Oslo 5. októbra (TASR) - Nobelovu cenu za mier získali v roku 2018 konžský gynekológ Denis Mukwege a iracká jezídka Nadia Muradová. Oznámil to v piatok v Osle nórsky Nobelov výbor, ktorý tento raz vyberal spomedzi 216 nominovaných osobností a 115 organizácií.

Dvojica tohtoročných laureátov bola ocenená za "úsilie smerujúce k tomu, aby sa sexuálne násilie prestalo používať ako zbraň vo vojnách a ozbrojených konfliktoch".

Nadia Mudarová (25) je iracko-kurdská aktivistka menšiny jezídov. Sama trpela ako sexuálna otrokyňa extrémistov z takzvaného Islamského štátu (IS). Militanti jej zabili matku aj šesť bratov. Nakoniec sa jej podarilo zo severného Iraku utiecť a upriamiť svet na utrpenie, ktorému boli jezídi vystavení zo strany islamských radikálov.

Foto: TASR/AP

Jezídi sú etnicko-náboženská menšina, ktorej príslušníci vyznávajú staroveké náboženstvo s prvkami zoroastrizmu, islamu, hinduizmu, kresťanstva, judaizmu či šamanstva.

Gynekológ Denis Mukwege (63) poskytuje zdravotnícku pomoc obetiam hromadného znásilňovania, ku ktorému dochádza v rámci ozbrojených konfliktov v Konžskej demokratickej republike (KDR). Spolu so svojimi kolegami pomohol už tisíckam žien v nemocnici, ktorú založil v roku 1999 v provincii Južné Kivu. Opakovane kritizuje KDR i ďalšie krajiny sveta, že nevyvíjajú dostatočné úsilie na boj proti sexuálnemu násiliu vo vojnách a na potrestanie páchateľov takýchto skutkov.

Nórsky Nobelov výbor nominácie nezverejňuje, avšak mnohé z nich prezradia samotní navrhovatelia. Medzi tohtoročnými nominovanými boli aj sýrske Biele prilby, ruské noviny Novaja gazeta, whistleblower Edwadrd Snowden a Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR).

Vlaňajšiu Nobelovu cenu za mier udelili Medzinárodnej kampani za zákaz jadrových zbraní (ICAN) so sídlom v Ženeve. Predvlani toto prestížne ocenenie získal kolumbijský prezident Juan Manuel Santos.

Tohtoročná séria udeľovaní prestížnych Nobelových cien odštartovala v pondelok ohlásením laureátov ceny za fyziológiu alebo medicínu. V utorok vyhlásili držiteľov Nobelovej cenu za fyziku, v stredu za chémiu a v pondelok bude známy držiteľ ceny za ekonómiu. Cena za literatúru tento rok udelená nebude.

Súčasťou ocenenia v každej kategórii je finančná odmena vo výške deviatich miliónov švédskych korún (870.000 eur).

Ceny budú laureátom slávnostne odovzdané 10. decembra, na deň výročia smrti Alfreda Nobela. Väčšina z nich sa udeľuje vo švédskom hlavnom meste Štokholm. Nobelova cena za mier je jedinou, ktorá sa udeľuje v nórskej metropole Oslo.

TASR v tejto súvislosti prináša kompletný zoznam laureátov Nobelovej ceny za mier od roku 1901

1901 - Jean Henri Dunant (Švajčiarsko) a Frédéric Passy (Francúzsko)

1902 - Élie Ducommun a Charles Albert Gobat (obaja Švajčiarsko)

1903 - Sir William Randal Cremer (Veľká Británia)

1904 - Ústav medzinárodného práva - Institut de droit international (Gent - Belgicko)

1905 - Barónka Bertha Sophie Felicia von Suttner, narodená v Prahe, prezidentka Stáleho medzinárodného mierového výboru so sídlom v Berne

1906 - Theodore Roosevelt, 26. prezident USA - 1901-1909 (republikán)

1907 - Ernesto Teodoro Moneta (Taliansko) a Louis Renault (Francúzsko)

1908 - Klas Pontus Arnoldson (Švédsko) a Fredrik Bajer (Dánsko)

1909 - Auguste Beernaert (Belgicko) a barón Paul Henri d'Estournelles de Constant (Francúzsko)

1910 - Stály medzinárodný výbor mieru (Bern, Švajčiarsko)

1911 - Tobias Michael Carel Asser (Holandsko) a Alfred Hermann Fried (Nemecko)

1912 - Elihu Root (USA)

1913 - Henri la Fontaine (Belgicko)

1914 - 1916 - cena nebola udelená

1917 - Medzinárodný výbor Červeného kríža (Ženeva, Švajčiarsko)

1918 - cena nebola udelená

1919 - Thomas Woodrow Wilson, 28. prezident USA - 1913-1921 (demokrat)

1920 - Léon Victor Auguste Bourgeois (Francúzsko)

