Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Nedela 24. november 2024Meniny má Emília
< sekcia Zahraničie

Obama odmietol novú studenú vojnu

Šéf NATO Anders Fogh Rasmussen a americký prezident Barack Obama. Foto: TASR

Spojenci a NATO svorne neuznajú anexiu Krymu.

Brusel 26. marca (TASR) - Členské štáty NATO míňajú príliš málo peňazí na obranu. Skonštatoval dnes v Bruseli americký prezident Barack Obama počas stretnutia s generálnym tajomníkom Severoatlantickej aliancie Andersom Foghom Rasmussenom. V súvislosti s krízou na Ukrajine upozornil, že si nemyslí, že začína nová studená vojna.

Predmetom rokovania prezidenta najvplyvnejšej členskej krajiny NATO so šéfom aliancie bola najmä situácia na Ukrajine a vzťahy s Ruskom.

"Toto nie je ďalšia studená vojna," upozornil Obama na dianie na Ukrajine a postoj aliancie a západných mocností voči Rusku.

S nepriamym odkazom na udalosti na Ukrajine a na Kryme Obama uviedol, že ideálna situácia je taká, keď jednotlivci majú právo rozhodovať o svojom vlastnom osude, a práve táto skutočnosť je dnes v Európe podrobovaná ťažkej skúške.

Prezident USA upozornil, že aliancia nebude vytláčať Rusko z Krymu za použitia vojenskej sily. Ak však Moskva zotrvá na súčasnom kurze, Rusku hrozí prehĺbenie jeho medzinárodnej izolácie a tiež rozšírenie sankcií. Ak Západ podľa neho zostane jednotný, Rusko časom uzná, že nemôže byť úspešné spoliehaním sa na hrubú silu.

"Nevieme, čo najbližšie dni prinesú pre Ukrajinu, ale z dlhodobého hľadiska zvíťazí právny štát a demokracia," povedal Obama k situácii na Ukrajine. Kríza v tejto časti Európy podľa neho ukazuje, že Spojené štáty a Európa sú opäť postavené tvárou v tvár presvedčeniu, že väčšie národy si môžu dovoľovať k tým menším.

Obama pripomenul, že v prípade potreby je aliancia viazaná článkom päť o kolektívnej obrane.

"Stredobodom NATO je záväzok o kolektívnej obrane, ktorý vyplýva z článku 5. Keď som prišiel do Bieleho domu jedna z prvých vecí, ktoré som povedal, bola, že nemáme nových a starých členov aliancie, evidentne sú tu veľké a malé krajiny, ale pokiaľ ide o záväzok ku kolektívnej obrane, všetci zastávame rovnakú pozíciu," povedal Obama po stretnutí s Rasmussenom.

Prezident USA spresnil, že to znamená, že aliancia má plány pre prípad urgencie pre každého zo svojich členov, vrátane tých, ktorí pochádzajú z východnej a strednej Európy.

A upozornil, že Rusku nesmie byť dovolené, aby zasahovalo do záležitostí svojich susedov, ako tomu bolo na Ukrajine. Žiadne množstvo propagandy a klamstiev generovaných ruskou vládou nemôže zakryť pravdu, o ktorej vie celý svet, dodal.

USA ako aj ich európski spojenci a ďalšie krajiny podľa Obamu odmietajú uznať ruskú anexiu Krymu a považujú tento akt za nelegálne zabratie ukrajinského územia.

"Hranice nemôžu byť prepísané silou, medzinárodné právo musí byť rešpektované a ľudia by mali mať možnosť rozhodnúť o svojej vlastnej budúcnosti," skonštatoval Obama vo svojom prejave.

Generálnemu tajomníkovi NATO americký prezident pripomenul, že európski spojenci aliancie aj naďalej škrtajú výdavky na obranu a zdôraznil, že "každý musí prispieť" do systému spoločnej obrany, aj keď sa táto situácia javí byť pochopiteľná vzhľadom na ekonomickú krízu a procesy fiškálnej konsolidácie vo viacerých členských krajinách.

"Musíme byť ochotní platiť za zdroje, je potrebná personálna a odborná prípravy, aby sme zaistili, že NATO bude vierohodnou silou," povedal Obama.

Na otázky novinárov prezident USA uviedol, že aliancia nemá vo výhľade udelenie členstva Gruzínsku alebo Ukrajine.