Moskva 25. februára (TASR) – Necelý týždeň po pamätnej ceste do Spojených štátoch, kde ako prvý politik z bývalého východného bloku vystúpil 21. februára 1990 v Kongrese, pricestoval československý prezident Václav Havel aj na návštevu Sovietskeho zväzu. Aj táto cesta sa považuje za historickú, pretože počas nej došlo k podpisu dvoch dokumentov - deklarácie o vzťahoch medzi Československou socialistickou republikou (ČSSR) a Zväzom sovietskych socialistických republík (ZSSR) a dohody o odchode sovietskych vojsk z Československa. V stredu 26. februára uplynie 30 rokov od začiatku dvojdňovej Havlovej návštevy v Moskve.

Nebola to náhoda, že prakticky vzápätí po návrate z návštevy USA zamieril do ZSSR. Aj v prejave v americkom Kongrese totiž československý prezident hovoril o Moskve. "Často počúvam otázku, ako nám môžu Spojené štáty dnes pomôcť. Moja odpoveď je paradoxná, ako mimochodom celý môj život. Najviac nám pomôžete, keď pomôžete Sovietskemu zväzu na jeho síce nezvratnej, ale napriek tomu nesmierne komplikovanej ceste k demokracii," povedal Havel.

Sovietsky vodca Michail Gorbačov sa s ním zišiel 26. februára 1990 - stretol sa s hlavou štátu, ktorú ešte päť mesiacov pred tým zatkli komunisti a za prezidenta bola zvolená iba pred necelými dvoma mesiacmi - 29. decembra 1989.

Na stretnutí v Kremli sa zúčastnil aj vtedajší poradca československého prezidenta Alexandr Vondra, ktorý si v ruských novinách Novaja gazeta takto zaspomínal na moskovské rokovania spred tridsiatich rokov: "Komunikácia politikov bola z minúty na minútu srdečnejšia. Havel vybral z tašky fajku mieru, ktorú dostal od amerických indiánov a daroval ju Michailovi Gorbačovovi s prosbou, aby ju vyfajčil spolu s prezidentom Bushom v mene mieru na nadchádzajúcej sovietsko-americkej vrcholnej schôdzke. Gorbačov odpovedal: 'Ja nefajčím,' na čo Havel zareagoval po sekundovej prestávke slovami: 'Nevadí. Kde je popolník?'".

Havel a Gorbačov podpísali deklaráciu upravujúcu vzťahy medzi oboma krajinami, ktorá hovorila o ich budovaní na základe priateľstva, rovnoprávnosti a zvrchovanosti. Zároveň v nej najvyšší sovietsky predstaviteľ vyjadril "poľutovanie nad neodôvodneným vstupom vojsk do ČSSR v auguste 1968".

Ministri zahraničných vecí Jiří Dienstbier a Eduard Ševardnadze podpísali v Moskve Dohodu o odchode sovietskych vojsk z územia Československa, ktorá de facto ukončila okupáciu krajiny sovietskymi vojskami. "Tento deň považujem za neobyčajne úspešný," vyhlásil Havel po podpise dokumentov.

Ešte v tento deň, teda 26. februára 1990, začali opúšťať územie republiky prvé sovietske jednotky. Postupne odchádzali v troch vlnách – posledný transport opustil územie bývalej ČSFR 21. júna 1991. Zo Slovenska odišli poslední sovietski vojaci ešte pol roka predtým, 22. decembra 1990 – príslušníci delostreleckého pluku, ktorý bol dislokovaný v Rožňave.

Počas 16 mesiacov opustilo územie Československa celkove 73.500 sovietskych dôstojníkov a vojakov, takmer 40.000 rodinných príslušníkov, 1220 tankov, 2505 bojových vozidiel pechoty, 103 lietadiel a 173 vrtuľníkov.

Šesť dní po poslednom transporte odišiel z Československa aj posledný sovietsky vojak – bol ním splnomocnenec vlády pre odsun sovietskych vojsk generál Eduard Vorobjov, ktorý prišiel do Československa v auguste 1968 ako kapitán. Priznal, že okupácia bola chyba: "Vstup vojsk poškodil autoritu ZSSR a otriasol dôverou veľkej časti československého obyvateľstva v nás."

"Je to niečo, čomu by sme pred dvoma rokmi asi ťažko verili. Išlo to rýchlo," poznamenal vtedy predseda parlamentnej komisie pre odsun sovietskych vojsk z Československa Michael Kocáb. Pobyt sovietskych vojsk, ktorý mal byť podľa komunistov dočasný, sa teda skončil až po takmer 23 rokoch, presnejšie po 8350 dňoch.