Európska únia sa vlani v novembri rozhodla zastaviť predvstupovú finančnú pomoc Moldavsku vo výške 100 miliónov eur.
Autor TASR
Kišiňov 17. júna (TASR) - Nová moldavská vláda dúfa, že EÚ obnoví poskytovanie makrofinančnej pomoci, ktoré bolo pozastavené za vlády Demokratickej strany Moldavska (PDM). Oznámil to v pondelok premiérka Maia Sanduová, keď do funkcie ministerky financií uvádzala Nataliu Gavrilitovú.
Európska únia sa vlani v novembri rozhodla zastaviť predvstupovú finančnú pomoc Moldavsku vo výške 100 miliónov eur. Dôvodom boli pretrvávajúce obavy týkajúce sa ohrozenia právneho štátu a spomaľovania demokratických procesov tejto krajiny. Brusel vtedy vysvetlil, že finančnú pomoc Moldavsku bude možné obnoviť až po tom, čo vláda "preukáže pokrok v oblasti súdnictva a boja proti korupcii".
Rozhodnutie eurokomisie prišlo len deň po tom, ako poslanci Európskeho parlamentu v Štrasburgu v prijatom uznesení skritizovali Moldavsko za odklon od demokratických noriem a zásad právneho štátu.
Vo februári tohto roku sa v Moldavsku konali parlamentné voľby. Vláda PDM však bola pri moci až do 8. júna, keď sa proruská Socialistická strana Moldavska (PSRM) podporovaná prezidentom Igorom Dodonom dohodla s proeurópskym blokom ACUM, že vystúpia proti PDM, ktorá ovládala predchádzajúci parlament i vládu.
Následne sa však PDM obrátila na ústavný súd, ktorý vytvorenie koalície a kabinetu označil za protizákonné. Súd dal potom úradujúcemu premiérovi Pavlovi Filipovi (PDM) právomoc podpísať namiesto prezidenta Dodona výnos o rozpustení parlamentu a vypísaní predčasných parlamentných volieb.
Tieto kroky viedli v Moldavsku de facto k dvojvládiu. Až počas uplynulého víkendu ho ukončila bývalá vláda vedená PDM, za ktorou je oligarcha Vlad Plahotniuc, keď súhlasila, že moc odovzdá vláde premiérky Sanduovej. Novej premiérke ešte v čase "dvojvládia" vyslovili podporu mnohé západné štáty, vrátane USA a EÚ, ako aj Rusko.
Európska únia sa vlani v novembri rozhodla zastaviť predvstupovú finančnú pomoc Moldavsku vo výške 100 miliónov eur. Dôvodom boli pretrvávajúce obavy týkajúce sa ohrozenia právneho štátu a spomaľovania demokratických procesov tejto krajiny. Brusel vtedy vysvetlil, že finančnú pomoc Moldavsku bude možné obnoviť až po tom, čo vláda "preukáže pokrok v oblasti súdnictva a boja proti korupcii".
Rozhodnutie eurokomisie prišlo len deň po tom, ako poslanci Európskeho parlamentu v Štrasburgu v prijatom uznesení skritizovali Moldavsko za odklon od demokratických noriem a zásad právneho štátu.
Vo februári tohto roku sa v Moldavsku konali parlamentné voľby. Vláda PDM však bola pri moci až do 8. júna, keď sa proruská Socialistická strana Moldavska (PSRM) podporovaná prezidentom Igorom Dodonom dohodla s proeurópskym blokom ACUM, že vystúpia proti PDM, ktorá ovládala predchádzajúci parlament i vládu.
Následne sa však PDM obrátila na ústavný súd, ktorý vytvorenie koalície a kabinetu označil za protizákonné. Súd dal potom úradujúcemu premiérovi Pavlovi Filipovi (PDM) právomoc podpísať namiesto prezidenta Dodona výnos o rozpustení parlamentu a vypísaní predčasných parlamentných volieb.
Tieto kroky viedli v Moldavsku de facto k dvojvládiu. Až počas uplynulého víkendu ho ukončila bývalá vláda vedená PDM, za ktorou je oligarcha Vlad Plahotniuc, keď súhlasila, že moc odovzdá vláde premiérky Sanduovej. Novej premiérke ešte v čase "dvojvládia" vyslovili podporu mnohé západné štáty, vrátane USA a EÚ, ako aj Rusko.