Naí Dillí/Bratislava 31. októbra (TASR) - V dejinách Indie zohrala Indira Gándhíová dôležitú úlohu a výrazne prehovorila do osudu tejto juhoázijskej krajiny. Patrí medzi najväčšie postavy 20. storočia. Keď v roku 1999 spoločnosť BBC pripravila hlasovanie o najvýznamnejšej žene uplynulého tisícročia, predbehla aj anglickú kráľovnú Alžbetu II. a Matku Terezu.

Život dvojnásobnej indickej premiérky ukončili dvaja sikhskí členovia jej osobnej stráže. Od atentátu na političku a štátničku Indiru Gándhíovú uplynie vo štvrtok 31. októbra 40 rokov.

Indira Prijadaršiní Gándhíová sa narodila 19. novembra 1917 v Iláhábáde do rodiny Džaváharlála Néhrúa, prvého premiéra nezávislej Indie a jedného z najbližších spolupracovníkov obnoviteľa indickej samostatnosti Mahátmu Gándhího. Slávne priezvisko získala vďaka manželstvu s novinárom a politikom Férózom Gándhím, ktorý nebol príbuzný Mahátmu Gándhího.

Politiku vnímala odmalička, pretože rodičovský dom bol centrom boja za nezávislosť Indie od Britov. Všetkých z rodiny striedavo väznili a preto návštevám v rodinnom sídle často hovorievala: "Je mi ľúto, idete zbytočne. Starý otec, otec a mama sú vo väzení."

Vzdelanie získala na švajčiarskych školách a v Oxforde. Po smrti matky v roku 1936 žila v blízkosti otca a pohybovala sa v prostredí vrcholnej politiky. V roku 1960 sa stala predsedníčkou strany Indický národný kongres (INC).

V roku 1966 ju zvolili prvýkrát za predsedníčku indickej vlády, v premiérskom kresle zostala až do roku 1977. Návrat na politické výslnie zaznamenala v roku 1980, kedy sa vrátila na čelo vlády. Obdivovali ju pre jej sociálne programy zamerané na najchudobnejšie vrstvy obyvateľstva, ale kritizovali za autoritatívne kroky proti opozícii.

Na domácej scéne si veľkú popularitu získala najmä vďaka programu s ústredným heslom "Odstránime chudobu". Za jej vlády vyslala India v roku 1971 prvú družicu do vesmíru a v oblasti hospodárstva mala jednu z najrýchlejšie sa rozvíjajúcich ekonomík na svete.

V zahraničnej politike pokračovala Indira Gándhíová v stopách svojho otca Džaváharlála Néhrúa a patrila k popredným lídrom hnutia nezúčastnených krajín. V roku 1971 zvíťazila India vo vojne nad Pakistanom, čo viedlo k založeniu štátu Bangladéš.

Počas druhého funkčného obdobia čelila narastajúcim územným nárokom sikhských separatistov a ich ozbrojeným útokom. Situáciu v júni 1984 prudko vyostril zásah indickej armády proti radikálnym sikhom, ktorí sa opevnili v priestoroch posvätného Zlatého chrámu v Amritsare a vyhlásili nezávislosť Pandžábu. Vojenská operácia si vyžiadala viac ako 800 mŕtvych.

Odpoveďou sikhov na násilné riešenie nepokojov v provincii Pandžáb bol atentát na premiérku. Indiru Gándhíovú (66) zastrelili 31. októbra 1984 v záhrade vládnej rezidencie v Naí Dillí dvaja osobní strážcovia práve z radov sikhov. Atentátnici Beant Singh a Satwant Singh ju zasiahli revolverom a samopalom 33 ranami do pŕs a do brucha. Beanta Singha zabili okamžite po incidente počas prestrelky s ostatnými členmi ochranky a Satvanta Singha, ktorý sa vzdal, odsúdili na trest smrti obesením.

Túto tragickú udalosť pripomína v záhrade rezidencie sklenená plastika Krištáľová rieka. Ide vlastne o krištáľový chodník a Indii toto umelecké dielo darovalo v roku 1988 Československo.

Prakticky vzápätí po atentáte vypukli medzi hinduistami a sikhami krvavé nepokoje so stovkami mŕtvych. Sikhov v celej krajine, predovšetkým v Naí Dillí, hromadne znásilňovali a vraždili, ich domy domy a obchody podpaľovali.

Súd v indickej metropole odsúdil 20. novembra 2018 na trest smrti jednu z osôb spájaných s násilnosťami v roku 1984. Išlo o prvý takýto rozsudok od roku 1996 a zároveň prvý odvtedy, ako sa spomínanými udalosťami začala v roku 2015 zaoberať osobitná vyšetrovacia skupina.




Zdroj: kol.: Kronika ľudstva (1992); kol.: Kronika 20. storočia (2000)