Obamove plagáty na uliciach Ramalláhu zabielili, alebo poničili a označili nápisom - "žiadna nádej".
Autor TASR
Tel Aviv/Ramalláh 21. marca (TASR) - Mnohí Palestínčania považujú amerického prezidenta Baracka Obamu "za patróna Izraela", od ktorého sa nedá očakávať žiadna pomoc, okomentovala dnešnú Obamovu návštevu na palestínskych územiach tlačová agentúra DPA.
Palestínčania vkladali do Obamu veľké nádeje pri jeho nástupe do úradu v prvom volebnom období. V roku 2010 na Valnom zhromaždení (VZ) OSN šéf Bieleho domu uviedol, že o rok už môže byť dohoda, ktorá povedie k novému členovi OSN - nezávislému, suverénnemu štátu Palestína.
Americký prezident za svoj prejav v OSN zožal aplauz, ktorý počas dnešnej návštevy na palestínskych územiach a pri rozhovoroch s palestínskym prezidentom Mahmúdom Abbásom sotva ešte dostane, mieni DPA.
Namiesto toho sa prejavilo sklamanie, Obamove plagáty na uliciach Ramalláhu zabielili, alebo poničili a označili nápisom - "žiadna nádej". Keď Abbás prijímal Obamu s vojenskými poctami, nahnevaných demonštrantov museli držať na uzde špeciálne policajné sily.
Správanie sa Spojených štátov vytrhlo Palestínčanov z ich sna, tvrdí DPA. V roku 2011, len rok po nádejnom prejave v OSN, nechala Obamova administratíva stroskotať uznanie plného členstva Palestíny v OSN.
Uznanie štatútu nečlenského pozorovateľského štátu OSN pre Palestínu sa vlani podarilo len preto, lebo vo VZ neplatí právo veta. Teraz prichádza americký prezident "s prázdnymi rukami" do Ramalláhu, mierový plán v batožine nemá, tvrdí DPA.
Obama pritom ešte dopoludnia v Izraelskom národnom múzeu obdivoval zvitky od Mŕtveho mora, nájdené v 11 jaskyniach vo Vadi Kumráne v rokoch 1947-1956.
Texty sú písané po hebrejsky, aramejsky a po grécky, najstaršie pochádzajú z tretieho storočia pred Kristom, najnovšie z prvého storočia nášho letopočtu.
Zvitky sú považované za symbol historického spojenia židov s regiónom a za svedkov židovského života v oblasti pred viac ako 2000 rokmi. To, ako konflikt naďalej tlie, ukázalo aj odpálenie štyroch rakiet v ranných hodinách, poznamenáva DPA.
Palestínčania vkladali do Obamu veľké nádeje pri jeho nástupe do úradu v prvom volebnom období. V roku 2010 na Valnom zhromaždení (VZ) OSN šéf Bieleho domu uviedol, že o rok už môže byť dohoda, ktorá povedie k novému členovi OSN - nezávislému, suverénnemu štátu Palestína.
Americký prezident za svoj prejav v OSN zožal aplauz, ktorý počas dnešnej návštevy na palestínskych územiach a pri rozhovoroch s palestínskym prezidentom Mahmúdom Abbásom sotva ešte dostane, mieni DPA.
Namiesto toho sa prejavilo sklamanie, Obamove plagáty na uliciach Ramalláhu zabielili, alebo poničili a označili nápisom - "žiadna nádej". Keď Abbás prijímal Obamu s vojenskými poctami, nahnevaných demonštrantov museli držať na uzde špeciálne policajné sily.
Správanie sa Spojených štátov vytrhlo Palestínčanov z ich sna, tvrdí DPA. V roku 2011, len rok po nádejnom prejave v OSN, nechala Obamova administratíva stroskotať uznanie plného členstva Palestíny v OSN.
Uznanie štatútu nečlenského pozorovateľského štátu OSN pre Palestínu sa vlani podarilo len preto, lebo vo VZ neplatí právo veta. Teraz prichádza americký prezident "s prázdnymi rukami" do Ramalláhu, mierový plán v batožine nemá, tvrdí DPA.
Obama pritom ešte dopoludnia v Izraelskom národnom múzeu obdivoval zvitky od Mŕtveho mora, nájdené v 11 jaskyniach vo Vadi Kumráne v rokoch 1947-1956.
Texty sú písané po hebrejsky, aramejsky a po grécky, najstaršie pochádzajú z tretieho storočia pred Kristom, najnovšie z prvého storočia nášho letopočtu.
Zvitky sú považované za symbol historického spojenia židov s regiónom a za svedkov židovského života v oblasti pred viac ako 2000 rokmi. To, ako konflikt naďalej tlie, ukázalo aj odpálenie štyroch rakiet v ranných hodinách, poznamenáva DPA.