1921 - Hjalmar Branting (Švédsko) a Christian Lous Lange (Nórsko)

1922 - Fridtjof Nansen (Nórsko)

1923 - cena nebola udelená

1924 - cena nebola udelená

1925 - sir Austen Chamberlain (Spojené kráľovstvo) a Charles Gates Dawes (USA)

1926 - Aristide Briand (Francúzsko) a Gustav Stresemann (Nemecko)

1927 - Ferdinand Buisson (Francúzsko) a Ludwig Quidde (Nemecko)

1928 - cena nebola udelená

1929 - Frank Billings Kellogg (USA)

1930 - arcibiskup Nathan Söderblom (Švédsko)

1931 - Jane Addamsová (USA) a Nicholas Murray Butler (USA)

1932 - cena nebola udelená

1933 - sir Norman Angell (Spojené kráľovstvo)

1934 - Arthur Henderson (Spojené kráľovstvo)

1935 - Carl von Ossietzky (Nemecko), pacifista a protinacisticky orientovaný novinár

1936 - Carlos Saavedra Lamas (Argentína), vyjednávač v konflikte medzi Paraguajom a Bolíviou

1937 - lord Robert Cecil (Spojené kráľovstvo)

1938 - Nansenov medzinárodný úrad pre utečencov (Ženeva, Švajčiarsko)

1939 - 1943 - cena nebola udelená (finančná odmena bola vložená z jednej tretiny do spoločného fondu Nobelových cien, z dvoch tretín do osobitného fondu Nobelovej ceny za mier)

1944 - Medzinárodný výbor Červeného kríža

1945 - Cordell Hull (USA)

1946 - Emily Greene Balchová (USA), prezidentka Medzinárodného ženského združenia pre mier a slobodu, a John Raleigt Mott (USA), prezident Svetovej aliancie mladých mužov kresťanskej asociácie

1947 - Koncil spoločnosti priateľov (kvakeri) - Friends Service Council (Spojené kráľovstvo) a Komisia Americkej spoločnosti priateľov (kvakeri) - American Friends Service Committee (Washington, DC - USA)

1948 - cena nebola udelená. (finančná odmena bola vložená z jednej tretiny do spoločného fondu Nobelových cien, z dvoch tretín do osobitného fondu Nobelovej ceny za mier)

1949 - lord John Boyd-Orr (Spojené kráľovstvo)

1950 - Ralph Bunche (USA), profesor Harvardovej univerzity, výkonný vyjednávač v Palestíne

1951 - Léon Jouhaux (Francúzsko)

1952 - Albert Schweitzer (Francúzsko), misionár, chirurg, pôsobiaci v africkej krajine Gabon

1953 - George Catlett Marshall (USA), iniciátor a tvorca Marshallovho plánu

1954 - Úrad Vysokého komisára OSN pre utečencov (Švajčiarsko).

1955 - cena nebola udelená

1956 - cena nebola udelená (finančná odmena bola vložená z jednej tretiny do spoločného fondu Nobelových cien, z dvoch tretín do osobitného fondu Nobelovej ceny za mier)

1957 - Lester Bowles Pearson (Kanada)

1958 - Georges Pire (Belgicko)

1959 - Philip Noel-Baker (Spojené kráľovstvo)

1960 - Albert Lutuli (Juhoafrická republika), predseda Afrického národného kongresu

1961 - Dag Hammarskjöld (Švédsko), generálny tajomník Organizácie Spojených národov, in memoriam.

1962 - Linus Carl Pauling (USA)

1963 - Medzinárodný výbor Červeného kríža a Medzinárodná federácia spoločností Červeného kríža a Červeného polmesiaca (Švajčiarsko)

1964 - Martin Luther King (USA), baptistický pastor, bojovník za občianske práva

1965 - Detský fond Organizácie Spojených národov (UNICEF)

1966 - cena nebola udelená

1967 - cena nebola udelená (finančná odmena bola vložená z jednej tretiny do spoločného fondu Nobelových cien, z dvoch tretín do osobitného fondu Nobelovej ceny za mier)

1968 - René Cassin (Francúzsko), predseda Európskeho súdneho dvoru pre ľudské práva

1969 - Medzinárodná organizácia práce (ILO)

1970 - Norman Ernest Borlaug (USA), vedec Medzinárodného centra pre šľachtenie kukurice a pšenice

1971 - Willy Brandt, západonemecký kancelár, iniciátor zbližovania Nemeckej spolkovej republiky s Nemeckou demokratickou republikou a ostatnými krajinami tzv. východného bloku

1972 - cena nebola udelená

1973 - minister zahraničných vecí USA Henry A. Kissinger a Le Duc Tho (Vietnam), člen vietnamského politbyra, za sprostredkovanie mierovej dohody s cieľom ukončiť vojnu vo Vietname

1974 - Seán Mac Bride (Írsko), prezident a zakladateľ organizácie Amnesty International, a Eisaku Sato (Japonsko), predseda japonskej vlády

1975 - Andrej Dmitrijevič Sacharov (ZSSR), jadrový fyzik

1976 - Betty Williamsová a Mairead Corriganová (obidve Spojené kráľovstvo), zakladateľky mierového hnutia v Severnom Írsku.

