Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Sobota 5. október 2024Meniny má Viera
< sekcia Zahraničie

Na Konferencii o budúcnosti Európy prehovorili odborníci

Na archívnej snímke vlajky Európskej únie vejú pred sídlom Európskej únie v Bruseli. Foto: TASR/AP

Prejavy expertov boli rôznorodé, ich spoločnou témou však bola budúcnosť EÚ a zníženie nerovností, ktoré momentálne existujú v ich príslušných oblastiach medzi 27 členskými štátmi Únie.

Štrasburg 18. septembra (TASR) - V rámci druhého dňa zasadnutia občianskeho panelu Konferencie o budúcnosti Európy vystúpili na pôde Európskeho parlamentu odborníci z oblastí hospodárstva, sociálnej spravodlivosti, práce, vzdelávania, kultúry, mládeže, športu a digitálnej transformácie.

Odborníci sa prihovorili plenárnemu zasadnutiu približne 200 náhodne vybratých občanov krajín EÚ po tom, čo mali občania čas diskutovať o vyššie spomenutých témach v skupinách po 12 až 15 ľudí.

Prejavy expertov boli rôznorodé, ich spoločnou témou však bola budúcnosť EÚ a zníženie nerovností, ktoré momentálne existujú v ich príslušných oblastiach medzi 27 členskými štátmi Únie.

Koronavírusová pandémia prehĺbila predovšetkým sociálne nerovnosti, nielen medzi štátmi, avšak aj v rámci nich, uviedla počas zasadnutia docentka sociálnej spravodlivosti na dublinskej univerzite University College Dublin v Írsku Dorota Szelewaová. Pre zotavenie sa z covidovej krízy sú preto potrebné investície najmä do sociálnych programov na úrovni EÚ, priblížila Szelewaová.

Svojimi nápadmi a riešeniami mohli počas prejavov prispieť prostredníctvom digitálnej platformy Konferencie aj samotní občania. Jedným z ich návrhov na vyriešenie sociálnych nerovností bol aj základný nepodmienený príjem. Občania tiež navrhli zavedenie celoeurópskych pravidiel pre systémy sociálneho zabezpečenia v členských krajinách.

Lucas Guttenberg z berlínskeho Inštitútu Jacqua Delorsa zdôraznil, že diskusia o budúcnosti EÚ sa nezaobíde bez debaty o rozsahu kompetencií EÚ a jednotlivých členských štátov. Pripomenul, že veľa aspektov pracovného trhu vrátane minimálnej mzdy, dôchodkov, dávok v nezamestnanosti a daní si nastavujú národné vlády, zatiaľ čo obchod medzi euroblokom a zvyškom sveta a pravidlá okolo ciel a dovozu ovláda Európska centrálna banka (ECB).

Taliansky archeológ a filológ Louis Godart poukázal na skutočnosť, že pravidlá EÚ často vyžadujú, aby všetkých 27 členských krajín našlo spoločný konsenzus. Pripomenul, že Únia sa pôvodne skladala z len šiestich krajín a poznamenal, že princíp jednomyseľnosti je pri 27 členoch často nedemokratický, pretože umožňuje menšine zablokovať rozhodnutie väčšiny.

Godart sa tiež vyslovil za posilnenie jednotnej európskej identity ako hrádze proti pravicovému nacionalizmu. Občania v tejto súvislosti navrhli napríklad vytvorenie postu európskeho komisára pre kultúru, zaradenie dejín európskych inštitúcií do školských osnov či vytvorenie ďalších európskych mediálnych portálov.

Prezidentka talianskeho národného fondu pre inovácie Francesca Briaová a ekonóm Pierre-Alexandre Balland z Utrechtskej univerzity (UU) v Holandsku sa zhodli, že cieľom EÚ by malo byť stať sa lídrom v oblasti nových digitálnych technológií, aby Únia v tejto oblasti nezaostala za Spojenými štátmi a Čínou.

Občania v tejto súvislosti navrhli napríklad investovať do inovácií, vývoja a výroby hardvéru a softvéru v krajinách EÚ, ako aj vytvorenie "etických sociálnych médií", ktorých pravidlá budú v súlade s hodnotami a štandardami eurobloku.

Ilustračné foto.
Foto: TASR - Radovan Stoklasa


Zasadnutie tohto prvého zo štyroch občianskych panelov Konferencie o budúcnosti Európy potrvá do nedele.

Panel sa skladá z približne 200 náhodne vybratých občanov, ktorých zloženie odráža rozmanitosť EÚ – je v ňom rovnaký počet žien aj mužov a proporčne sú zastúpení ľudia z mestských a vidieckych oblastí. Tretinu členov tvoria mladí ľudia vo veku od 16 až 25 rokov.

Každý takýto panel sformuluje odporúčania, o ktorých sa bude následne diskutovať na plenárnych zasadnutiach Konferencie o budúcnosti Európy. Zúčastní sa na nich 20 zástupcov každého panelu, ako aj zástupcovia inštitúcií EÚ národných parlamentov a ďalších zainteresovaných strán.

Odporúčania panelov budú zahrnuté do záverečnej správy, ktorú pripraví na jar 2022 výkonná rada konferencie. Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová v stredu zdôraznila, že eurokomisia sa bude riadiť závermi konferencie.

Nasledujúci panel, ktorého témou bude európska demokracia, hodnoty a práva, právny štát a bezpečnosť, sa stretne 24. – 26. septembra. Panel o klimatických zmenách, životnom prostredí a zdraví zasadne 1. – 3. októbra a posledný panel o migrácii a úlohe EÚ vo svete sa stretne 15. – 17. októbra.

Každý občiansky panel sa stretne dokopy trikrát, pričom druhé zasadnutia sa uskutočnia online v novembri a tretie sa budú konať v decembri a januári v mestách po celej EÚ, ak to dovolí pandemická situácia.