Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ocenená aktivistka otvorene vystupovala proti trestu smrti v Iráne či povinnému noseniu hidžábu a vo svojom úsilí pokračuje aj vo väzení, pripomína agentúra AFP.
Autor TASR
,aktualizované Oslo 6. októbra (TASR) - Nobelovu cenu za mier za rok 2023 získala iránska ľudskoprávna aktivistka Narges Mohammadiová. Ocenili ju za boj proti utláčaniu žien v Iráne a úsilie v oblasti podpory ľudských práv a slobôd. Oznámil to v piatok nórsky Nobelov výbor.
"Bojuje za ženy voči systematickej diskriminácii a utláčaniu," uviedla predsedníčka výboru Berit Reiss-Andersenová. Pripomenula, že Mohammadíová bola 13-krát zatknutá a päťkrát odsúdená celkovo na 31 rokov väzenia a 154 rán bičom.
Ocenená aktivistka otvorene vystupovala proti trestu smrti v Iráne či povinnému noseniu hidžábu a vo svojom úsilí pokračuje aj vo väzení, pripomína agentúra AFP.
V novembri 2021 ju zatkli a odvtedy ju väznia v Teheráne, odkiaľ sa vlani na jeseň vyjadrovala k protestom v Iráne. Prepukli po smrti mladej Kurdky Mashy Amíníovej v policajnej väzbe.
Medzi 391 kandidátmi na ocenenie v tomto roku bolo 259 jednotlivcov a 92 organizácii. Vlani Nobelov výbor ocenil bieloruského aktivistu v oblasti ľudských práv Alesa Biaľackého, ruskú ľudskoprávnu organizáciu Memorial a ukrajinskú ľudskoprávnu organizáciu Centrum pre občianske slobody (CCL).
Cenu za mier udeľuje nórsky Nobelov výbor od roku 1901 a ako jedinú ju odovzdávajú v Osle. Výbor sa rozhodol túto cenu neudeliť však 19-krát (v rokoch 1914–1916, 1918, 1923, 1924, 1928, 1932, 1939–1943, 1948, 1955–1956, 1966–1967 a naposledy v roku 1972).
Vyhlasovanie tohtoročných Nobelových cien sa začalo v pondelok v kategórii za fyziológiu a medicínu, v utorok za fyziku, v stredu za chémiu a vo štvrtok za literatúru.
Nobelova cena nesie meno švédskeho vynálezcu a podnikateľa Alfreda Nobela (1833-96). V poslednej vôli poveril Švédsku akadémiu vied udeľovaním cien za mimoriadne výkony vo fyzike a chémii, Švédsku akadémiu písomníctva cenou za literatúru, Cenu za fyziológiu alebo medicínu určuje Karolínsky inštitút v Štokholme a cenu za mier nórsky parlament. V tom čase tvorili Švédsko a Nórsko personálnu úniu a nórsky parlament sa usiloval o samostatnosť. Švédi preto obviňovali Nobela z nedostatku vlastenectva.
Laureáti si ceny slávnostne prevezmú 10. decembra, v deň výročia jeho smrti. Okrem pamätnej medaile a diplomu získajú aj finančnú odmenu 11 miliónov švédskych korún (viac než 923.800 eur) z výnosu Nobelovho majetku.
V pondelok 9. októbra oznámia nositeľov ceny Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela. Často sa neprávom nazýva Nobelova cena za ekonómiu, nie je však súčasťou dedičstva Alfreda Nobela a vznikla v roku 1969. Udeľovanie sa uskutočňuje v Štokholme a je spojená s odmenou 10 miliónov švédskych korún (vyše 862.000 eur).
