Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Premnožené roje kobyliek ovplyvňujú živobytie asi desatiny ľudstva, odhadol profesor Iain Couzin z Inštitútu správania zvierat Maxa Plancka, ktorý nebol zapojený do štúdie.
Autor TASR
7. mája (TASR) - Vedci objavili feromón "proti kanibalizmu", ktorý kobylkám bráni vzájomne sa požierať v hustom roji. Otvára to tiež nové možnosti pri ochrane rastlín voči premnoženiu tohto hmyzu. TASR informuje podľa denníka The Guardian.
"Mohli by sme prinútiť kobylky, aby sa správali viac kanibalisticky a takto sa kontrolovali (medzi sebou)," povedal Bill Hansson, riaditeľ oddelenia evolučnej neuroetológie v Inštitúte Maxa Plancka a hlavný autor výskumu.
"Ľudia majú etické pravidlá, ktoré nám bránia byť kanibalmi, ale v prírode to všeobecne neplatí. Pre ostatné živočíšne druhy je mäso mäso," povedal Hansson. "U kobyliek si ľudia myslia, že sa živia trávou a zeleňou, ale (za istých okolností) sa tiež navzájom požierajú."
Kobylky sťahovavé strávia väčšinu života v "samotárskej fáze". Keď sa však hustota ich populácie zvýši nad určitú hranicu, v priebehu pár hodín vytvoria roj, ktorý zožerie všetko zelené všade, kam sa dostane. V "hromadnej fáze" sú agresívne a nenásytné. Niekedy sa žerú aj navzájom.
Vedci už zistili, že kanibalizmus hrá kľúčovú úlohu pri tvorbe roja. Jednotlivé kobylky sa snažia zožrať tie pred sebou a zároveň sa vyhýbať tým, čo sa ich pokúšajú zožrať zozadu. Roj sa vďaka tomu začne pohybovať ako jeden organizmus.
Výskum publikovaný vo vedeckom časopise Science ukazuje, že v roji kobylky uvoľňujú feromón fenylacetonitril (PAN), ktorý kanibalizmus obmedzuje. V sérii experimentov vedci zistili, že množstvo feromónu a riziko zožrania súvisí s počtom kobyliek v uzavretom priestore.
Pomocou metódy CRISPR upravili niektorým genóm, aby neprodukovali feromón PAN. U nich sa zvýšila pravdepodobnosť zožratia. "Chudinka, ktorá ostatným nevoňala, bola zožratá," vysvetlil Hansson. Ak kobylkám zmenou genómu odobrali schopnosť tento feromón cítiť, s väčšou pravdepodobnosťou sa stali kanibalmi.
Premnožené roje kobyliek ovplyvňujú živobytie asi desatiny ľudstva, odhadol profesor Iain Couzin z Inštitútu správania zvierat Maxa Plancka, ktorý nebol zapojený do štúdie.
"Ak použijeme proti nim (kobylkám) insekticídy, zasiahneme aj prospešné druhy hmyzu, napríklad opeľovače. Objavenie chemického signálu, ktorý ovplyvňuje bez použitia jedu iba kobylky, ponúka bezpečný prostriedok na kontrolu pohybov ich roja," dodal Couzin.
"Mohli by sme prinútiť kobylky, aby sa správali viac kanibalisticky a takto sa kontrolovali (medzi sebou)," povedal Bill Hansson, riaditeľ oddelenia evolučnej neuroetológie v Inštitúte Maxa Plancka a hlavný autor výskumu.
"Ľudia majú etické pravidlá, ktoré nám bránia byť kanibalmi, ale v prírode to všeobecne neplatí. Pre ostatné živočíšne druhy je mäso mäso," povedal Hansson. "U kobyliek si ľudia myslia, že sa živia trávou a zeleňou, ale (za istých okolností) sa tiež navzájom požierajú."
Kobylky sťahovavé strávia väčšinu života v "samotárskej fáze". Keď sa však hustota ich populácie zvýši nad určitú hranicu, v priebehu pár hodín vytvoria roj, ktorý zožerie všetko zelené všade, kam sa dostane. V "hromadnej fáze" sú agresívne a nenásytné. Niekedy sa žerú aj navzájom.
Vedci už zistili, že kanibalizmus hrá kľúčovú úlohu pri tvorbe roja. Jednotlivé kobylky sa snažia zožrať tie pred sebou a zároveň sa vyhýbať tým, čo sa ich pokúšajú zožrať zozadu. Roj sa vďaka tomu začne pohybovať ako jeden organizmus.
Výskum publikovaný vo vedeckom časopise Science ukazuje, že v roji kobylky uvoľňujú feromón fenylacetonitril (PAN), ktorý kanibalizmus obmedzuje. V sérii experimentov vedci zistili, že množstvo feromónu a riziko zožrania súvisí s počtom kobyliek v uzavretom priestore.
Pomocou metódy CRISPR upravili niektorým genóm, aby neprodukovali feromón PAN. U nich sa zvýšila pravdepodobnosť zožratia. "Chudinka, ktorá ostatným nevoňala, bola zožratá," vysvetlil Hansson. Ak kobylkám zmenou genómu odobrali schopnosť tento feromón cítiť, s väčšou pravdepodobnosťou sa stali kanibalmi.
Premnožené roje kobyliek ovplyvňujú živobytie asi desatiny ľudstva, odhadol profesor Iain Couzin z Inštitútu správania zvierat Maxa Plancka, ktorý nebol zapojený do štúdie.
"Ak použijeme proti nim (kobylkám) insekticídy, zasiahneme aj prospešné druhy hmyzu, napríklad opeľovače. Objavenie chemického signálu, ktorý ovplyvňuje bez použitia jedu iba kobylky, ponúka bezpečný prostriedok na kontrolu pohybov ich roja," dodal Couzin.
