Viedeň 11. júla (TASR) - Európa stojí pred novou bankovou krízou. V dnešnom vydaní o nej píše rakúsky denník Die Presse a pýta sa, či bude na záchranu bánk stačiť 150 miliárd eur. Peniaze by mali ísť z odvodov daňových poplatníkov.

Nová kríza by mala "vyšlahnúť" v Taliansku. V nedeľu (10.7.) uverejnil denník Die Welt rozhovor s hlavným ekonómom Deutsche Bank Davidom Folkertsom-Landauom. Zmienil sa o záchrannom programe pre európske banky. „150 miliardami eur sa dajú európske banky rekapitalizovať," povedal manažér. Vo štvrtok (7.7.) nadiktoval Lorenzo Bini Smaghi, šéf dozornej rady francúzskej banky Société Générale, agentúre Bloomberg: „Celý bankový systém je pod tlakom. Otestovali sme pravidlá, ktoré by zrejme mohli napomáhať kríze.“

Prvé narážky na bankovú smernicu EÚ urobil Smaghi. Bola dokončená len pred rokom a predvída, že v prípade najhoršieho scenára zo zlých nepôjde o peniaze daňových poplatníkov, ale o prostriedky veriteľov a investorov.

Konkrétne ide o neduživé talianske banky. Najstaršia z nich Monte dei Paschi di Siena stojí fakticky pred kolapsom. Až 40 % jej objemu úverov je nedobytných. Vláda premiéra Mattea Renziho sa usiluje o poskytnutie štátnej pomoci. Preto aj na poslednom summite EÚ došlo k ostrému sporu medzi Renzim a nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou. Kancelárka vyhlásila, že sa pravidlá nedajú meniť každé dva roky. Renzi však tvrdo nástojil na tom, že sa nebude pozerať na smernicu a prekročí pravidlá EÚ. Uchopí peniaze daňových poplatníkov.

Deutsche Bank má Renzi na svojej strane. To by nemalo nikoho prekvapiť. Taliansky bankový sektor poskytol úvery za 360 miliárd eur, z nich je asi 18 % nedobytných. Ak skrachujú talianske banky, mohla by sa vyvolať reťazová reakcia. Podľa Banky pre medzinárodné platby (BIS) je v talianskych bankách asi 550 miliárd eur, ktoré patria iným finančným ústavom z celého sveta. Samotné francúzske banky poskytli Talianom 250 miliárd a nemecké takmer 90 miliárd eur.

Nemožno sa preto čudovať, že francúzske a nemecké ústavy denne upozorňujú, že treba uchrániť malých akcionárov a bude lepšie radšej siahnuť do priehradky s peniazmi od daňovníkov. Deutsche Bank by sa musela v prípade bankového krachu v Taliansku obávať o viac ako 13 miliárd eur. Na porovnanie, krach gréckych bánk ju stál menej ako 500 miliónov eur. Problém Talianska je preto pre ňu takmer 30-násobne väčší, než bol grécky.

A pre francúzsky bankový sektor sa môže situácia vyvinúť ešte dramatickejšie. Preto Smaghi žiada záchranu pre talianske banky. „Pravidlá (EÚ) musíme zmeniť,“ povedal.

To, že hlasovanie o brexite vyvolalo novú bankovú krízu, je zrejme mimoriadne hlúpe tvrdenie. Hlasovanie iba odkrylo dovtedy skryté problémy – medzi nimi predaj nezdravých úverov banky v kríze Monte dei Paschi di Siena.

Napokon v posledných dvoch týždňoch sa dostali bankové tituly pod enormný tlak. Samotné akcie Deutsche Bank počas nich stratili 25 % z hodnoty, Société Générale 23 % a akcie UniCreditu od 23. júna stratili takmer 30 % hodnoty. Celkom priaznivo vyznieva po hlasovaní o brexite 13-% strata akcií rakúskej Erste Bank.

Problémy talianskych bánk sú už dlho známe. Bankový stresový test v októbri 2014 odhalil, že deväť ústavov jeho kritériám nevyhovelo. Žiadna iná krajina nemala taký biedny výsledok. Poučenia sa z toho však nevyvodili.

Renzimu nezostáva veľa času. V októbri sa v Taliansku uskutoční referendum o zmene ústavy. Ak sa dovtedy neuskutoční záchrana bánk, bude zrejme druhým mužom, ktorý sa bude musieť v Ríme rozlúčiť s premiérskou funkciou.