1901 - Jean Henri Dunant (Švajčiarsko), spoluzakladateľ Medzinárodného Červeného kríža, a Frédéric Passy (Francúzsko), politik, ekonóm a pacifista
1902 - Élie Ducommun, mierový aktivista, a Charles Albert Gobat, právnik a politik (obaja Švajčiarsko)
1903 - Sir William Randal Cremer (Británia)
1904 - Institut de droit international (Ústav medzinárodného práva) sídliaci v belgickom Gente
1905 - barónka Bertha Sophie Felicia von Suttner, narodená v Prahe, prezidentka Stáleho medzinárodného mierového výboru so sídlom v Berne
1906 - Theodore Roosevelt, 26. prezident USA (1901 – 1909; republikán)
1907 - Ernesto Teodoro Moneta (Taliansko) a Louis Renault (Francúzsko)
1908 - Klas Pontus Arnoldson (Švédsko) a Fredrik Bajer (Dánsko)
1909 - Auguste Beernaert (Belgicko) a barón Paul Henri d'Estournelles de Constant (Francúzsko)
1910 - Stály medzinárodný mierový výbor (Bern, Švajčiarsko)
1911 - Tobias Michael Carel Asser (Holandsko) a Alfred Hermann Fried (Nemecko)
1912 - Elihu Root (USA)
1913 - Henri la Fontaine (Belgicko)
1914 – 1916 - cena nebola udelená
1917 - Medzinárodný výbor Červeného kríža (Ženeva, Švajčiarsko)
1918 - cena nebola udelená
1919 - Thomas Woodrow Wilson, 28. prezident USA (1913 – 1921; demokrat)
1920 - Léon Victor Auguste Bourgeois (Francúzsko)
1921 - Hjalmar Branting (Švédsko) a Christian Lous Lange (Nórsko)
1922 - Fridtjof Nansen (Nórsko)
1923 - cena nebola udelená
1924 - cena nebola udelená
1925 - sir Austen Chamberlain (Británia) a Charles Gates Dawes (USA)
1926 - Aristide Briand (Francúzsko) a Gustav Stresemann (Nemecko)
1927 - Ferdinand Buisson (Francúzsko) a Ludwig Quidde (Nemecko)
1928 - cena nebola udelená
1929 - Frank Billings Kellogg (USA)
1930 - arcibiskup Nathan Söderblom (Švédsko)
1931 - Jane Addamsová (USA) a Nicholas Murray Butler (USA)
1932 - cena nebola udelená
1933 - sir Norman Angell (Británia)
1934 - Arthur Henderson (Británia)
1935 - Carl von Ossietzky (Nemecko), pacifista a protinacisticky orientovaný novinár
1936 - Carlos Saavedra Lamas (Argentína), vyjednávač v konflikte medzi Paraguajom a Bolíviou
1937 - lord Robert Cecil (Británia)
1938 - Nansenov medzinárodný úrad pre utečencov (Ženeva, Švajčiarsko)
1939 – 1943 - cena nebola udelená (finančná odmena bola vložená z jednej tretiny do spoločného fondu Nobelových cien, z dvoch tretín do osobitného fondu Nobelovej ceny za mier)
1944 - Medzinárodný výbor Červeného kríža
1945 - Cordell Hull (USA)
1946 - Emily Greene Balchová (USA), predsedníčka Medzinárodného ženského združenia pre mier a slobodu, a John Raleigt Mott (USA), predseda Svetového združenia mladých kresťanských študentov (WSCF)
1947 - dve kvakerské organizácie: Friends Service Council z Británie a American Friends Service Committee z USA
1948 - cena nebola udelená (finančná odmena bola vložená z jednej tretiny do spoločného fondu Nobelových cien, z dvoch tretín do osobitného fondu Nobelovej ceny za mier)
1949 - lord John Boyd-Orr (Británia)
1950 - Ralph Bunche (USA), profesor Harvardovej univerzity, výkonný vyjednávač v Palestíne
1951 - Léon Jouhaux (Francúzsko)
1952 - Albert Schweitzer (Francúzsko), misionár, chirurg, pôsobiaci v africkom Gabone
1953 - George Catlett Marshall (USA), iniciátor a tvorca Marshallovho plánu
1954 - Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (Švajčiarsko)
