Zmeny tiež posilňujú rolu ozbrojených síl, ktoré presmerovali zahraničnopolitickú orientáciu Mali od bývalej dominantnej veľmoci - Francúzska - smerom k Rusku.
Autor TASR
Bamako 23. júla (TASR) - V africkom štáte Mali bolo v sobotu v oficiálnom vestníku zverejnené znenie novej ústavy, ktorú voliči odobrili v referende konanom 18. júna.
Ústava bola zverejnená po tom, ako ústavný súd v piatok schválil výsledky ústavného referenda a prerokoval námietky súvisiace s ústavou i hlasovaním o nej.
Za novú ústavu sa pri 38-percentnej účasti na plebiscite vyslovilo viac ako 97 percent voličov, dodala tlačová agentúra AFP.
Ústavný súd na svojom pojednávaní zamietol viacero sťažností vrátane jednej, ktorá požadovala zrušenie referenda, pretože sa nekonalo v celej krajine.
Odporcovia a kritici súčasnej vojenskej junty v Mali skritizovali tento postoj ústavného súdu k námietkam aj ignorovanie predložených dôkazov.
Odporcovia plánov junty sa domnievajú, že hlasovanie v referende bolo koncipované tak, aby si vládnuca junta udržala moc aj po prezidentských voľbách naplánovaných na február 2024, a to aj napriek pôvodnému záväzku plukovníkov, že ju po voľbách odovzdajú civilistom.
Nová ústava posilní úlohu prezidenta, čo je zmena, ktorá podnietila očakávania, že vodca junty, plukovník Assimi Goita (pri moci od roku 2020), má v úmysle uchopiť sa tejto funkcie.
Zmeny tiež posilňujú rolu ozbrojených síl, ktoré presmerovali zahraničnopolitickú orientáciu Mali od bývalej dominantnej veľmoci - Francúzska - smerom k Rusku.
Dôkazom tejto zmeny je aj to, že podľa ústavy sa francúzština už v Mali nepovažuje za úradný jazyk, ale iba za "pracovný jazyk".
Ismael Sacko, šéf Sociálnodemokratickej strany, ktorú junta v polovici júna rozpustila, odsúdil prijatie novej ústavy ako "sprisahanie proti demokracii" a vyzval malijskú justíciu, aby "sa spamätala".
Ústava bola zverejnená po tom, ako ústavný súd v piatok schválil výsledky ústavného referenda a prerokoval námietky súvisiace s ústavou i hlasovaním o nej.
Za novú ústavu sa pri 38-percentnej účasti na plebiscite vyslovilo viac ako 97 percent voličov, dodala tlačová agentúra AFP.
Ústavný súd na svojom pojednávaní zamietol viacero sťažností vrátane jednej, ktorá požadovala zrušenie referenda, pretože sa nekonalo v celej krajine.
Odporcovia a kritici súčasnej vojenskej junty v Mali skritizovali tento postoj ústavného súdu k námietkam aj ignorovanie predložených dôkazov.
Odporcovia plánov junty sa domnievajú, že hlasovanie v referende bolo koncipované tak, aby si vládnuca junta udržala moc aj po prezidentských voľbách naplánovaných na február 2024, a to aj napriek pôvodnému záväzku plukovníkov, že ju po voľbách odovzdajú civilistom.
Nová ústava posilní úlohu prezidenta, čo je zmena, ktorá podnietila očakávania, že vodca junty, plukovník Assimi Goita (pri moci od roku 2020), má v úmysle uchopiť sa tejto funkcie.
Zmeny tiež posilňujú rolu ozbrojených síl, ktoré presmerovali zahraničnopolitickú orientáciu Mali od bývalej dominantnej veľmoci - Francúzska - smerom k Rusku.
Dôkazom tejto zmeny je aj to, že podľa ústavy sa francúzština už v Mali nepovažuje za úradný jazyk, ale iba za "pracovný jazyk".
Ismael Sacko, šéf Sociálnodemokratickej strany, ktorú junta v polovici júna rozpustila, odsúdil prijatie novej ústavy ako "sprisahanie proti demokracii" a vyzval malijskú justíciu, aby "sa spamätala".