Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Sobota 1. marec 2025Meniny má Albín
< sekcia Zahraničie

Od apokalypsy nazvanej Černobyľ uplynulo už 35 rokov

Letecký pohľad z roku 1986 na explóziou a následným požiarom zničený reaktor č. 4 v ukrajinskej jadrovej elektrárni v Černobyle. Foto: TASR/AP

Bezprostredne pri katastrofe zahynulo 31 pracovníkov elektrárne a hasičov, väčšinou na akútnu chorobu z ožiarenia. Tisíce ďalších ľudí však podľahli neskôr chorobám súvisiacim s radiáciou.

Kyjev 26. apríla (TASR) - Atómová elektráreň v Černobyli sa stala synonymom najväčšej havárie v oblasti jadrovej energetiky. Pred 35 rokmi v nej došlo k tragédii, akú ľudstvo dovtedy ani nepoznalo, ani nezažilo.

Výbuch nastal vo štvrtom bloku elektrárne, ktorá sa nachádza neďaleko hraníc s Bieloruskom, iba 120 kilometrov od hlavného mesta Ukrajiny - Kyjeva. Elektráreň patrila v tom čase medzi najväčšie na svete, pričom slúžila ako súčasť strategického vojenského programu pre sovietsku armádu. V pondelok 26. apríla uplynie od tragickej havárii v Černobyli 35 rokov.

Výstavba Černobyľskej atómovej elektrárne V. I. Lenina sa začala v roku 1970 približne 20 kilometrov od mesta Černobyľ a 16 kilometrov od ukrajinsko-bieloruských hraníc. Prvý reaktor bol spustený 27. septembra 1977 a posledný, štvrtý dokončili v roku 1983. Súčasne so stavbou atómovej elektrárne vyrástlo pre jej pracovníkov a ich rodiny mesto Pripiať. Malo sa stať modelovým mestom energetikov, avšak po havárii sa stalo miestom duchov.

Na archívnej leteckej snímke z apríla 1986 je ukrajinská jadrová elektráreň v Černobyle dva alebo tri dni po tom, čo v jej komplexe došlo k výbuchu, ktorý zapríčinil doteraz najvážnejšiu jadrovú nehodu na svete. Na snímke uprostred je zničený štvrtý reaktor (pred komínom).
Foto: TASR/AP


K tragickému okamihu došlo v sobotu 26. apríla 1986 krátko po polnoci, o 1.23 h miestneho času vo štvrtom reaktore černobyľskej elektrárne. Odohral sa necelých 60 sekúnd po spustení záťažovej skúšky.

Bezprostredne pri katastrofe zahynulo 31 pracovníkov elektrárne a hasičov, väčšinou na akútnu chorobu z ožiarenia. Tisíce ďalších ľudí však podľahli neskôr chorobám súvisiacim s radiáciou.

Černobyľskú haváriu spôsobila celá séria zlyhaní viacerých faktorov od zlého návrhu reaktora, cez zatajovanie mnohých informácií o chybách a technických rysoch reaktorov až po chyby operátorov, ktorí porušili procedúry potrebné na zaistenie bezpečného chodu elektrárne.

Na archívnej snímke z 13. októbra 1991 časť zrútenej strechy v ukrajinskej jadrovej elektrárni Černobyľ
Foto: TASR/AP


Rozsah tragédie však ešte viac zhoršila nekompetentnosť miestneho vedenia a nedostatok príslušného vybavenia. Tak napríklad krátko po havárii začali požiarnici hasiť oheň, mysliac si, že horí strecha 4. bloku elektrárne. Nikto im nepovedal, že sutiny a dym sú nebezpečne rádioaktívne. Rádioaktívna tavenina mala ale teplotu okolo 2000 stupňov Celzia, takže voda sa pri styku s ňou rozkladala na vodík a kyslík, ktoré vzápätí explodovali.

S evakuáciou obyvateľov z oblasti Černobyľa sa začalo 36 hodín po havárii. V máji 1986 premiestnili všetkých, ktorí žili v okruhu 30 kilometrov okolo elektrárne, čo sa dotklo vyše 110.000 ľudí, vrátane evakuácie takmer päťdesiattisícového mesta Pripiať.

Na archívnej snímke z 12. mája 1986 helikoptéra rozprašuje chemikálie na elimináciu radiácie zo 4. zničeného reaktora jadrovej elektrárne Černobyľ.
Foto: TASR/AP


Na začiatku bol ale výbuch v Černobyli, ktorý vyniesol rádioaktívne látky až do výšky jeden a pol kilometra, utajovanou katastrofou. Počiatočné dôkazy, že sa stala veľká jadrová havária, nepriniesli sovietske zdroje, ale pochádzali zo Švédska. Vzdušné prúdy kontaminované výbuchom preleteli niekoľkokrát aj nad územím Československa. Obyvatelia Slovenska boli vystavení vplyvu rádioaktívnych látok v dvoch vlnách - prvé dni i týždne po havárii a počas zimy 1986/1987.

Vyšetrovanie katastrofy v Černobyli oficiálne uzavreli s tým, že pracovníci elektrárne nedodržali potrebné bezpečnostné predpisy, pričom riaditeľ elektrárne a hlavný inžinier boli odsúdení na desať rokov odňatia slobody.