1955 - cena nebola udelená
1956 - cena nebola udelená (finančná odmena bola vložená z jednej tretiny do spoločného fondu Nobelových cien, z dvoch tretín do osobitného fondu Nobelovej ceny za mier)
1957 - Lester Bowles Pearson (Kanada)
1958 - Georges Pire (Belgicko)
1959 - Philip Noel-Baker (Británia)
1960 - Albert Lutuli (Juhoafrická republika), predseda Afrického národného kongresu
1961 - Dag Hammarskjöld (Švédsko), generálny tajomník Organizácie Spojených národov (OSN), in memoriam
1962 - chemik Linus Carl Pauling (USA)
1963 - Medzinárodný výbor Červeného kríža a Medzinárodná federácia spoločností Červeného kríža a Červeného polmesiaca (Švajčiarsko)
1964 - Martin Luther King (USA), baptistický pastor, bojovník za občianske práva
1965 - Detský fond Organizácie Spojených národov (UNICEF)
1966 - cena nebola udelená
1967 - cena nebola udelená (finančná odmena bola vložená z jednej tretiny do spoločného fondu Nobelových cien, z dvoch tretín do osobitného fondu Nobelovej ceny za mier)
1968 - René Cassin (Francúzsko), predseda Európskeho súdu pre ľudské práva
1969 - Medzinárodná organizácia práce (ILO)
1970 - Norman Ernest Borlaug (USA), vedec Medzinárodného strediska pre šľachtenie kukurice a pšenice (CIMMYT)
1971 - Willy Brandt, západonemecký kancelár, iniciátor zbližovania Nemeckej spolkovej republiky s Nemeckou demokratickou republikou a ostatnými krajinami tzv. východného bloku
1972 - cena nebola udelená
1973 - minister zahraničných vecí USA Henry Kissinger a Le Duc Tho (Vietnam), člen vietnamského politbyra, za sprostredkovanie mierovej dohody s cieľom ukončiť vojnu vo Vietname
1974 - Seán MacBride (Írsko), prezident a zakladateľ organizácie Amnesty International, a Eisaku Sató (Japonsko), predseda japonskej vlády
1975 - Andrej Dmitrijevič Sacharov (ZSSR), jadrový fyzik
1976 - Betty Williamsová a Mairead Corriganová (obidve Británia), zakladateľky mierového hnutia v Severnom Írsku
1977 - organizácia Amnesty International (Británia)
1978 - egyptský prezident Anvar Sadat a izraelský premiér Menachem Begin, mieroví vyjednávači
1979 - Matka Tereza, misionárka z indickej Kalkaty, predstaviteľka kresťanských charitatívnych misií
1980 - Adolfo Pérez Esquivel (Argentína), architekt, sochár, obhajca ľudských práv
1981 - Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov
1982 - Alva Myrdalová (Švédsko) a Alfonso García Robles (Mexiko), diplomati
1983 - Lech Walęsa (Poľsko), vodca hnutia Solidarita, obhajca ľudských práv
1984 - Desmond Mpilo Tutu (Juhoafrická republika), biskup z Johannesburgu, bojovník proti apartheidu
1985 - Medzinárodné združenie Lekári proti jadrovej vojne (IPPNW) so sídlom v Bostone (USA)
1986 - Elie Wiesel (USA), spisovateľ, humanista, predseda komisie vyšetrujúcej holokaust
1987 - Oscar Arias Sánchez, prezident Kostariky
1988 - Mierové sily OSN
1989 - Tändzin Gjamccho, 14. dalajláma, tibetský duchovný vodca
1990 - Michail Gorbačov (ZSSR), prvý a posledný prezident ZSSR
1991 - Aun Schan Su Ťij, (Barma, v súčasnosti Mjanmarsko)
1992 - Rigoberta Menchúová Tumová (Guatemala), bojovníčka za ľudské práva a rovnoprávnosť Indiánov
1993 - Nelson Mandela, vodca Afrického národného kongresu, a Frederik Willem de Klerk (obaja Juhoafrická republika), prezident JAR
