Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Sobota 1. marec 2025Meniny má Albín
< sekcia Zahraničie

Od apokalypsy nazvanej Černobyľ uplynulo už 35 rokov

Letecký pohľad z roku 1986 na explóziou a následným požiarom zničený reaktor č. 4 v ukrajinskej jadrovej elektrárni v Černobyle. Foto: TASR/AP

Bezprostredne pri katastrofe zahynulo 31 pracovníkov elektrárne a hasičov, väčšinou na akútnu chorobu z ožiarenia. Tisíce ďalších ľudí však podľahli neskôr chorobám súvisiacim s radiáciou.

Kyjev 26. apríla (TASR) - Atómová elektráreň v Černobyli sa stala synonymom najväčšej havárie v oblasti jadrovej energetiky. Pred 35 rokmi v nej došlo k tragédii, akú ľudstvo dovtedy ani nepoznalo, ani nezažilo.

Výbuch nastal vo štvrtom bloku elektrárne, ktorá sa nachádza neďaleko hraníc s Bieloruskom, iba 120 kilometrov od hlavného mesta Ukrajiny - Kyjeva. Elektráreň patrila v tom čase medzi najväčšie na svete, pričom slúžila ako súčasť strategického vojenského programu pre sovietsku armádu. V pondelok 26. apríla uplynie od tragickej havárii v Černobyli 35 rokov.

Výstavba Černobyľskej atómovej elektrárne V. I. Lenina sa začala v roku 1970 približne 20 kilometrov od mesta Černobyľ a 16 kilometrov od ukrajinsko-bieloruských hraníc. Prvý reaktor bol spustený 27. septembra 1977 a posledný, štvrtý dokončili v roku 1983. Súčasne so stavbou atómovej elektrárne vyrástlo pre jej pracovníkov a ich rodiny mesto Pripiať. Malo sa stať modelovým mestom energetikov, avšak po havárii sa stalo miestom duchov.

Na archívnej leteckej snímke z apríla 1986 je ukrajinská jadrová elektráreň v Černobyle dva alebo tri dni po tom, čo v jej komplexe došlo k výbuchu, ktorý zapríčinil doteraz najvážnejšiu jadrovú nehodu na svete. Na snímke uprostred je zničený štvrtý reaktor (pred komínom).
Foto: TASR/AP


K tragickému okamihu došlo v sobotu 26. apríla 1986 krátko po polnoci, o 1.23 h miestneho času vo štvrtom reaktore černobyľskej elektrárne. Odohral sa necelých 60 sekúnd po spustení záťažovej skúšky.

Bezprostredne pri katastrofe zahynulo 31 pracovníkov elektrárne a hasičov, väčšinou na akútnu chorobu z ožiarenia. Tisíce ďalších ľudí však podľahli neskôr chorobám súvisiacim s radiáciou.

Černobyľskú haváriu spôsobila celá séria zlyhaní viacerých faktorov od zlého návrhu reaktora, cez zatajovanie mnohých informácií o chybách a technických rysoch reaktorov až po chyby operátorov, ktorí porušili procedúry potrebné na zaistenie bezpečného chodu elektrárne.

Na archívnej snímke z 13. októbra 1991 časť zrútenej strechy v ukrajinskej jadrovej elektrárni Černobyľ
Foto: TASR/AP


Rozsah tragédie však ešte viac zhoršila nekompetentnosť miestneho vedenia a nedostatok príslušného vybavenia. Tak napríklad krátko po havárii začali požiarnici hasiť oheň, mysliac si, že horí strecha 4. bloku elektrárne. Nikto im nepovedal, že sutiny a dym sú nebezpečne rádioaktívne. Rádioaktívna tavenina mala ale teplotu okolo 2000 stupňov Celzia, takže voda sa pri styku s ňou rozkladala na vodík a kyslík, ktoré vzápätí explodovali.

S evakuáciou obyvateľov z oblasti Černobyľa sa začalo 36 hodín po havárii. V máji 1986 premiestnili všetkých, ktorí žili v okruhu 30 kilometrov okolo elektrárne, čo sa dotklo vyše 110.000 ľudí, vrátane evakuácie takmer päťdesiattisícového mesta Pripiať.

Na archívnej snímke z 12. mája 1986 helikoptéra rozprašuje chemikálie na elimináciu radiácie zo 4. zničeného reaktora jadrovej elektrárne Černobyľ.
Foto: TASR/AP


Na začiatku bol ale výbuch v Černobyli, ktorý vyniesol rádioaktívne látky až do výšky jeden a pol kilometra, utajovanou katastrofou. Počiatočné dôkazy, že sa stala veľká jadrová havária, nepriniesli sovietske zdroje, ale pochádzali zo Švédska. Vzdušné prúdy kontaminované výbuchom preleteli niekoľkokrát aj nad územím Československa. Obyvatelia Slovenska boli vystavení vplyvu rádioaktívnych látok v dvoch vlnách - prvé dni i týždne po havárii a počas zimy 1986/1987.

Vyšetrovanie katastrofy v Černobyli oficiálne uzavreli s tým, že pracovníci elektrárne nedodržali potrebné bezpečnostné predpisy, pričom riaditeľ elektrárne a hlavný inžinier boli odsúdení na desať rokov odňatia slobody.