Ukrajinská vláda vyvíja v súčasnosti úsilie, aby sa odstavená Černobyľská atómová elektráreň dostala na zoznam Svetového dedičstva UNESCO. Verí, že to prinesie jednak viac financií, ale aj viac turistov, ktorí navštevujú túto niekdajšiu pýchu sovietskej jadrovej energetiky.



HRABKO: Prezident má za okrúhly stôl pozvať všetky parlamentné strany

Prezident avizoval, že zorganizuje okrúhly stôl k potenciálnemu zvyšovaniu výdavkov na obranu, aby na najbližšom samite NATO mohol prezentovať čo najširší konsenzus. (správa, PODCAST, VIDEO)

- Polícia riadi na križovatke obchádzkovej trasy uzavretého úseku diaľnice D1 pri Bratislave dopravu ručne. Chce tak zvýšiť plynulosť cestnej premávky počas uzávery.

- Indická armáda v sobotu oznámila, že pri piatkovom páde lavíny v indickej časti Himalájí zahynuli najmenej štyria ľudia a päť ďalších je stále nezvestných. Informovala o tom agentúra AFP, píše TASR.

- Ak na mimoriadnom európskom samite nebude rešpektované, že niektoré krajiny majú iný názor na pokračovanie vojny na Ukrajine, Európska rada nemusí byť vo štvrtok (6. 3.) schopná dohodnúť sa na záveroch k Ukrajine, povedal premiér Fico.

- Úrad vlády (ÚV) SR predložil do medzirezortného pripomienkového konania (MPK) Kódex správania sa osôb vo vysokých výkonných funkciách.

- Európska únia (EÚ) sa musí správať v tejto vyhrotenej situácii zodpovedne a hlavne aktívne. Prezident Pellegrini to uviedol vo svojej reakcii na piatkové (28. 2.) rokovanie ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského s americkým prezidentom Donaldom Trumpom.

- Pápež František, ktorý bojuje s obojstranným zápalom pľúc, má za sebou ďalšiu pokojnú noc v rímskej nemocnici Gemelli, oznámila v sobotu tlačová služba Vatikánu. TASR informuje podľa správ agentúr AFP a portálu Vatican News.

- Od 1. marca nadobúda účinnosť novela zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktorú poslanci parlamentu schválili vlani v decembri. Po novom bude môcť byť poskytovanie informácií cez infozákon spoplatnené.

- Minister zahraničných vecí USA Marco Rubio vyzval ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, aby sa ospravedlnil za roztržku s prezidentom USA Donaldom Trumpom, ktorý sa v prítomnosti novinárov odohral v piatok v Oválnej pracovni Bieleho domu.

- Lídri viacerých krajín a predstavitelia Európskej únie (EÚ) reagovali na piatkovú roztržku a predčasné ukončenie rokovaní medzi ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a jeho americkým náprotivkom Donaldom Trumpom v Bielom dome.

- Libanončania v pohraničnej obci Ajtarún v piatok s oneskorením pochovali viac ako 90 civilistov a bojovníkov militantného hnutia Hizballáh, ktorí zahynuli počas vojny s Izraelom. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

- Predbežné výsledky pitvy neurčili príčinu smrti oscarového herca Gene Hackmana a jeho manželka, vylúčili však, že by sa otrávili oxidom uhoľnatým.

- Štátna tajomníčka britského ministerstva zahraničných vecí pre medzinárodný rozvoj Anneliese Doddsová oznámila v piatok svoju rezignáciu v reakcii na znižovanie financií určených na humanitárnu pomoc s cieľom zvýšiť výdavky na obranu.

- Slovenský krasokorčuliar Adam Hagara získal na majstrovstvách sveta juniorov v maďarskom Debrecíne bronzovú medailu a zopakoval tak umiestnenie spred roka. Celkovo dostal známku 233,93 bodu, čo jeho nové osobné maximum.

- V obci Dačov Lom v okrese Veľký Krtíš sa pod dvoma deťmi prepadol na jazere ľad. Informáciu potvrdila Danka Capáková z Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby (OS ZZS) SR.

- Predstavitelia USA a Ukrajiny po predčasnom ukončení rokovaní a ostrej výmene názorov medzi prezidentmi Volodymyrom Zelenským a Donaldom Trumpom v Oválnej pracovni Bieleho domu nepristúpili k podpisu dohody o nerastných surovinách.

- Pápež František v piatok v dôsledku svalového kŕča v prieduškách vdýchol vývratky, čo si vyžiadalo napojenie na neinvazívnu formu mechanickej ventilácie, oznámil Vatikán.

- Microsoft vypne službu Skype, ktorú kúpil v roku 2011 za 8,5 miliardy USD (8,16 miliardy eur).

- Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj predčasne odišiel z rokovania s americkým prezidentom Donaldom Trumpom, ktorý napísal, že Zelenskyj nie je pripravený na mier.

- Americký prezident Donald Trump prijal v Bielom dome prezidenta Ukrajiny Volodymyra Zelenského. Rámcová dohoda o nerastných surovinách, ktorú predstavitelia oboch krajín podpíšu, je podľa Trumpa férová a ide o veľký záväzok zo strany Spojených štátov.