1994 - Jásir Arafat, vodca Organizácie za oslobodenie Palestíny, Šimon Peres, minister zahraničných vecí Izraela, a Jicchak Rabin, premiér Izraela
1995 - Josef Rotblat (Británia) a Pugwashská konferencia (Kanada)
1996 - biskup Carlos Filipe Ximenes Belo a opozičný vodca José Ramos-Horta (obaja Východný Timor)
1997 - Medzinárodné hnutie za zákaz nášľapných mín (ICBL) a Jody Williamsová (USA)
1998 - John Hume, predseda Sociálnodemokratickej a labouristickej strany (SDLP), a David Trimble, líder Ulsterskej unionistickej strany (obaja Severné Írsko)
1999 - Lekári bez hraníc (Švajčiarsko)
2000 - Kim Te-džung, prezident Južnej Kórey
2001 - Organizácia Spojených národov (OSN) a Kofi Annan (Ghana), generálny tajomník OSN
2002 - Jimmy Carter, 39. prezident USA (1977 – 1981; demokrat)
2003 - Šírín Ebádíová (Irán), právnička
2004 - Wangari Muta Maathaiová (Keňa), ekologická aktivistka
2005 - Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) a Muhammad Baradej (Egypt), generálny riaditeľ MAAE
2006 - ekonóm Muhammad Júnus (Bangladéš) a banka Grameen (Bangladéš)
2007 - Medzivládna komisia pre klimatickú zmenu (IPCC) a Albert Arnold Gore (USA), bývalý americký viceprezident
2008 - Martti Ahtisaari (Fínsko), diplomat, bývalý fínsky prezident, mierový vyjednávač
2009 - Barack Obama, 44. prezident USA (2009 – 2017; demokrat)
2010 - Liou Siao-po (Čína), väznený disident, literárny kritik a historik
2011 - libérijská prezidentka Ellen Johnsonová-Sirleafová, jej krajanka a mierová aktivistka Leymah Gboweeová a jemenská aktivistka za práva žien a demokraciu Tawakkul Karmánová
2012 - Európska únia za dlhodobú úlohu v zjednocovaní kontinentu a presadzovaní demokracie a mieru
2013 - Organizácia pre zákaz chemických zbraní (OPCW) za svoje rozsiahle úsilie o likvidáciu chemických zbraní
2014 - indický bojovník za práva detí Kajláš Satjárthí a pakistanská aktivistka za vzdelávanie dievčat Malála Júsafzajová za zápas proti útlaku detí a mladých ľudí a za práva všetkých detí na vzdelanie
2015 - Kvarteto pre národný dialóg v Tunisku za príspevok k budovaniu pluralitnej demokracie
2016 - kolumbijský prezident Juan Manuel Santos – zaslúžil sa o ukončenie vyše 50 rokov trvajúcej občianskej vojny v Kolumbii
2017 - Medzinárodná kampaň za zákaz jadrových zbraní (ICAN)
2018 - konžský gynekológ Denis Mukwege a iracká jezídka Nádja Murádová za úsilie smerujúce k tomu, aby sa sexuálne násilie prestalo používať ako zbraň v ozbrojených konfliktoch
2019 - etiópsky premiér Abiy Ahmed za svoju rozhodujúcu iniciatívu pri riešení pohraničného konfliktu so susednou Eritreou
2020 - Svetový potravinový program (WFP) za úsilie v boji proti hladu a potravinovej neistote na celom svete
2021 - novinári Maria Ressová (Filipíny) a Dmitrij Muratov (Rusko) za úsilie o ochranu slobody prejavu, ktorá je nevyhnutným predpokladom pre demokraciu a trvalý mier
2022 - bieloruský aktivista v oblasti ľudských práv Ales Biaľacki, ruská ľudskoprávna organizácia Memorial a ukrajinská ľudskoprávna organizácia Centrum pre občianske slobody (CCL)
"Bojuje za ženy voči systematickej diskriminácii a utláčaniu," uviedla predsedníčka výboru Berit Reiss-Andersenová. Pripomenula, že Mohammadíová bola 13-krát zatknutá a päťkrát odsúdená celkovo na 31 rokov väzenia a 154 rán bičom.
