Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Za svoje obchodovanie s ropou sa Zandžání dostal na čierny zoznam USA a EÚ, na ktorom boli osoby porušujúce embargo uvalené na Irán za jeho kontroverzný jadrový program.
Autor TASR
Teherán 6. marca (TASR) - Iránskeho obchodníka s ropou Babaka Zandžáního a ďalšie dve osoby odsúdili v Iráne na trest smrti za korupciu a rozkrádanie finančných prostriedkov. Informovala o tom dnes agentúra IRNA s odvolaním sa na vyhlásenie súdu.
Babaka Zandžáního - šéfa korporácie Sorinet Group, ktorá má aktíva v Turecku, Spojených arabských emirátoch i Malajzii - zadržali 30. decembra 2013 na základe podozrenia, že finančnými machináciami a korupciou spôsobil iránskemu štátu veľké finančné škody.
Dopustil sa ich, keď na trhoch v Ázii za doláre predával milióny barelov iránskej ropy, na ktorú sa vzťahovali sankcie USA i EÚ. Pri tomto obchodovaní bol nebývalo úspešný: počas dvoch rokov dokázal predať milióny barelov ropy, ktorej pôvod tajil, s celkovým výnosom 17,5 miliardy dolárov.
Zarobenú sumu posielal do Teheránu cez banku v Malajzii. Zo všetkých transakcií si podľa vlastných slov nechával len 0,007 percenta provízie. Podnikateľ, ktorý začínal ako obchodník s ovčími kožami, sa tak vďaka sankciám na iránsku ropu stal miliardárom a kľúčovým sprostredkovateľov ropných obchodov Iránu.
Po nástupe nového iránskeho prezidenta Hasana Rúháního sa však objavilo podozrenie, že Zandžání svoju krajinu okradol. Vláda od neho žiadala 1,9 miliardy dokárov, ktoré si podľa nej ponechal na vlastných účtoch z transakcií, ktoré pre vládu dohadoval od roku 2010 - konkrétne ide o predaj 24 miliónov barelov ropy predanej kupcom v Singapure, Malajzii a v Indii.
Za svoje obchodovanie s ropou sa Zandžání dostal na čierny zoznam USA a EÚ, na ktorom boli osoby porušujúce embargo uvalené na Irán za jeho kontroverzný jadrový program. Vo februári 2014 Rúhání nariadil začať vyšetrovanie voči Zandžánímu.
Babaka Zandžáního - šéfa korporácie Sorinet Group, ktorá má aktíva v Turecku, Spojených arabských emirátoch i Malajzii - zadržali 30. decembra 2013 na základe podozrenia, že finančnými machináciami a korupciou spôsobil iránskemu štátu veľké finančné škody.
Dopustil sa ich, keď na trhoch v Ázii za doláre predával milióny barelov iránskej ropy, na ktorú sa vzťahovali sankcie USA i EÚ. Pri tomto obchodovaní bol nebývalo úspešný: počas dvoch rokov dokázal predať milióny barelov ropy, ktorej pôvod tajil, s celkovým výnosom 17,5 miliardy dolárov.
Zarobenú sumu posielal do Teheránu cez banku v Malajzii. Zo všetkých transakcií si podľa vlastných slov nechával len 0,007 percenta provízie. Podnikateľ, ktorý začínal ako obchodník s ovčími kožami, sa tak vďaka sankciám na iránsku ropu stal miliardárom a kľúčovým sprostredkovateľov ropných obchodov Iránu.
Po nástupe nového iránskeho prezidenta Hasana Rúháního sa však objavilo podozrenie, že Zandžání svoju krajinu okradol. Vláda od neho žiadala 1,9 miliardy dokárov, ktoré si podľa nej ponechal na vlastných účtoch z transakcií, ktoré pre vládu dohadoval od roku 2010 - konkrétne ide o predaj 24 miliónov barelov ropy predanej kupcom v Singapure, Malajzii a v Indii.
Za svoje obchodovanie s ropou sa Zandžání dostal na čierny zoznam USA a EÚ, na ktorom boli osoby porušujúce embargo uvalené na Irán za jeho kontroverzný jadrový program. Vo februári 2014 Rúhání nariadil začať vyšetrovanie voči Zandžánímu.
