Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Slávia ho 12. júna a tento rok budú mať občania voľno tri dni - cez víkend 10. a 11. júna a v pondelok 12. júna.
Autor TASR
Moskva 12. júna (TASR) - Sviatočné koncerty, výstavy, divadelné predstavenia, kultúrny program na verejných priestranstvách, podujatia v knižniciach, múzeách a kultúrnych zariadeniach, ohňostroje - to všetko sa viaže s jedným z najväčších sviatkov Ruskej federácie - Dňom Ruska. Slávi sa 12. júna a tento rok budú mať občania voľno tri dni - cez víkend 10. a 11. júna a v pondelok 12. júna.
Deň Ruska, alebo aj Deň schválenia Deklarácie o štátnej suverenite Ruska, ako sa nazýval do roku 2002, patrí medzi nové sviatky. Pri jeho príležitosti udeľuje prezident vyznamenania.
Pre Rusko je 12. jún dvojnásobne význačným dňom. Najskôr, 12. júna 1990, prvý Zjazd ľudových poslancov RSFSR schválil Deklaráciu o štátnej suverenite Ruskej federácie. Deň schválenia deklarácie sa stal začiatkom budovania ruskej štátnosti, zakladajúcej sa na princípoch ústavného federalizmu, rovnoprávnosti a partnerstva. Samotná idea deklarácie vznikala v hnutí Demokratické Rusko, keď zástancovia vývojovej formy trhovej reformy a silnej štátnosti, vychádzajúcej z priority národných záujmov, začali vystupovať proti mocenskému monopolu Komunistickej strany Sovietskeho zväzu.
Neskôr, 12. júna 1991, sa prvýkrát v dejinách štátu konali priame voľby prezidenta, v ktorých zvíťazil Boris Jeľcin. Na hlasovaní sa zúčastnilo vyše 79 miliónov obyvateľov federácie. O post prezidenta sa uchádzalo šesť kandidátov: Boris Jeľcin, Vadim Bakatin, Vladimir Žirinovskij, Albert Makašov, Nikolaj Ryžkov a Aman-Geľdy Tulejev. Zvíťazil Boris Jeľcin, ktorý získal 57,3 percenta hlasov a stal sa prvým prezidentom Ruskej sovietskej federatívnej socialistickej republiky (RSFSR). O niekoľko mesiacov neskôr (25. decembra 1991) Jeľcin získal fakticky plnú prezidentskú moc po tom, ako odstúpil z funkcie prezident Zväzu sovietskych socialistických republík (ZSSR) Michail Gorbačov a došlo k rozpadu ZSSR. Dňa 3. júla 1996 v celonárodných priamych otvorených dvojkolových prezidentských voľbách bol Jeľcin zvolený za prezidenta Ruska na druhé funkčné obdobie.
V roku 1994 Jeľcin svojim nariadením pridal 12. júnu význam štátneho sviatku a označil ho za Deň schválenia Deklarácie o štátnej suverenite RF - presne tak, ako ho nazvali už v roku 1990 poslanci hnutia Demokratické Rusko. V tom čase ešte samotní Rusi tomuto sviatku osobitnú pozornosť nevenovali a voľný deň spravidla využívali na oddych, prácu v záhradách alebo zábavu. V roku 1998 sa Jeľcin pokúsil raz a navždy odstrániť akékoľvek pochybnosti o 12. júni a navrhol ho oslavovať ako Deň Ruska. Oficiálne tento názov sviatok nadobudol platnosť 1. februára 2001, keď do platnosti vstúpil nový zákonník práce.
V súčasnosti už obyvatelia Ruska považujú 12. jún za sviatok slobody, zmieru aj súdržnosti občanov na základe zákona a spravodlivosti. Sviatok sa pokladá za symbol národného zjednotenia a zodpovednosti pre súčasnosť a budúcnosť krajiny.
Deň Ruska, alebo aj Deň schválenia Deklarácie o štátnej suverenite Ruska, ako sa nazýval do roku 2002, patrí medzi nové sviatky. Pri jeho príležitosti udeľuje prezident vyznamenania.
Pre Rusko je 12. jún dvojnásobne význačným dňom. Najskôr, 12. júna 1990, prvý Zjazd ľudových poslancov RSFSR schválil Deklaráciu o štátnej suverenite Ruskej federácie. Deň schválenia deklarácie sa stal začiatkom budovania ruskej štátnosti, zakladajúcej sa na princípoch ústavného federalizmu, rovnoprávnosti a partnerstva. Samotná idea deklarácie vznikala v hnutí Demokratické Rusko, keď zástancovia vývojovej formy trhovej reformy a silnej štátnosti, vychádzajúcej z priority národných záujmov, začali vystupovať proti mocenskému monopolu Komunistickej strany Sovietskeho zväzu.
Neskôr, 12. júna 1991, sa prvýkrát v dejinách štátu konali priame voľby prezidenta, v ktorých zvíťazil Boris Jeľcin. Na hlasovaní sa zúčastnilo vyše 79 miliónov obyvateľov federácie. O post prezidenta sa uchádzalo šesť kandidátov: Boris Jeľcin, Vadim Bakatin, Vladimir Žirinovskij, Albert Makašov, Nikolaj Ryžkov a Aman-Geľdy Tulejev. Zvíťazil Boris Jeľcin, ktorý získal 57,3 percenta hlasov a stal sa prvým prezidentom Ruskej sovietskej federatívnej socialistickej republiky (RSFSR). O niekoľko mesiacov neskôr (25. decembra 1991) Jeľcin získal fakticky plnú prezidentskú moc po tom, ako odstúpil z funkcie prezident Zväzu sovietskych socialistických republík (ZSSR) Michail Gorbačov a došlo k rozpadu ZSSR. Dňa 3. júla 1996 v celonárodných priamych otvorených dvojkolových prezidentských voľbách bol Jeľcin zvolený za prezidenta Ruska na druhé funkčné obdobie.
V roku 1994 Jeľcin svojim nariadením pridal 12. júnu význam štátneho sviatku a označil ho za Deň schválenia Deklarácie o štátnej suverenite RF - presne tak, ako ho nazvali už v roku 1990 poslanci hnutia Demokratické Rusko. V tom čase ešte samotní Rusi tomuto sviatku osobitnú pozornosť nevenovali a voľný deň spravidla využívali na oddych, prácu v záhradách alebo zábavu. V roku 1998 sa Jeľcin pokúsil raz a navždy odstrániť akékoľvek pochybnosti o 12. júni a navrhol ho oslavovať ako Deň Ruska. Oficiálne tento názov sviatok nadobudol platnosť 1. februára 2001, keď do platnosti vstúpil nový zákonník práce.
V súčasnosti už obyvatelia Ruska považujú 12. jún za sviatok slobody, zmieru aj súdržnosti občanov na základe zákona a spravodlivosti. Sviatok sa pokladá za symbol národného zjednotenia a zodpovednosti pre súčasnosť a budúcnosť krajiny.
