteto pre národný dialóg v Tunisku za príspevok k budovaniu pluralitnej demokracie
2016 - kolumbijský prezident Juan Manuel Santos – zaslúžil sa o ukončenie vyše 50 rokov trvajúcej občianskej vojny v Kolumbii
2017 - Medzinárodná kampaň za zákaz jadrových zbraní (ICAN)
2018 - konžský gynekológ Denis Mukwege a iracká jezídka Nádja Murádová za úsilie smerujúce k tomu, aby sa sexuálne násilie prestalo používať ako zbraň v ozbrojených konfliktoch
2019 - etiópsky premiér Abiy Ahmed za svoju rozhodujúcu iniciatívu pri riešení pohraničného konfliktu so susednou Eritreou
2020 - Svetový potravinový program (WFP) za úsilie v boji proti hladu a potravinovej neistote na celom svete
2021 - novinári Maria Ressová (Filipíny) a Dmitrij Muratov (Rusko) za úsilie o ochranu slobody prejavu, ktorá je nevyhnutným predpokladom pre demokraciu a trvalý mier.
1901 - Jean Henri Dunant (Švajčiarsko), spoluzakladateľ Medzinárodného Červeného kríža, a Frédéric Passy (Francúzsko), politik, ekonóm a pacifista
1902 - Élie Ducommun, mierový aktivista, a Charles Albert Gobat, právnik a politik (obaja Švajčiarsko)
1903 - Sir William Randal Cremer (Británia)
1904 - Institut de droit international (Ústav medzinárodného práva) sídliaci v belgickom Gente
1905 - barónka Bertha Sophie Felicia von Suttner, narodená v Prahe, prezidentka Stáleho medzinárodného mierového výboru so sídlom v Berne
1906 - Theodore Roosevelt, 26. prezident USA (1901 – 1909; republikán)
1907 - Ernesto Teodoro Moneta (Taliansko) a Louis Renault (Francúzsko)
1908 - Klas Pontus Arnoldson (Švédsko) a Fredrik Bajer (Dánsko)
1909 - Auguste Beernaert (Belgicko) a barón Paul Henri d'Estournelles de Constant (Francúzsko)
1910 - Stály medzinárodný mierový výbor (Bern, Švajčiarsko)
1911 - Tobias Michael Carel Asser (Holandsko) a Alfred Hermann Fried (Nemecko)
1912 - Elihu Root (USA)
1913 - Henri la Fontaine (Belgicko)
1914 – 1916 - cena nebola udelená
1917 - Medzinárodný výbor Červeného kríža (Ženeva, Švajčiarsko)
1918 - cena nebola udelená
1919 - Thomas Woodrow Wilson, 28. prezident USA (1913 – 1921; demokrat)
1920 - Léon Victor Auguste Bourgeois (Francúzsko)
1921 - Hjalmar Branting (Švédsko) a Christian Lous Lange (Nórsko)
1922 - Fridtjof Nansen (Nórsko)
1923 - cena nebola udelená
1924 - cena nebola udelená
1925 - sir Austen Chamberlain (Británia) a Charles Gates Dawes (USA)
1926 - Aristide Briand (Francúzsko) a Gustav Stresemann (Nemecko)
1927 - Ferdinand Buisson (Francúzsko) a Ludwig Quidde (Nemecko)
1928 - cena nebola udelená
1929 - Frank Billings Kellogg (USA)
1930 - arcibiskup Nathan Söderblom (Švédsko)
1931 - Jane Addamsová (USA) a Nicholas Murray Butler (USA)
1932 - cena nebola udelená
1933 - sir Norman Angell (Británia)
1934 - Arthur Henderson (Británia)
1935 - Carl von Ossietzky (Nemecko), pacifista a protinacisticky orientovaný novinár
1936 - Carlos Saavedra Lamas (Argentína), vyjednávač v konflikte medzi Paraguajom a Bolíviou
1937 - lord Robert Cecil (Británia)
1938 - Nansenov medzinárodný úrad pre utečencov (Ženeva, Švajčiarsko)
1939 – 1943 - cena nebola udelená (finančná odmena bola vložená z jednej tretiny do spoločného fondu Nobelových cien, z dvoch tretín do osobitného fondu Nobelovej ceny za mier)
1944 - Medzinárodný výbor Červeného kríža
1945 - Cordell Hull (USA)
1946 - Emily Greene Balchová (USA), predsedníčka Medzinárodného ženského združenia pre mier a slobodu, a John Raleigt Mott (USA), predseda Svetového združenia mladých kresťanských študentov (WSCF)
