Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Na zvolenie predsedu EP je potrebná absolútna väčšina platných hlasov odovzdaných v tajnej voľbe, teda 50 percent plus jeden hlas.
Autor TASR - Jaromír Novák
,aktualizované Štrasburg 17. januára (TASR) - O post predsedu Európskeho parlamentu (EP) sa v utorkových voľbách budú uchádzať maltská europoslankyňa Roberta Metsolová, švédska europoslankyňa Alice Bahová Kuhnkeová, poľský europoslanec Kosma Zlotowski a španielska europoslankyňa Sira Regová. Mená kandidátov oficiálne oznámili v pondelok počas plenárneho zasadnutia EP v Štrasburgu.
Prvé kolo volieb by malo odštartovať v utorok o 9.30 h a prvé výsledky by mali byť k dispozícii už o 11.00 h. Na zvolenie predsedu EP je potrebná absolútna väčšina platných hlasov odovzdaných v tajnej voľbe, teda 50 percent plus jeden hlas. Kvôli pandemickej situácii hlasovanie prebehne na diaľku.
Metsolová ako prvá podpredsedníčka EP bola dočasnou šéfkou zákonodarného zboru EÚ po nečakanom úmrtí doterajšieho predsedu Davida Sassoliho. Je kandidátkou Európskej ľudovej strany (EPP), najväčšej politickej frakcie v europarlamente, a s očakávanou podporou zo strany socialistov a demokratov (S&D) a liberálnej frakcie Obnovme Európu (RE), ďalších dvoch najpočetnejších skupín, je jej víťazstvo takmer isté a mala by byť v poradí už treťou ženou na čele europarlamentu.
Ako druhý svoju kandidatúru koncom minulého roka oznámil poľský poslanec Kosma Zlotowski z frakcie Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR), pridala sa k nemu aj španielska poslankyňa Sira Regová z ultraľavicovej frakcie Konfederatívna skupina zjednotenej ľavice/Nordickej zelenej ľavice (GUE/NGL) a minulý týždeň v stredu (12.1.) ako posledná do súťaže vstúpila švédska europoslankyňa Alice Bahová Kuhnkeová, členka skupiny Zelení/Európska slobodná aliancia (EFA).
Po voľbe nového predsedu tejto inštitúcie europoslanci budú voliť aj 14 podpredsedov EP a piatich kvestorov. Kandidátom na jedného z podpredsedov je aj slovenský europoslanec Michal Šimečka (PS), ktorého navrhla liberálna skupina Obnovme Európu.
Europoslankyňa Monika Beňová (Smer-SD) zas bude obhajovať pre frakciu socialistov svoju funkciu kvestorky, ktorú zastáva od júla 2019.
Kandidáti na post predsedu môžu byť podľa Rokovacieho poriadku EP navrhnutí poslaneckým klubom alebo aspoň jednou dvadsatinou všetkých zákonodarcov, teda 36 poslancami v prípade zákonodarného zboru pozostávajúceho zo 705 poslancov.
Prvé kolo volieb by malo odštartovať v utorok o 9.30 h a prvé výsledky by mali byť k dispozícii už o 11.00 h. Na zvolenie predsedu EP je potrebná absolútna väčšina platných hlasov odovzdaných v tajnej voľbe, teda 50 percent plus jeden hlas. Kvôli pandemickej situácii hlasovanie prebehne na diaľku.
Metsolová ako prvá podpredsedníčka EP bola dočasnou šéfkou zákonodarného zboru EÚ po nečakanom úmrtí doterajšieho predsedu Davida Sassoliho. Je kandidátkou Európskej ľudovej strany (EPP), najväčšej politickej frakcie v europarlamente, a s očakávanou podporou zo strany socialistov a demokratov (S&D) a liberálnej frakcie Obnovme Európu (RE), ďalších dvoch najpočetnejších skupín, je jej víťazstvo takmer isté a mala by byť v poradí už treťou ženou na čele europarlamentu.
Ako druhý svoju kandidatúru koncom minulého roka oznámil poľský poslanec Kosma Zlotowski z frakcie Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR), pridala sa k nemu aj španielska poslankyňa Sira Regová z ultraľavicovej frakcie Konfederatívna skupina zjednotenej ľavice/Nordickej zelenej ľavice (GUE/NGL) a minulý týždeň v stredu (12.1.) ako posledná do súťaže vstúpila švédska europoslankyňa Alice Bahová Kuhnkeová, členka skupiny Zelení/Európska slobodná aliancia (EFA).
Po voľbe nového predsedu tejto inštitúcie europoslanci budú voliť aj 14 podpredsedov EP a piatich kvestorov. Kandidátom na jedného z podpredsedov je aj slovenský europoslanec Michal Šimečka (PS), ktorého navrhla liberálna skupina Obnovme Európu.
Europoslankyňa Monika Beňová (Smer-SD) zas bude obhajovať pre frakciu socialistov svoju funkciu kvestorky, ktorú zastáva od júla 2019.
Kandidáti na post predsedu môžu byť podľa Rokovacieho poriadku EP navrhnutí poslaneckým klubom alebo aspoň jednou dvadsatinou všetkých zákonodarcov, teda 36 poslancami v prípade zákonodarného zboru pozostávajúceho zo 705 poslancov.
