Došlo k tomu po tom, čo ministerstvo financií v rámci vyšetrovania podozrení z prania špinavých peňazí požiadalo o podrobnosti o bankových účtoch aktivistov a novinárov.
Autor TASR
Belehrad 29. júla (TASR) - Novinári a ľudskoprávni aktivisti v Srbsku v utorok obvinili vládu v Belehrade zo snahy zastrašovať svojich kritikov. Došlo k tomu po tom, čo ministerstvo financií v rámci vyšetrovania podozrení z prania špinavých peňazí požiadalo o podrobnosti o bankových účtoch aktivistov a novinárov.
Ministerstvo požiadalo o informácie o bankových transakciách, ktoré od začiatku roka 2019 vykonalo takmer 60 investigatívnych novinárov a aktivistov z mimovládnych organizácií známych svojou prácou v oblasti ľudských práv, transparentnosti a odhaľovania korupcie. Podľa agentúry AFP to vyplýva zo zoznamu zverejneného miestnym televíznym kanálom Newsmax Adria.
Željko Radovanovič, ktorý vedie jednotku na boj proti praniu špinavých peňazí, podľa AFP vyhlásil, že nedošlo k žiadnej "diskriminácii" a žiadosti boli štandardným postupom.
"Musíme skontrolovať, či existujú darcovia, alebo či existujú darcovia, ktorí nesú určité riziko," uviedol.
Agentúra AFP však poznamenala, že osoby, ktoré sú na zozname, poukazovali na to, že je zameraný takmer výlučne na kritikov vlády.
Viaceré právnické skupiny tlmočili svoje znepokojenie z toho, že Srbsko sa pod vedením prezidenta Aleksandara Vučiča čoraz viac uchyľuje k autoritárstvu a k potláčaniu kritických hlasov, a to aj prostredníctvom finančného tlaku a iných foriem zastrašovania.
Toto vyšetrovanie "kriminalizuje tých, ktorí prešetrujú zločiny," uviedol Slobodan Georgiev, vedúci Newsmax Adria TV, ktorý je tiež na inkriminovanom zozname spolu s rešpektovanými mimovládnymi organizáciami - ako Helsinský výbor pre ľudské práva -, dvoma najväčšími novinárskymi združeniami či s opozičným politikom Vukom Jeremičom.
"Je to ďalší ukazovateľ zhoršovania stavu rešpektovania demokratických hodnôt v Srbsku," uviedol pre agentúru AFP Georgiev.
Biljana Stepanovičová, šéfredaktorka časopisu Nova Ekonomija, ktorý je tiež na zozname, odsúdila tento krok ako zneužitie štátnej moci.
Vyšetrovanie vyvolalo obavy aj v EÚ, kde slovinská europoslankyňa Tanja Fajonová poznamenala, že mnohé z osôb na zozname patria k "hlavným zástancom reforiem EÚ a podporovateľom hodnôt EÚ v Srbsku".
"Každé neopodstatnené vyšetrovanie ich práce by sa malo považovať za nátlak," napísala Fajonová, ktorá predsedá parlamentnému výboru pre vzťahy EÚ so Srbskom snažiacim sa o pripojenie k EÚ.
Misia EÚ v Srbsku vydala vyhlásenie, v ktorom konštatuje, že mimovládne organizácie a médiá majú "kľúčovú úlohu v srbskej spoločnosti". Misia tiež zdôraznila, že "neodôvodnené vyšetrovania by sa nemali viesť".
Ministerstvo požiadalo o informácie o bankových transakciách, ktoré od začiatku roka 2019 vykonalo takmer 60 investigatívnych novinárov a aktivistov z mimovládnych organizácií známych svojou prácou v oblasti ľudských práv, transparentnosti a odhaľovania korupcie. Podľa agentúry AFP to vyplýva zo zoznamu zverejneného miestnym televíznym kanálom Newsmax Adria.
Željko Radovanovič, ktorý vedie jednotku na boj proti praniu špinavých peňazí, podľa AFP vyhlásil, že nedošlo k žiadnej "diskriminácii" a žiadosti boli štandardným postupom.
"Musíme skontrolovať, či existujú darcovia, alebo či existujú darcovia, ktorí nesú určité riziko," uviedol.
Agentúra AFP však poznamenala, že osoby, ktoré sú na zozname, poukazovali na to, že je zameraný takmer výlučne na kritikov vlády.
Viaceré právnické skupiny tlmočili svoje znepokojenie z toho, že Srbsko sa pod vedením prezidenta Aleksandara Vučiča čoraz viac uchyľuje k autoritárstvu a k potláčaniu kritických hlasov, a to aj prostredníctvom finančného tlaku a iných foriem zastrašovania.
Toto vyšetrovanie "kriminalizuje tých, ktorí prešetrujú zločiny," uviedol Slobodan Georgiev, vedúci Newsmax Adria TV, ktorý je tiež na inkriminovanom zozname spolu s rešpektovanými mimovládnymi organizáciami - ako Helsinský výbor pre ľudské práva -, dvoma najväčšími novinárskymi združeniami či s opozičným politikom Vukom Jeremičom.
"Je to ďalší ukazovateľ zhoršovania stavu rešpektovania demokratických hodnôt v Srbsku," uviedol pre agentúru AFP Georgiev.
Biljana Stepanovičová, šéfredaktorka časopisu Nova Ekonomija, ktorý je tiež na zozname, odsúdila tento krok ako zneužitie štátnej moci.
Vyšetrovanie vyvolalo obavy aj v EÚ, kde slovinská europoslankyňa Tanja Fajonová poznamenala, že mnohé z osôb na zozname patria k "hlavným zástancom reforiem EÚ a podporovateľom hodnôt EÚ v Srbsku".
"Každé neopodstatnené vyšetrovanie ich práce by sa malo považovať za nátlak," napísala Fajonová, ktorá predsedá parlamentnému výboru pre vzťahy EÚ so Srbskom snažiacim sa o pripojenie k EÚ.
Misia EÚ v Srbsku vydala vyhlásenie, v ktorom konštatuje, že mimovládne organizácie a médiá majú "kľúčovú úlohu v srbskej spoločnosti". Misia tiež zdôraznila, že "neodôvodnené vyšetrovania by sa nemali viesť".