Ocenená aktivistka otvorene vystupovala proti trestu smrti v Iráne či povinnému noseniu hidžábu a vo svojom úsilí pokračuje aj vo väzení, pripomína agentúra AFP.
V novembri 2021 ju zatkli a odvtedy ju väznia v Teheráne, odkiaľ sa vlani na jeseň vyjadrovala k protestom v Iráne. Prepukli po smrti mladej Kurdky Mashy Amíníovej v policajnej väzbe.
Medzi 391 kandidátmi na ocenenie v tomto roku bolo 259 jednotlivcov a 92 organizácii. Vlani Nobelov výbor ocenil bieloruského aktivistu v oblasti ľudských práv Alesa Biaľackého, ruskú ľudskoprávnu organizáciu Memorial a ukrajinskú ľudskoprávnu organizáciu Centrum pre občianske slobody (CCL).
Cenu za mier udeľuje nórsky Nobelov výbor od roku 1901 a ako jedinú ju odovzdávajú v Osle. Výbor sa rozhodol túto cenu neudeliť však 19-krát (v rokoch 1914–1916, 1918, 1923, 1924, 1928, 1932, 1939–1943, 1948, 1955–1956, 1966–1967 a naposledy v roku 1972).
Vyhlasovanie tohtoročných Nobelových cien sa začalo v pondelok v kategórii za fyziológiu a medicínu, v utorok za fyziku, v stredu za chémiu a vo štvrtok za literatúru.
Nobelova cena nesie meno švédskeho vynálezcu a podnikateľa Alfreda Nobela (1833-96). V poslednej vôli poveril Švédsku akadémiu vied udeľovaním cien za mimoriadne výkony vo fyzike a chémii, Švédsku akadémiu písomníctva cenou za literatúru, Cenu za fyziológiu alebo medicínu určuje Karolínsky inštitút v Štokholme a cenu za mier nórsky parlament. V tom čase tvorili Švédsko a Nórsko personálnu úniu a nórsky parlament sa usiloval o samostatnosť. Švédi preto obviňovali Nobela z nedostatku vlastenectva.
Laureáti si ceny slávnostne prevezmú 10. decembra, v deň výročia jeho smrti. Okrem pamätnej medaile a diplomu získajú aj finančnú odmenu 11 miliónov švédskych korún (viac než 923.800 eur) z výnosu Nobelovho majetku.
V pondelok 9. októbra oznámia nositeľov ceny Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela. Často sa neprávom nazýva Nobelova cena za ekonómiu, nie je však súčasťou dedičstva Alfreda Nobela a vznikla v roku 1969. Udeľovanie sa uskutočňuje v Štokholme a je spojená s odmenou 10 miliónov švédskych korún (vyše 862.000 eur).
