Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
O Obamovom pozvaní informoval izraelský denník Jediot Achronot s odvolaním sa na zdroje amerického ministerstva zahraničných vecí.
Autor TASR
Jeruzalem 16. júna (TASR) - Americký prezident Barack Obama pozval izraelského premiéra Benjamina Netanjahua na rokovania do Washingtonu. Návšteva by sa mala uskutočniť v polovici júla, teda po konečnom termíne na dosiahnutie dohody o iránskom jadrovom programe.
O Obamovom pozvaní informoval izraelský denník Jediot Achronot s odvolaním sa na zdroje amerického ministerstva zahraničných vecí. Netanjahuov úrad sa k správe zatiaľ nevyjadril, ale nemenovaný vládny zdroj sa pred novinármi vyjadril, že pozvanie tohto druhu z Washingtonu neprišlo.
Irán a šesť mocností - Spojené štáty, Rusko, Čína, Francúzsko, Británia a Nemecko - dospeli v apríli k rámcovej dohode o iránskom jadrovom programe a v súčasnosti rokujú o podmienkach komplexnej dohody. Na jej základe by mala islamská republika výmenou za zrušenie medzinárodných sankcií obmedziť svoje jadrové ambície. Podľa niektorých diplomatických zdrojov rokovania uviazli v posledných dňoch v podstate na mŕtvom bode a uzavretie finálnej dohody bude pravdepodobne opäť nutné preložiť na neskorší termín, napísala cez víkend agentúra Reuters.
Netanjahu je veľkým kritikom ťažko sa rodiacej dohody mocností s Iránom, pretože sa obáva, že Teheránu sa tak otvorí cesta k jadrovej bombe a jednoduchšej podpore povstaleckých zoskupení v regióne. Irán však všetky podobné obvinenia odmieta a tvrdí, že jeho jadrový program má výlučne mierové využitie.
Uplynulú nedeľu Netanjahu obvinil svetové mocnosti, že v snahe dosiahnuť dohodu s Iránom do stanoveného termínu ustupujú pred "tvrdohlavosťou Teheránu", ktorý napríklad odmieta povoliť inšpekcie svojich jadrových zariadení a chce pokračovať v programoch obohacovania uránu, uviedol izraelský spravodajský portál Ynetnews.
Začiatkom apríla bola na rokovaniach vo švajčiarskom meste Lausanne dosiahnutá rámcová dohoda o budúcej podobe iránskeho jadrového programu. Irán a mocnosti dohodli na tom, že viac ako dve tretiny iránskych centrifúg (približne 6000 z 19.000) na obohacovanie uránu bude vyradených z prevádzky a monitorovaných po dobu desiatich rokov.
Netanjahu vtedy v bezprostrednej reakcii na to vyrukoval s požiadavkou, aby dohoda "podstatne" obmedzila iránsky jadrový program. "Akákoľvek dohoda musí podstatne znížiť jadrové kapacity Iránu a zastaviť terorizmus a agresiu," vyzval izraelský premiér.
O Obamovom pozvaní informoval izraelský denník Jediot Achronot s odvolaním sa na zdroje amerického ministerstva zahraničných vecí. Netanjahuov úrad sa k správe zatiaľ nevyjadril, ale nemenovaný vládny zdroj sa pred novinármi vyjadril, že pozvanie tohto druhu z Washingtonu neprišlo.
Irán a šesť mocností - Spojené štáty, Rusko, Čína, Francúzsko, Británia a Nemecko - dospeli v apríli k rámcovej dohode o iránskom jadrovom programe a v súčasnosti rokujú o podmienkach komplexnej dohody. Na jej základe by mala islamská republika výmenou za zrušenie medzinárodných sankcií obmedziť svoje jadrové ambície. Podľa niektorých diplomatických zdrojov rokovania uviazli v posledných dňoch v podstate na mŕtvom bode a uzavretie finálnej dohody bude pravdepodobne opäť nutné preložiť na neskorší termín, napísala cez víkend agentúra Reuters.
Netanjahu je veľkým kritikom ťažko sa rodiacej dohody mocností s Iránom, pretože sa obáva, že Teheránu sa tak otvorí cesta k jadrovej bombe a jednoduchšej podpore povstaleckých zoskupení v regióne. Irán však všetky podobné obvinenia odmieta a tvrdí, že jeho jadrový program má výlučne mierové využitie.
Uplynulú nedeľu Netanjahu obvinil svetové mocnosti, že v snahe dosiahnuť dohodu s Iránom do stanoveného termínu ustupujú pred "tvrdohlavosťou Teheránu", ktorý napríklad odmieta povoliť inšpekcie svojich jadrových zariadení a chce pokračovať v programoch obohacovania uránu, uviedol izraelský spravodajský portál Ynetnews.
Začiatkom apríla bola na rokovaniach vo švajčiarskom meste Lausanne dosiahnutá rámcová dohoda o budúcej podobe iránskeho jadrového programu. Irán a mocnosti dohodli na tom, že viac ako dve tretiny iránskych centrifúg (približne 6000 z 19.000) na obohacovanie uránu bude vyradených z prevádzky a monitorovaných po dobu desiatich rokov.
Netanjahu vtedy v bezprostrednej reakcii na to vyrukoval s požiadavkou, aby dohoda "podstatne" obmedzila iránsky jadrový program. "Akákoľvek dohoda musí podstatne znížiť jadrové kapacity Iránu a zastaviť terorizmus a agresiu," vyzval izraelský premiér.
