Bogota 8. augusta (TASR) - Nový kolumbijský konzervatívny prezident Iván Duque (42) zložil v utorok prísahu pred predsedom Senátu Ernestom Macíasom. Duque sa stal jedným z najmladších prezidentov v dejinách juhoamerickej krajiny.

Slávnostný akt sa konal na pódiu postavenom pred budovou Kongresu na námestí Bolívar v historickom centre metropoly Bogota.

Marta Lucía Ramírezová zložila prísahu ako prvá viceprezidentka juhoamerickej krajiny, informovala tlačová agentúra DPA.

Hostia, medzi ktorými sa nachádzalo desať hláv latinskoamerických štátov, sa pred dažďom chránili bielymi dáždnikmi.

Na inaugurácii sa zúčastnili aj ministri Duqueho vlády, ktorá pozostáva z ôsmich žien a ôsmich mužov. Mnohí z nich sú málo známi technokrati.

Nový prezident, bývalý senátor, v prejave ohlásil "opravy" v mierovom procese, ktoré krajina začala s bývalým povstaleckým hnutím Revolučné ozbrojené sily Kolumbie (FARC). A zaviazal sa, že bývalí bojovníci neuniknú zo situácie "bez trestu".

Obete 52-ročného konfliktu dostanú za svoje utrpenie "skutočné odškodné", povedal Duque po prísahe v príhovore pred 3000 hosťami.

Bezpečnosť počas inaugurácie zaručovalo vyše 12.000 policajtov. Úrad civilného letectva zakázal let dronov v oblasti po tom, čo údajné bezpilotné lietadlo zaútočila v sobotu 4. augusta na venezuelského prezidenta Nicolása Madura.

Duque, ktorý je vo všeobecnosti pokladaný za chránenca dravého exprezidenta Álvara Uribeho, porazil v júni v druhom kole prezidentských volieb ľavičiara Gustava Petra, a to ziskom 54 percent hlasov voličov.

Zvolenie Duqueho vyvolalo obavy, že možno prekazí mierovú dohodu svojho predchodcu Juana Manuela Santosa s FARC z roku 2016, ktorá viedla k demobilizácii 7000 povstaleckých bojovníkov.

Desiati členovia hnutia FARC - z ktorého je v súčasnosti politická strana - dostali takisto kreslá v Kongrese. Zriadené bolo tiež dočasné súdnictvo, ktoré má súdiť niekdajších povstalcov a vojakov za zločiny spáchané počas krvavého vnútorného konfliktu. Trval od roku 1958 a o život v ňom prišlo vyše 260.000 ľudí. Približne sedem miliónov obyvateľov muselo ujsť zo svojich domovov.

Duque tvrdí, že členovia FARC by sa nemali zúčastňovať na politickom živote, kým nebudú potrestaní za prípadné zločiny, ktoré mohli spáchať. Takisto chce, aby vojakov súdil samostatný tribunál, a vyzýva aj na prísnejšie tresty pre bývalých povstalcov.

Nový líder má zároveň málo nadšenia pre mierové rozhovory Santosovej vlády s menšou povstaleckou skupinou Národná oslobodzovacia armáda (ELN).

Duque v prejave zopakoval, že prehodnotí mierové rozhovory, a žiadal, aby ELN vyhlásila jednostranné prímerie.

Prezident sa ďalej zaviazal, že bude tvrdo zasahovať proti zločineckým gangom, a ohlásil nižšie dane pre podnikateľov a prísnejšie tresty pre páchateľov korupcie.

Prisľúbil, že všetkým Kolumbijčanom bude vládnuť "bez nenávisti", a vyzval krajinu, aby sa už nedelila na ľavicu a pravicu a zjednotila sa.

Priaznivci Petra sa zišli na zhromaždeniach na podporu mierovej dohody a proti zabíjaniu aktivistov za ľudské práva či lídrov komunít. Za posledné tri roky ich totiž zabili viac než 300, ako uviedol samotný Duque.