Budapešť 27. marca (TASR) - Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) vyšle na parlamentné voľby v Maďarsku, ktoré sa konajú 3. apríla, komplexnú monitorovaciu misiu takmer 300 pozorovateľov. Informuje o tom spravodajca TASR v Budapešti s odvolaním sa na správu internetového vydania denníka Népszava, podľa ktorého je Maďarsko po Bulharsku druhou členskou krajinou Európskej únie, ktorú bude monitorovať komplexná misia.

Úrad pre demokratické inštitúcie a ľudské práva (ODIHR), ktorý je súčasťou OBSE, začiatkom februára rozhodol, že navrhuje nasadiť v Maďarsku komplexnú misiu, ktorá je podstatne početnejšia než obmedzená misia.

Ústredná expertná skupina pozorovateľov OBSE už pracuje v Maďarsku od začiatku marca; monitoruje okolnosti a prípravy na parlamentné voľby. Na budúci týždeň sa k nej pridá 190 pozorovateľov, ktorí budú sledovať samotný priebeh volieb.

Vyše stočlennú delegáciu, v ktorej budú aj politici, vyšle na voľby tiež Parlamentné zhromaždenie (PZ) OBSE. "Členovia delegácie budú reprezentovať všetkých 27 členských krajín OBSE, pričom dve najväčšie skupiny s ôsmimi pozorovateľmi delegovalo Poľsko a Švédsko," povedal pre Népszavu hovorca PZ OBSE.

Pozorovateľská misia OBSE pred maďarskými voľbami vydala minulý pondelok (21. 3.) správu, v ktorej jasne figurujú prvky, ktoré negatívne ovplyvňujú volebný výsledok opozičného zoskupenia šiestich strán V jednote za Maďarsko. Uvádza sa v nej, že maďarská vláda odporúčania pozorovateľskej misie OBSE z predchádzajúcich parlamentných volieb z väčšej časti nerealizovala. Týkali sa zneužitia rozpočtových zdrojov, prelínania štátnych a straníckych úloh či transparentnosti financovania predvolebnej kampane.

Pozorovateľská misia vo viacerých prípadoch konštatovala, že komunikácia vlády je totožná s heslami vládnej strany. Viaceré opozičné strany sa sťažovali na skutočnosť, že občania dostávali v otázkach očkovania proti koronavírusu či situácie na Ukrajine e-maily z vládnych adries, ktoré obsahovali aj kritiku opozičných postojov.

Najvyšší súd v tejto súvislosti skonštatoval, že vláda porušila požiadavku neutrality, avšak neurčil žiadne sankcie. Ústavný súd zrušil verdikt najvyššieho súdu s odôvodnením, že sporné informovanie občanov zo strany vlády nemožno kvalifikovať ako volebnú kampaň, pripomenul denník.