1947 - dve kvakerské organizácie: Friends Service Council z Británie a American Friends Service Committee z USA
1948 - cena nebola udelená (finančná odmena bola vložená z jednej tretiny do spoločného fondu Nobelových cien, z dvoch tretín do osobitného fondu Nobelovej ceny za mier)
1949 - lord John Boyd-Orr (Británia)
1950 - Ralph Bunche (USA), profesor Harvardovej univerzity, výkonný vyjednávač v Palestíne
1951 - Léon Jouhaux (Francúzsko)
1952 - Albert Schweitzer (Francúzsko), misionár, chirurg, pôsobiaci v africkom Gabone
1953 - George Catlett Marshall (USA), iniciátor a tvorca Marshallovho plánu
1954 - Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (Švajčiarsko)
1955 - cena nebola udelená
1956 - cena nebola udelená (finančná odmena bola vložená z jednej tretiny do spoločného fondu Nobelových cien, z dvoch tretín do osobitného fondu Nobelovej ceny za mier)
1957 - Lester Bowles Pearson (Kanada)
1958 - Georges Pire (Belgicko)
1959 - Philip Noel-Baker (Británia)
1960 - Albert Lutuli (Juhoafrická republika), predseda Afrického národného kongresu
1961 - Dag Hammarskjöld (Švédsko), generálny tajomník Organizácie Spojených národov (OSN), in memoriam
1962 - chemik Linus Carl Pauling (USA)
1963 - Medzinárodný výbor Červeného kríža a Medzinárodná federácia spoločností Červeného kríža a Červeného polmesiaca (Švajčiarsko)
1964 - Martin Luther King (USA), baptistický pastor, bojovník za občianske práva
1965 - Detský fond Organizácie Spojených národov (UNICEF)
1966 - cena nebola udelená
1967 - cena nebola udelená (finančná odmena bola vložená z jednej tretiny do spoločného fondu Nobelových cien, z dvoch tretín do osobitného fondu Nobelovej ceny za mier)
1968 - René Cassin (Francúzsko), predseda Európskeho súdu pre ľudské práva
1969 - Medzinárodná organizácia práce (ILO)
1970 - Norman Ernest Borlaug (USA), vedec Medzinárodného strediska pre šľachtenie kukurice a pšenice (CIMMYT)
1971 - Willy Brandt, západonemecký kancelár, iniciátor zbližovania Nemeckej spolkovej republiky s Nemeckou demokratickou republikou a ostatnými krajinami tzv. východného bloku
1972 - cena nebola udelená
1973 - minister zahraničných vecí USA Henry Kissinger a Le Duc Tho (Vietnam), člen vietnamského politbyra, za sprostredkovanie mierovej dohody s cieľom ukončiť vojnu vo Vietname
1974 - Seán MacBride (Írsko), prezident a zakladateľ organizácie Amnesty International, a Eisaku Sató (Japonsko), predseda japonskej vlády
1975 - Andrej Dmitrijevič Sacharov (ZSSR), jadrový fyzik
1976 - Betty Williamsová a Mairead Corriganová (obidve Británia), zakladateľky mierového hnutia v Severnom Írsku
1977 - organizácia Amnesty International (Británia)
1978 - egyptský prezident Anvar Sadat a izraelský premiér Menachem Begin, mieroví vyjednávači
1979 - Matka Tereza, misionárka z indickej Kalkaty, predstaviteľka kresťanských charitatívnych misií
1980 - Adolfo Pérez Esquivel (Argentína), architekt, sochár, obhajca ľudských práv
1981 - Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov
1982 - Alva Myrdalová (Švédsko) a Alfonso García Robles (Mexiko), diplomati
1983 - Lech Walęsa (Poľsko), vodca hnutia Solidarita, obhajca ľudských práv
1984 - Desmond Mpilo Tutu (Juhoafrická republika), biskup z Johannesburgu, bojovník proti apartheidu
1985 - Medzinárodné združenie Lekári proti jadrovej vojne (IPPNW) so sídlom v Bostone (USA)