1977 - organizácia Amnesty International (Spojené kráľovstvo)

1978 - Egyptský prezident Anwar Sadat a izraelský premiér Menachem Begin, Izraela, mieroví vyjednávači

1979 - matka Tereza (India), misionárka z indickej Kalkaty, predstaviteľka kresťanských charitatívnych misií

1980 - Adolfo Pérez Esquivel (Argentína), architekt, sochár, obhajca ľudských práv

1981 - Úrad Vysokého komisára OSN pre utečencov

1982 - Alva Myrdalová (Švédsko) a Alfonso García Robles (Mexiko), diplomati

1983 - Lech Walesa (Poľsko), vodca hnutia Solidarita, obhajca ľudských práv

1984 - Desmond Mpilo Tutu (Juhoafrická republika), biskup z Johannesburgu, bojovník proti apartheidu

1985 - Medzinárodné združenie Lekári proti jadrovej vojne so sídlom v Bostone (USA)

1986 - Elie Wiesel (USA), spisovateľ, humanista, predseda komisie vyšetrujúcej holokaust

1987 - Oscar Arias Sánchez, prezident Kostariky

1988 - Mierové sily OSN

1989 - Tändzin Gjamccho, 14. dalajláma (Tibet, po jeho okupácii Čínou v roku 1950 emigroval do Indie), tibetský duchovný vodca

1990 - Michail Gorbačov (ZSSR), prvý a posledný prezident ZSSR

1991 - Aun Schan Su Ťij, (Barma, v súčasnosti Mjanmarsko), predstaviteľka opozície

1992 - Rigoberta Menchú Tumová (Guatemala), bojovníčka za ľudské práva a rovnoprávnosť Indiánov

1993 - Nelson Mandela, vodca Afrického národného kongresu, a Frederik Willem de Klerk (obaja Juhoafrická republika), prezident JAR

1994 - Jásir Arafat, vodca Organizácie za oslobodenie Palestíny, Šimon Peres, minister zahraničných vecí Izraela a Jicchak Rabin, premiér Izraela

1995 - Josef Rotblat (Spojené kráľovstvo) a Pugwashská konferencia (Kanada)

1996 - biskup Carlos Filipe Ximenes Belo a opozičný vodca José Ramos-Horta (obaja Východný Timor)

1997 - Medzinárodné hnutie za zákaz nášľapných mín - ICBL (USA) a Jody Williamsová (USA)

1998 - John Hume, predseda Sociálnodemokratickej a labouristickej strany (SDLP), a David Trimble, líder Ulsterskej unionistickej strany (obaja Severné Írsko)

1999 - Lekári bez hraníc (Švajčiarsko)

2000 - Kim Te-džung, prezident Kórejskej republiky

2001 - Organizácia Spojených národov (OSN) a Kofi Annan (Ghana), generálny tajomník OSN

2002 - Jimmy Carter, 39. prezident USA v rokoch 1977-1981 (demokrat)

2003 - Širin Ebadiová (Irán), právnička

2004 - Wangari Muta Maathaiová (Keňa), ekologická aktivistka

2005 - Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) a Muhammad Baradej (Egypt), generálny riaditeľ MAAE

2006 - ekonóm Muhammad Júnus (Bangladéš) a banka Grameen (Bangladéš)

2007 - Medzivládna komisia pre klimatickú zmenu (IPCC) a Albert Arnold Gore (USA), bývalý americký viceprezident

2008 - Martti Ahtisaari (Fínsko), diplomat, bývalý fínsky prezident, mierový vyjednávač

2009 - Barack Obama, 44. prezident USA (demokrat)

2010 - Liou Siao-po (Čína), väznený disident, literárny kritik a historik

2011 - libérijská prezidentka Ellen Johnsonová-Sirleafová, jej krajanka a mierová aktivistka Leymah Gboweeová a jemenská aktivistka za práva žien a demokraciu Tawakúl Karmánová

2012 - Európska únia za svoju dlhodobú úlohu v zjednocovaní kontinentu a presadzovaní demokracie a mieru

2013 - Organizácia pre zákaz chemických zbraní (OPCW) za svoje rozsiahle úsilie o likvidáciu chemických zbraní

2014 - Indický bojovník za práva detí Kailash Satyarthi a pakistanská aktivistka za vzdelávanie dievčat Malála Júsafzajová

2015 - Kvarteto pre národný dialóg v Tunisku

2016 - Kolumbijský prezident Juan Manuel Santos

2017 - Medzinárodná kampaň za zákaz jadrových zbraní (ICAN)