TASR prináša kompletný zoznam laureátov Nobelovej ceny za mier od roku 1901:
1901 - Jean Henri Dunant (Švajčiarsko), spoluzakladateľ Medzinárodného Červeného kríža, a Frédéric Passy (Francúzsko), politik, ekonóm a pacifista
1902 - Élie Ducommun, mierový aktivista, a Charles Albert Gobat, právnik a politik (obaja Švajčiarsko)
1903 - Sir William Randal Cremer (Británia)
1904 - Institut de droit international (Ústav medzinárodného práva) sídliaci v belgickom Gente
1905 - barónka Bertha Sophie Felicia von Suttner, narodená v Prahe, prezidentka Stáleho medzinárodného mierového výboru so sídlom v Berne
1906 - Theodore Roosevelt, 26. prezident USA (1901 – 1909; republikán)
1907 - Ernesto Teodoro Moneta (Taliansko) a Louis Renault (Francúzsko)
1908 - Klas Pontus Arnoldson (Švédsko) a Fredrik Bajer (Dánsko)
1909 - Auguste Beernaert (Belgicko) a barón Paul Henri d'Estournelles de Constant (Francúzsko)
1910 - Stály medzinárodný mierový výbor (Bern, Švajčiarsko)
1911 - Tobias Michael Carel Asser (Holandsko) a Alfred Hermann Fried (Nemecko)
1912 - Elihu Root (USA)
1913 - Henri la Fontaine (Belgicko)
1914 – 1916 - cena nebola udelená
1917 - Medzinárodný výbor Červeného kríža (Ženeva, Švajčiarsko)
1918 - cena nebola udelená
1919 - Thomas Woodrow Wilson, 28. prezident USA (1913 – 1921; demokrat)
1920 - Léon Victor Auguste Bourgeois (Francúzsko)
1921 - Hjalmar Branting (Švédsko) a Christian Lous Lange (Nórsko)
1922 - Fridtjof Nansen (Nórsko)
1923 - cena nebola udelená
1924 - cena nebola udelená
1925 - sir Austen Chamberlain (Británia) a Charles Gates Dawes (USA)
1926 - Aristide Briand (Francúzsko) a Gustav Stresemann (Nemecko)
1927 - Ferdinand Buisson (Francúzsko) a Ludwig Quidde (Nemecko)
1928 - cena nebola udelená
1929 - Frank Billings Kellogg (USA)
1930 - arcibiskup Nathan Söderblom (Švédsko)
1931 - Jane Addamsová (USA) a Nicholas Murray Butler (USA)
1932 - cena nebola udelená
1933 - sir Norman Angell (Británia)
1934 - Arthur Henderson (Británia)
1935 - Carl von Ossietzky (Nemecko), pacifista a protinacisticky orientovaný novinár
1936 - Carlos Saavedra Lamas (Argentína), vyjednávač v konflikte medzi Paraguajom a Bolíviou
1937 - lord Robert Cecil (Británia)
1938 - Nansenov medzinárodný úrad pre utečencov (Ženeva, Švajčiarsko)
1939 – 1943 - cena nebola udelená (finančná odmena bola vložená z jednej tretiny do spoločného fondu Nobelových cien, z dvoch tretín do osobitného fondu Nobelovej ceny za mier)
1944 - Medzinárodný výbor Červeného kríža
1945 - Cordell Hull (USA)
1946 - Emily Greene Balchová (USA), predsedníčka Medzinárodného ženského združenia pre mier a slobodu, a John Raleigt Mott (USA), predseda Svetového združenia mladých kresťanských študentov (WSCF)
1947 - dve kvakerské organizácie: Friends Service Council z Británie a American Friends Service Committee z USA
1948 - cena nebola udelená (finančná odmena bola vložená z jednej tretiny do spoločného fondu Nobelových cien, z dvoch tretín do osobitného fondu Nobelovej ceny za mier)
1949 - lord John Boyd-Orr (Británia)
1950 - Ralph Bunche (USA), profesor Harvardovej univerzity, výkonný vyjednávač v Palestíne
1951 - Léon Jouhaux (Francúzsko)
1952 - Albert Schweitzer (Francúzsko), misionár, chirurg, pôsobiaci v africkom Gabone
