Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Aktuálne pôsobí v operácii do 152 profesionálnych vojakov zo slovenských ozbrojených síl. Súčasný mandát sa pre opatrenia prijaté pre pandémiu ochorenia COVID-19 predĺži do 15. decembra.
Autor TASR
Bratislava 4. júna (TASR) - Pôsobenie Ozbrojených síl (OS) SR v rámci Posilnenej predsunutej prítomnosti (Enhanced Forward Presence - eFP) NATO v Lotyšsku, Litve, Estónsku a Poľsku bude pokračovať. Súčasný mandát sa pre opatrenia prijaté pre pandémiu ochorenia COVID-19 predĺži do 15. decembra. Do 152 príslušníkov OS SR by malo do operácie následne Slovensko vyslať v rámci nového príspevku. Návrh na zmenu mandátu a na vyslanie príslušníkov Ozbrojených síl SR v rámci Posilnenej predsunutej prítomnosti NATO do Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Estónskej republiky a Poľskej republiky vo štvrtok odsúhlasili poslanci Národnej rady (NR) SR.
Aktuálne pôsobí v operácii do 152 profesionálnych vojakov OS SR, mandát sa im končí 30. júna. Z dôvodu realizácie opatrení na zabránenie šíreniu ochorenia COVID-19 navrhol rezort obrany pokračovať v pôsobení aktuálneho príspevku SR v eFP do 15. decembra, a to formou zmeny v súčasnosti platného mandátu.
Poslanci tiež odobrili vyslanie do 152 príslušníkov OS SR v rámci nového príspevku SR v oblasti eFP, a to v termíne od 15. decembra do ukončenia eFP. Vojakov majú vyslať na vojenskú základňu Adaži s možnosťou pôsobenia na celom území Lotyšska, ale aj Litvy, Estónska a Poľska.
Novým vyslaním sa má štruktúra slovenského príspevku zmeniť. Mechanizovanú rotu má nahradiť účelové zoskupenie zahŕňajúce aj príspevok do veliteľstva eFP a spôsobilosti prieskumu. Doplniť sa majú spôsobilosti priamej a nepriamej podpory. Príslušníci OS SR majú tiež podľa MO SR v rámci nového príspevku SR plniť v eFP aj spôsobilosti priamej a nepriamej palebnej podpory a pôsobiť v tíme Vojenskej polície.
Z dôvodu odovzdania a prevzatia funkcií počas pravidelných rotácií personálu má byť umožnené aj súčasné pôsobenie oboch rotácií, a to v trvaní do 14 dní.
Podľa ministerstva obrany sa za jeden zo základných elementov obrannej stratégie NATO už dlhšie považuje odstrašenie. Hlavným nositeľom zmien aliančnej obrany a politiky odstrašenia je Akčný plán pripravenosti (RAP) prijatý na samite NATO vo Walese v roku 2014. Na jeho základe NATO schválilo vo Varšave v roku 2016 Posilnenú predsunutú prítomnosť v Poľsku, Litve, Lotyšsku a Estónsku. V každom z uvedených štátov pôsobí jedna mnohopráporová skupina, ktorú vedie tzv. rámcová krajina.
Aktuálne pôsobí v operácii do 152 profesionálnych vojakov OS SR, mandát sa im končí 30. júna. Z dôvodu realizácie opatrení na zabránenie šíreniu ochorenia COVID-19 navrhol rezort obrany pokračovať v pôsobení aktuálneho príspevku SR v eFP do 15. decembra, a to formou zmeny v súčasnosti platného mandátu.
Poslanci tiež odobrili vyslanie do 152 príslušníkov OS SR v rámci nového príspevku SR v oblasti eFP, a to v termíne od 15. decembra do ukončenia eFP. Vojakov majú vyslať na vojenskú základňu Adaži s možnosťou pôsobenia na celom území Lotyšska, ale aj Litvy, Estónska a Poľska.
Novým vyslaním sa má štruktúra slovenského príspevku zmeniť. Mechanizovanú rotu má nahradiť účelové zoskupenie zahŕňajúce aj príspevok do veliteľstva eFP a spôsobilosti prieskumu. Doplniť sa majú spôsobilosti priamej a nepriamej podpory. Príslušníci OS SR majú tiež podľa MO SR v rámci nového príspevku SR plniť v eFP aj spôsobilosti priamej a nepriamej palebnej podpory a pôsobiť v tíme Vojenskej polície.
Z dôvodu odovzdania a prevzatia funkcií počas pravidelných rotácií personálu má byť umožnené aj súčasné pôsobenie oboch rotácií, a to v trvaní do 14 dní.
Podľa ministerstva obrany sa za jeden zo základných elementov obrannej stratégie NATO už dlhšie považuje odstrašenie. Hlavným nositeľom zmien aliančnej obrany a politiky odstrašenia je Akčný plán pripravenosti (RAP) prijatý na samite NATO vo Walese v roku 2014. Na jeho základe NATO schválilo vo Varšave v roku 2016 Posilnenú predsunutú prítomnosť v Poľsku, Litve, Lotyšsku a Estónsku. V každom z uvedených štátov pôsobí jedna mnohopráporová skupina, ktorú vedie tzv. rámcová krajina.
