Druhá najväčšia ekonomika Južnej Ameriky je v hlbokej kríze — miera inflácie dosahuje 138 percent a približne 40 percent ľudí v kedysi bohatej krajine žije pod hranicou chudoby.
Autor TASR
Buenos Aires 23. októbra (TASR) — O novom prezidentovi Argentíny sa rozhodne až druhom kole volieb. Nedeľňajšie prvé kolo prekvapujúco vyhral minister hospodárstva z ľavicovej strany Unión por la Patria (Únia za vlasť) Sergio Massa so ziskom 36,6 percenta hlasov. Na druhom mieste s 30 percentami skončil libertariánsky populista Javier Milei zo strany La Libertad Avanza (Sloboda napreduje), ktorý bol považovaný za favorita. Oznámila to volebná komisia po sčítaní 98 percent odovzdaných hlasov, informovala agentúra DPA.
Bývalá ministerka vnútra Patricia Bullrichová z konzervatívnej opozičnej aliancie Juntos por el Cambio (Spoločne za zmenu) skončila tretia s takmer 24 percentami hlasov.
Massa a Milei sa tak budú uchádzať o priazeň voličov v druhom kole, ktoré sa uskutoční 19. novembra. Nový prezident sa ujme svojho úradu 10. decembra.
Druhá najväčšia ekonomika Južnej Ameriky je v hlbokej kríze — miera inflácie dosahuje 138 percent a približne 40 percent ľudí v kedysi bohatej krajine žije pod hranicou chudoby. Argentína trpí prebujneným štátnym aparátom, nízkou produktivitou priemyslu a rozsiahlou tieňovou ekonomikou, ktorá pripravuje štát o príjmy z daní. Národná mena peso naďalej stráca hodnotu voči americkému doláru a dlh neustále rastie.
Milei založil La Libertad Avanza v roku 2021 a po nečakanom víťazstve v primárkach bol považovaný za favorita prvého kola volieb. Samozvaný „anarchokapitalista“ chce zaviesť americký dolár ako zákonné platidlo, zrušiť centrálnu banku a mnohé ministerstvá a radikálne znížiť sociálne výdavky. Jeho vzormi sú americký exprezident Donald Trump a bývalý brazílsky prezident Jair Bolsonaro a podobne ako oni prezentuje ako protisystémový kandidát.
Naproti tomu Massa v predvolebnej kampani pre získanie voličov načrel hlboko do štátnej pokladnice a nariadil hromadné prijímanie nových zamestnancov vo verejnom sektore, schválil vyššie úľavy na dani z príjmu a jednorazové platby pre zamestnancov a dôchodcov.
Napriek Massovmu víťazstvu v prvom kole je výsledok druhého kola opäť úplne otvorený. Predpokladá sa, že aspoň časť voličov Bullrichovej by mohla podporiť Mileia.
Takmer 36 miliónov registrovaných voličov okrem prezidenta rozhodovalo v nedeľu aj o viceprezidentovi alebo viceprezidentke a o 130 z 257 členov dolnej komory parlamentu a 24 zo 72 senátorov.
Bývalá ministerka vnútra Patricia Bullrichová z konzervatívnej opozičnej aliancie Juntos por el Cambio (Spoločne za zmenu) skončila tretia s takmer 24 percentami hlasov.
Massa a Milei sa tak budú uchádzať o priazeň voličov v druhom kole, ktoré sa uskutoční 19. novembra. Nový prezident sa ujme svojho úradu 10. decembra.
Druhá najväčšia ekonomika Južnej Ameriky je v hlbokej kríze — miera inflácie dosahuje 138 percent a približne 40 percent ľudí v kedysi bohatej krajine žije pod hranicou chudoby. Argentína trpí prebujneným štátnym aparátom, nízkou produktivitou priemyslu a rozsiahlou tieňovou ekonomikou, ktorá pripravuje štát o príjmy z daní. Národná mena peso naďalej stráca hodnotu voči americkému doláru a dlh neustále rastie.
Milei založil La Libertad Avanza v roku 2021 a po nečakanom víťazstve v primárkach bol považovaný za favorita prvého kola volieb. Samozvaný „anarchokapitalista“ chce zaviesť americký dolár ako zákonné platidlo, zrušiť centrálnu banku a mnohé ministerstvá a radikálne znížiť sociálne výdavky. Jeho vzormi sú americký exprezident Donald Trump a bývalý brazílsky prezident Jair Bolsonaro a podobne ako oni prezentuje ako protisystémový kandidát.
Naproti tomu Massa v predvolebnej kampani pre získanie voličov načrel hlboko do štátnej pokladnice a nariadil hromadné prijímanie nových zamestnancov vo verejnom sektore, schválil vyššie úľavy na dani z príjmu a jednorazové platby pre zamestnancov a dôchodcov.
Napriek Massovmu víťazstvu v prvom kole je výsledok druhého kola opäť úplne otvorený. Predpokladá sa, že aspoň časť voličov Bullrichovej by mohla podporiť Mileia.
Takmer 36 miliónov registrovaných voličov okrem prezidenta rozhodovalo v nedeľu aj o viceprezidentovi alebo viceprezidentke a o 130 z 257 členov dolnej komory parlamentu a 24 zo 72 senátorov.