1953 - George Catlett Marshall (USA), iniciátor a tvorca Marshallovho plánu
1954 - Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (Švajčiarsko)
1955 - cena nebola udelená
1956 - cena nebola udelená (finančná odmena bola vložená z jednej tretiny do spoločného fondu Nobelových cien, z dvoch tretín do osobitného fondu Nobelovej ceny za mier)
1957 - Lester Bowles Pearson (Kanada)
1958 - Georges Pire (Belgicko)
1959 - Philip Noel-Baker (Británia)
1960 - Albert Lutuli (Juhoafrická republika), predseda Afrického národného kongresu
1961 - Dag Hammarskjöld (Švédsko), generálny tajomník Organizácie Spojených národov (OSN), in memoriam
1962 - chemik Linus Carl Pauling (USA)
1963 - Medzinárodný výbor Červeného kríža a Medzinárodná federácia spoločností Červeného kríža a Červeného polmesiaca (Švajčiarsko)
1964 - Martin Luther King (USA), baptistický pastor, bojovník za občianske práva
1965 - Detský fond Organizácie Spojených národov (UNICEF)
1966 - cena nebola udelená
1967 - cena nebola udelená (finančná odmena bola vložená z jednej tretiny do spoločného fondu Nobelových cien, z dvoch tretín do osobitného fondu Nobelovej ceny za mier)
1968 - René Cassin (Francúzsko), predseda Európskeho súdu pre ľudské práva
1969 - Medzinárodná organizácia práce (ILO)
1970 - Norman Ernest Borlaug (USA), vedec Medzinárodného strediska pre šľachtenie kukurice a pšenice (CIMMYT)
1971 - Willy Brandt, západonemecký kancelár, iniciátor zbližovania Nemeckej spolkovej republiky s Nemeckou demokratickou republikou a ostatnými krajinami tzv. východného bloku
1972 - cena nebola udelená
1973 - minister zahraničných vecí USA Henry Kissinger a Le Duc Tho (Vietnam), člen vietnamského politbyra, za sprostredkovanie mierovej dohody s cieľom ukončiť vojnu vo Vietname
1974 - Seán MacBride (Írsko), prezident a zakladateľ organizácie Amnesty International, a Eisaku Sató (Japonsko), predseda japonskej vlády
1975 - Andrej Dmitrijevič Sacharov (ZSSR), jadrový fyzik
1976 - Betty Williamsová a Mairead Corriganová (obidve Británia), zakladateľky mierového hnutia v Severnom Írsku
1977 - organizácia Amnesty International (Británia)
1978 - egyptský prezident Anvar Sadat a izraelský premiér Menachem Begin, mieroví vyjednávači
1979 - Matka Tereza, misionárka z indickej Kalkaty, predstaviteľka kresťanských charitatívnych misií
1980 - Adolfo Pérez Esquivel (Argentína), architekt, sochár, obhajca ľudských práv
1981 - Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov
1982 - Alva Myrdalová (Švédsko) a Alfonso García Robles (Mexiko), diplomati
1983 - Lech Walęsa (Poľsko), vodca hnutia Solidarita, obhajca ľudských práv
1984 - Desmond Mpilo Tutu (Juhoafrická republika), biskup z Johannesburgu, bojovník proti apartheidu
1985 - Medzinárodné združenie Lekári proti jadrovej vojne (IPPNW) so sídlom v Bostone (USA)
1986 - Elie Wiesel (USA), spisovateľ, humanista, predseda komisie vyšetrujúcej holokaust
1987 - Oscar Arias Sánchez, prezident Kostariky
1988 - Mierové sily OSN
1989 - Tändzin Gjamccho, 14. dalajláma, tibetský duchovný vodca
1990 - Michail Gorbačov (ZSSR), prvý a posledný prezident ZSSR
1991 - Aun Schan Su Ťij, (Barma, v súčasnosti Mjanmarsko)
1992 - Rigoberta Menchúová Tumová (Guatemala), bojovníčka za ľudské práva a rovnoprávnosť Indiánov
