Berset uspel v dvojkolovom hlasovaní v 306-člennom Parlamentnom zhromaždení so 114 hlasmi.
Autor TASR
Štrasburg 25. júna (TASR) - Za nového a v poradí 15. generálneho tajomníka Rady Európy bol v utorok zvolený bývalý švajčiarsky prezident Alain Berset. Vo funkcii vystrieda Mariju Pejčinovičovú Buričovú. TASR o tom informuje podľa portálu Politico.
Berset uspel v dvojkolovom hlasovaní v 306-člennom Parlamentnom zhromaždení so 114 hlasmi. O post generálneho tajomníka RE sa uchádzali ďalší dvaja kandidáti - niekdajší estónsky minister kultúry Indrek Saar a belgický eurokomisár pre spravodlivosť Didier Reynders. Tí získali 85, respektíve 45 hlasov.
Vo svojom krátkom prejave sa 52-ročný Berset poďakoval Švajčiarsku za podporu a zdôraznil význam demokracie, ľudských práv a právneho štátu.
Svoj päťročný mandát si začne uplatňovať od 18. septembra. Ako generálny tajomník bude zodpovedať za sekretariát Rady Európy a spolupracovať s jej ostatnými orgánmi vrátane Výboru ministrov, Parlamentného zhromaždenia a Európskeho súdu pre ľudské práva.
Vo funkcii švajčiarskeho prezidenta pôsobil v rokoch 2018 a 2023. V čase pandémie COVID-19 bol ministrom zdravotníctva a vnútra. Je členom Sociálnodemokratickej strany.
Rada Európy vznikla po druhej svetovej vojne v roku 1949 a v súčasnosti združuje 46 členských krajín. Ide o nezávislú organizáciu, ktorá nijak nesúvisí s Európskou úniou. Jej cieľom je presadzovať ľudské práva, demokraciu a právny štát v Európe.
Berset uspel v dvojkolovom hlasovaní v 306-člennom Parlamentnom zhromaždení so 114 hlasmi. O post generálneho tajomníka RE sa uchádzali ďalší dvaja kandidáti - niekdajší estónsky minister kultúry Indrek Saar a belgický eurokomisár pre spravodlivosť Didier Reynders. Tí získali 85, respektíve 45 hlasov.
Vo svojom krátkom prejave sa 52-ročný Berset poďakoval Švajčiarsku za podporu a zdôraznil význam demokracie, ľudských práv a právneho štátu.
Svoj päťročný mandát si začne uplatňovať od 18. septembra. Ako generálny tajomník bude zodpovedať za sekretariát Rady Európy a spolupracovať s jej ostatnými orgánmi vrátane Výboru ministrov, Parlamentného zhromaždenia a Európskeho súdu pre ľudské práva.
Vo funkcii švajčiarskeho prezidenta pôsobil v rokoch 2018 a 2023. V čase pandémie COVID-19 bol ministrom zdravotníctva a vnútra. Je členom Sociálnodemokratickej strany.
Rada Európy vznikla po druhej svetovej vojne v roku 1949 a v súčasnosti združuje 46 členských krajín. Ide o nezávislú organizáciu, ktorá nijak nesúvisí s Európskou úniou. Jej cieľom je presadzovať ľudské práva, demokraciu a právny štát v Európe.