Ukrajinská vláda vyvíja v súčasnosti úsilie, aby sa odstavená Černobyľská atómová elektráreň dostala na zoznam Svetového dedičstva UNESCO. Verí, že to prinesie jednak viac financií, ale aj viac turistov, ktorí navštevujú túto niekdajšiu pýchu sovietskej jadrovej energetiky.



Orbán vyzval EÚ na začatie priamych rokovaní s Ruskom o ukončení vojny

Maďarský premiér poukázal na zásadné rozdiely v postoji voči Ukrajine medzi Maďarskom a ďalšími členskými štátmi.

- Stav pápeža Františka, ktorý je viac než dva týždne hospitalizovaný pre obojstranný zápal pľúc, ostáva stabilizovaný, uviedol Vatikán, pričom opäť odmietol poskytnúť prognózu.

- Ukrajina a jej prezident Volodymyr Zelenskyj majú plnú podporu Británie, vyhlásil britský premiér Keir Starmer, keď Zelenského vítal pred bilaterálnym stretnutím vo svojom sídle na Downing Street.

- Hádzanárky HC DAC Dunajská Streda získali premiérovo Slovenský pohár. Vo finále v Trnave zdolali obhajcu trofeje MŠK Iuventa Michalovce 33:28.

- Aby na Ukrajine zavládol trvalý mier je potrebné, aby Ukrajina, Spojené štáty a Európa držali spolu, vyhlásil generálny tajomník NATO Mark Rutte.

- Maďarský premiér Viktor Orbán vyzval EÚ, aby začala priame rokovania s Ruskom zamerané na ukončenie vojny na Ukrajine.

- Zamestnanci federálnych úradov v Spojených štátoch opäť dostali e-mail s výzvou, aby predložili správu o svojich pracovných výsledkoch za uplynulý týždeň.

- Nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier v sobotu ostro kritizoval amerického prezidenta Donalda Trumpa. Piatková výmena názorov medzi Trumpom a ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským Steinmeierovi podľa vlastných slov "vyrazila dych".

- Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa v sobotu napoludnie poďakoval Spojeným štátom a americkému ľudu za všetku podporu od začiatku celoplošnej ruskej invázie. Pripomenul, že napriek náročnému dialógu obe krajiny zostávajú strategickými partnermi.

- Polícia zadržala muža, ktorý sa mal v rodinnom dome v obci Sačurov vyhrážať žene zabitím. Polícia je aktuálne na mieste. Informuje o tom na sociálnej sieti.

- Bývalý brankár nemeckej futbalovej reprezentácie Oliver Kahn sa nestane majiteľom francúzskeho Girondins Bordeaux. Vlastník klubu Gerard Lopez jeho ponuku zamietol z dôvodu "nezdokladovania finančných prostriedkov".

- Potrebná konsolidácia na budúci rok sa bude blížiť sume dve miliardy eur. V diskusnej relácii Sobotné dialógy STVR to avizoval minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) s tým, že konkrétne číslo oznámi čoskoro.

- Polícia riadi na križovatke obchádzkovej trasy uzavretého úseku diaľnice D1 pri Bratislave dopravu ručne. Chce tak zvýšiť plynulosť cestnej premávky počas uzávery.

- Indická armáda v sobotu oznámila, že pri piatkovom páde lavíny v indickej časti Himalájí zahynuli najmenej štyria ľudia a päť ďalších je stále nezvestných. Informovala o tom agentúra AFP, píše TASR.

- Ak na mimoriadnom európskom samite nebude rešpektované, že niektoré krajiny majú iný názor na pokračovanie vojny na Ukrajine, Európska rada nemusí byť vo štvrtok (6. 3.) schopná dohodnúť sa na záveroch k Ukrajine, povedal premiér Fico.

- Úrad vlády (ÚV) SR predložil do medzirezortného pripomienkového konania (MPK) Kódex správania sa osôb vo vysokých výkonných funkciách.

- Európska únia (EÚ) sa musí správať v tejto vyhrotenej situácii zodpovedne a hlavne aktívne. Prezident Pellegrini to uviedol vo svojej reakcii na piatkové (28. 2.) rokovanie ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského s americkým prezidentom Donaldom Trumpom.

- Pápež František, ktorý bojuje s obojstranným zápalom pľúc, má za sebou ďalšiu pokojnú noc v rímskej nemocnici Gemelli, oznámila v sobotu tlačová služba Vatikánu. TASR informuje podľa správ agentúr AFP a portálu Vatican News.

- Od 1. marca nadobúda účinnosť novela zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktorú poslanci parlamentu schválili vlani v decembri. Po novom bude môcť byť poskytovanie informácií cez infozákon spoplatnené.

- Minister zahraničných vecí USA Marco Rubio vyzval ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, aby sa ospravedlnil za roztržku s prezidentom USA Donaldom Trumpom, ktorý sa v prítomnosti novinárov odohral v piatok v Oválnej pracovni Bieleho domu.

- Lídri viacerých krajín a predstavitelia Európskej únie (EÚ) reagovali na piatkovú roztržku a predčasné ukončenie rokovaní medzi ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a jeho americkým náprotivkom Donaldom Trumpom v Bielom dome.