1993 - Nelson Mandela, vodca Afrického národného kongresu, a Frederik Willem de Klerk (obaja Juhoafrická republika), prezident JAR
1994 - Jásir Arafat, vodca Organizácie za oslobodenie Palestíny, Šimon Peres, minister zahraničných vecí Izraela, a Jicchak Rabin, premiér Izraela
1995 - Josef Rotblat (Británia) a Pugwashská konferencia (Kanada)
1996 - biskup Carlos Filipe Ximenes Belo a opozičný vodca José Ramos-Horta (obaja Východný Timor)
1997 - Medzinárodné hnutie za zákaz nášľapných mín (ICBL) a Jody Williamsová (USA)
1998 - John Hume, predseda Sociálnodemokratickej a labouristickej strany (SDLP), a David Trimble, líder Ulsterskej unionistickej strany (obaja Severné Írsko)
1999 - Lekári bez hraníc (Švajčiarsko)
2000 - Kim Te-džung, prezident Južnej Kórey
2001 - Organizácia Spojených národov (OSN) a Kofi Annan (Ghana), generálny tajomník OSN
2002 - Jimmy Carter, 39. prezident USA (1977 – 1981; demokrat)
2003 - Šírín Ebádíová (Irán), právnička
2004 - Wangari Muta Maathaiová (Keňa), ekologická aktivistka
2005 - Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) a Muhammad Baradej (Egypt), generálny riaditeľ MAAE
2006 - ekonóm Muhammad Júnus (Bangladéš) a banka Grameen (Bangladéš)
2007 - Medzivládna komisia pre klimatickú zmenu (IPCC) a Albert Arnold Gore (USA), bývalý americký viceprezident
2008 - Martti Ahtisaari (Fínsko), diplomat, bývalý fínsky prezident, mierový vyjednávač
2009 - Barack Obama, 44. prezident USA (2009 – 2017; demokrat)
2010 - Liou Siao-po (Čína), väznený disident, literárny kritik a historik
2011 - libérijská prezidentka Ellen Johnsonová-Sirleafová, jej krajanka a mierová aktivistka Leymah Gboweeová a jemenská aktivistka za práva žien a demokraciu Tawakkul Karmánová
2012 - Európska únia za dlhodobú úlohu v zjednocovaní kontinentu a presadzovaní demokracie a mieru
2013 - Organizácia pre zákaz chemických zbraní (OPCW) za svoje rozsiahle úsilie o likvidáciu chemických zbraní
2014 - indický bojovník za práva detí Kajláš Satjárthí a pakistanská aktivistka za vzdelávanie dievčat Malála Júsafzajová za zápas proti útlaku detí a mladých ľudí a za práva všetkých detí na vzdelanie
2015 - Kvarteto pre národný dialóg v Tunisku za príspevok k budovaniu pluralitnej demokracie
2016 - kolumbijský prezident Juan Manuel Santos – zaslúžil sa o ukončenie vyše 50 rokov trvajúcej občianskej vojny v Kolumbii
2017 - Medzinárodná kampaň za zákaz jadrových zbraní (ICAN)
2018 - konžský gynekológ Denis Mukwege a iracká jezídka Nádja Murádová za úsilie smerujúce k tomu, aby sa sexuálne násilie prestalo používať ako zbraň v ozbrojených konfliktoch
2019 - etiópsky premiér Abiy Ahmed za svoju rozhodujúcu iniciatívu pri riešení pohraničného konfliktu so susednou Eritreou
2020 - Svetový potravinový program (WFP) za úsilie v boji proti hladu a potravinovej neistote na celom svete
2021 - novinári Maria Ressová (Filipíny) a Dmitrij Muratov (Rusko) za úsilie o ochranu slobody prejavu, ktorá je nevyhnutným predpokladom pre demokraciu a trvalý mier
2022 - bieloruský aktivista v oblasti ľudských práv Ales Biaľacki, ruská ľudskoprávna organizácia Memorial a ukrajinská ľudskoprávna organizácia Centrum pre občianske slobody (CCL)
