Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Parlamentné voľby, ktoré sa v Litve konali v októbri, vyhrala Litovská sociálnodemokratická strana (LSDP) - nezískala však v parlamente väčšinu, preto musela hľadať koaličných partnerov.
Autor TASR
Vilnius 9. novembra (TASR) - Tri politické strany v Litve -vrátane populistickej strany Úsvit Nemanu (NA) - sa v sobotu dohodli na vytvorení vládnej koalície, informovala agentúra AFP citovaná agentúrou TASR.
Parlamentné voľby, ktoré sa v Litve konali v októbri, vyhrala Litovská sociálnodemokratická strana (LSDP) - nezískala však v parlamente väčšinu, preto musela hľadať koaličných partnerov. V sobotu tak socialisti oznámili dohodu o vytvorení vládnej koalície so Zväzom demokratov - V mene Litvy (DSVL) a novou populistickou stranou Úsvit Nemanu (Nemuno aušra - NA). Koalícia bude mať v 141-člennom parlamente podporu 86 poslancov.
Koaličná dohoda by mala byť oficiálne uzavretá v pondelok. Predpokladá sa, že predsedom vlády sa stane sociálny demokrat Gintautas Paluckas, ktorý bol viceprimátorom hlavného mesta Vilnius.
Strana NA získala na základe výsledkov volieb 20 poslaneckých mandátov. Jej lídrom je Remigijus Žemaitaitis, ktorý svoju stranu definuje ako stredoľavú a národnú, v Litve je však označovaná za populistickú.
AFP pripomenula, že Žemaitaitis je súdený za podnecovanie k nenávisti po tom, čo citoval antisemitský rým o zabíjaní židov a zároveň kritizoval izraelské operácie na Západnom brehu Jordánu.
"V LSDP ani vo vláde vedenej sociálnymi demokratmi určite nie je miesto pre antisemitizmus," vyhlásil Paluckas pred novinármi.
Dohoda o vládnej koalícii v Litve medzičasom vyvolala ostrú kritiku v zahraničí.
Americký senátor Ben Cardin, predseda senátneho výboru pre zahraničné vzťahy, uviedol, že strana Úsvit Nemanu "podkopáva základné hodnoty, ktoré spájajú naše národy".
"Dať priestor antisemitskej rétorike a prejavom nenávisti nie je len zradou spoločných demokratických ideálov, ale fyzickou hrozbou pre bezpečnosť židovských a menšinových komunít," upozornil Cardin vo svojom vyhlásení.
AFP uviedla, že vo všeobecnosti sa očakáva, že Litva bude pokračovať v podpore Ukrajiny, ktorá je obeťou ruskej vojenskej agresie. Mnohí z 2,8 milióna obyvateľov Litvy sa obávajú, že ich krajina by sa mohla stať ďalším vojenským terčom, ak Rusko uspeje vo vojne, ktorú na Ukrajine vedie od februára 2022, napísala AFP.
Dodala, že Litva patrí medzi členské štáty NATO s najvyššími výdavkami na obranu - tento rok na ne vyčlenila 3,2 percenta svojho HDP, čo je výrazne nad cieľom NATO vo výške dvoch percent. Centristi sa zaviazali zvýšiť tento podiel až na 3,5 percenta.
Parlamentné voľby, ktoré sa v Litve konali v októbri, vyhrala Litovská sociálnodemokratická strana (LSDP) - nezískala však v parlamente väčšinu, preto musela hľadať koaličných partnerov. V sobotu tak socialisti oznámili dohodu o vytvorení vládnej koalície so Zväzom demokratov - V mene Litvy (DSVL) a novou populistickou stranou Úsvit Nemanu (Nemuno aušra - NA). Koalícia bude mať v 141-člennom parlamente podporu 86 poslancov.
Koaličná dohoda by mala byť oficiálne uzavretá v pondelok. Predpokladá sa, že predsedom vlády sa stane sociálny demokrat Gintautas Paluckas, ktorý bol viceprimátorom hlavného mesta Vilnius.
Strana NA získala na základe výsledkov volieb 20 poslaneckých mandátov. Jej lídrom je Remigijus Žemaitaitis, ktorý svoju stranu definuje ako stredoľavú a národnú, v Litve je však označovaná za populistickú.
AFP pripomenula, že Žemaitaitis je súdený za podnecovanie k nenávisti po tom, čo citoval antisemitský rým o zabíjaní židov a zároveň kritizoval izraelské operácie na Západnom brehu Jordánu.
"V LSDP ani vo vláde vedenej sociálnymi demokratmi určite nie je miesto pre antisemitizmus," vyhlásil Paluckas pred novinármi.
Dohoda o vládnej koalícii v Litve medzičasom vyvolala ostrú kritiku v zahraničí.
Americký senátor Ben Cardin, predseda senátneho výboru pre zahraničné vzťahy, uviedol, že strana Úsvit Nemanu "podkopáva základné hodnoty, ktoré spájajú naše národy".
"Dať priestor antisemitskej rétorike a prejavom nenávisti nie je len zradou spoločných demokratických ideálov, ale fyzickou hrozbou pre bezpečnosť židovských a menšinových komunít," upozornil Cardin vo svojom vyhlásení.
AFP uviedla, že vo všeobecnosti sa očakáva, že Litva bude pokračovať v podpore Ukrajiny, ktorá je obeťou ruskej vojenskej agresie. Mnohí z 2,8 milióna obyvateľov Litvy sa obávajú, že ich krajina by sa mohla stať ďalším vojenským terčom, ak Rusko uspeje vo vojne, ktorú na Ukrajine vedie od februára 2022, napísala AFP.
Dodala, že Litva patrí medzi členské štáty NATO s najvyššími výdavkami na obranu - tento rok na ne vyčlenila 3,2 percenta svojho HDP, čo je výrazne nad cieľom NATO vo výške dvoch percent. Centristi sa zaviazali zvýšiť tento podiel až na 3,5 percenta.