1986 - Elie Wiesel (USA), spisovateľ, humanista, predseda komisie vyšetrujúcej holokaust
1987 - Oscar Arias Sánchez, prezident Kostariky
1988 - Mierové sily OSN
1989 - Tändzin Gjamccho, 14. dalajláma, tibetský duchovný vodca
1990 - Michail Gorbačov (ZSSR), prvý a posledný prezident ZSSR
1991 - Aun Schan Su Ťij, (Barma, v súčasnosti Mjanmarsko)
1992 - Rigoberta Menchúová Tumová (Guatemala), bojovníčka za ľudské práva a rovnoprávnosť Indiánov
1993 - Nelson Mandela, vodca Afrického národného kongresu, a Frederik Willem de Klerk (obaja Juhoafrická republika), prezident JAR
1994 - Jásir Arafat, vodca Organizácie za oslobodenie Palestíny, Šimon Peres, minister zahraničných vecí Izraela, a Jicchak Rabin, premiér Izraela
1995 - Josef Rotblat (Británia) a Pugwashská konferencia (Kanada)
1996 - biskup Carlos Filipe Ximenes Belo a opozičný vodca José Ramos-Horta (obaja Východný Timor)
1997 - Medzinárodné hnutie za zákaz nášľapných mín (ICBL) a Jody Williamsová (USA)
1998 - John Hume, predseda Sociálnodemokratickej a labouristickej strany (SDLP), a David Trimble, líder Ulsterskej unionistickej strany (obaja Severné Írsko)
1999 - Lekári bez hraníc (Švajčiarsko)
2000 - Kim Te-džung, prezident Južnej Kórey
2001 - Organizácia Spojených národov (OSN) a Kofi Annan (Ghana), generálny tajomník OSN
2002 - Jimmy Carter, 39. prezident USA (1977 – 1981; demokrat)
2003 - Šírín Ebádíová (Irán), právnička
2004 - Wangari Muta Maathaiová (Keňa), ekologická aktivistka
2005 - Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) a Muhammad Baradej (Egypt), generálny riaditeľ MAAE
2006 - ekonóm Muhammad Júnus (Bangladéš) a banka Grameen (Bangladéš)
2007 - Medzivládna komisia pre klimatickú zmenu (IPCC) a Albert Arnold Gore (USA), bývalý americký viceprezident
2008 - Martti Ahtisaari (Fínsko), diplomat, bývalý fínsky prezident, mierový vyjednávač
2009 - Barack Obama, 44. prezident USA (2009 – 2017; demokrat)
2010 - Liou Siao-po (Čína), väznený disident, literárny kritik a historik
2011 - libérijská prezidentka Ellen Johnsonová-Sirleafová, jej krajanka a mierová aktivistka Leymah Gboweeová a jemenská aktivistka za práva žien a demokraciu Tawakkul Karmánová
2012 - Európska únia za dlhodobú úlohu v zjednocovaní kontinentu a presadzovaní demokracie a mieru
2013 - Organizácia pre zákaz chemických zbraní (OPCW) za svoje rozsiahle úsilie o likvidáciu chemických zbraní
2014 - indický bojovník za práva detí Kajláš Satjárthí a pakistanská aktivistka za vzdelávanie dievčat Malála Júsafzajová za zápas proti útlaku detí a mladých ľudí a za práva všetkých detí na vzdelanie
2015 - Kvarteto pre národný dialóg v Tunisku za príspevok k budovaniu pluralitnej demokracie
2016 - kolumbijský prezident Juan Manuel Santos – zaslúžil sa o ukončenie vyše 50 rokov trvajúcej občianskej vojny v Kolumbii
2017 - Medzinárodná kampaň za zákaz jadrových zbraní (ICAN)
2018 - konžský gynekológ Denis Mukwege a iracká jezídka Nádja Murádová za úsilie smerujúce k tomu, aby sa sexuálne násilie prestalo používať ako zbraň v ozbrojených konfliktoch
2019 - etiópsky premiér Abiy Ahmed za svoju rozhodujúcu iniciatívu pri riešení pohraničného konfliktu so susednou Eritreou
2020 - Svetový potravinový program (WFP) za úsilie v boji proti hladu a potravinovej neistote na celom svete
2021 - novinári Maria Ressová (Filipíny) a Dmitrij Muratov (Rusko) za úsilie o ochranu slobody prejavu, ktorá je nevyhnutným predpokladom pre demokraciu a trvalý mier.