Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Pri použití jadrových zbraní sa Putin podľa šéfa nórskych ozbrojených síl riadi ruskou doktrínou.
Autor TASR
Oslo 18. októbra (TASR) - Západ by mal pozorne počúvať ruského prezidenta Vladimira Putina, keď hovorí o použití jadrových zbraní, no mal by si pamätať, že je pre neho užitočnejšie sa nimi vyhrážať, než ich reálne použiť, domnieva sa hlavný veliteľ nórskych ozbrojených síl generál Eirik Kristoffersen. Povedal to v rozhovore pre agentúru Reuters, ktorý zverejnili v utorok.
"Po prvé musíme počúvať, čo (Putin) hovorí. Po druhé on nemá nijaký dôvod na použitie jadrových zbraní... Existenčnú bezpečnosť Ruska totiž nič neohrozuje," uviedol Kristoffersen.
Podľa veliteľa má vyhrážanie sa jadrovými zbraňami pre šéfa Kremľa vyššiu cenu než ich použitie. "Je to o odstrašovaní, tak ako to bolo počas studenej vojny. Je to o tom – uistiť sa, že (Rusko) tú schopnosť má, a ukázať nám, zvyšku sveta, že to môže urobiť," povedal Kristoffersen.
Pri použití jadrových zbraní sa Putin podľa šéfa nórskych ozbrojených síl riadi ruskou doktrínou. Takže ak príde k jadrovému útoku na Rusko, alebo ak bude Rusko vystavené existenčnej hrozbe, Putin tieto zbrane určite použije.
Hlavný veliteľ nórskych ozbrojených síl poskytol Reutersu rozhovor 26. septembra, pred začiatkom plánovaného vojenského cvičenia NATO zameraného na jadrové odstrašovanie.
Moskva usporiadala takéto manévre 19. februára, teda päť dní pred inváziou na Ukrajinu. "Zvyčajne ich (Rusi) mávajú na jeseň... išlo, samozrejme, o signál. V súvislosti s prebiehajúcou vojnou na Ukrajine je pre Rusko relatívna dôležitosť jadrového odstrašovania teraz väčšia," povedal Kristoffersen.
Po začiatku invázie Rusko zredukovalo svoje pozemné sily v Arktíde a ich príslušníkov poslalo na Ukrajinu. Podľa nórskeho veliteľa môže Putin z pozemných hraníc s celým východným krídlom NATO stiahnuť všetkých vojakov, lebo vie, že Aliancia pre jeho krajinu nepredstavuje hrozbu.
Podľa Kristoffersena však Rusko na Ukrajine stratilo veľké množstvo vojakov. "Nevidíme, že by malo kapacitu na zostavenie bojového práporu, ostávajú mu roty," uviedol nórsky veliteľ. Prápor sa pritom zvyčajne skladá z asi 1000 vojakov a rota len z asi 200, pripomína Reuters.
Najvyšší predstaviteľ nórskych ozbrojených síl však zároveň poukázal na to, že Rusko môže svoje pozemné jednotky rýchlo vybudovať znovu, keďže každý rok prejde výcvikom asi 250.000 brancov. "Ak sa pozrieme len štyri roky dozadu, je to milión vojakov, ktorí sú podľa môjho názoru relatívne čerstvo vycvičení," uzavrel Kristoffersen.
"Po prvé musíme počúvať, čo (Putin) hovorí. Po druhé on nemá nijaký dôvod na použitie jadrových zbraní... Existenčnú bezpečnosť Ruska totiž nič neohrozuje," uviedol Kristoffersen.
Podľa veliteľa má vyhrážanie sa jadrovými zbraňami pre šéfa Kremľa vyššiu cenu než ich použitie. "Je to o odstrašovaní, tak ako to bolo počas studenej vojny. Je to o tom – uistiť sa, že (Rusko) tú schopnosť má, a ukázať nám, zvyšku sveta, že to môže urobiť," povedal Kristoffersen.
Pri použití jadrových zbraní sa Putin podľa šéfa nórskych ozbrojených síl riadi ruskou doktrínou. Takže ak príde k jadrovému útoku na Rusko, alebo ak bude Rusko vystavené existenčnej hrozbe, Putin tieto zbrane určite použije.
Hlavný veliteľ nórskych ozbrojených síl poskytol Reutersu rozhovor 26. septembra, pred začiatkom plánovaného vojenského cvičenia NATO zameraného na jadrové odstrašovanie.
Moskva usporiadala takéto manévre 19. februára, teda päť dní pred inváziou na Ukrajinu. "Zvyčajne ich (Rusi) mávajú na jeseň... išlo, samozrejme, o signál. V súvislosti s prebiehajúcou vojnou na Ukrajine je pre Rusko relatívna dôležitosť jadrového odstrašovania teraz väčšia," povedal Kristoffersen.
Po začiatku invázie Rusko zredukovalo svoje pozemné sily v Arktíde a ich príslušníkov poslalo na Ukrajinu. Podľa nórskeho veliteľa môže Putin z pozemných hraníc s celým východným krídlom NATO stiahnuť všetkých vojakov, lebo vie, že Aliancia pre jeho krajinu nepredstavuje hrozbu.
Podľa Kristoffersena však Rusko na Ukrajine stratilo veľké množstvo vojakov. "Nevidíme, že by malo kapacitu na zostavenie bojového práporu, ostávajú mu roty," uviedol nórsky veliteľ. Prápor sa pritom zvyčajne skladá z asi 1000 vojakov a rota len z asi 200, pripomína Reuters.
Najvyšší predstaviteľ nórskych ozbrojených síl však zároveň poukázal na to, že Rusko môže svoje pozemné jednotky rýchlo vybudovať znovu, keďže každý rok prejde výcvikom asi 250.000 brancov. "Ak sa pozrieme len štyri roky dozadu, je to milión vojakov, ktorí sú podľa môjho názoru relatívne čerstvo vycvičení," uzavrel Kristoffersen.
