Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V súčasnosti sa na mieste bývalého koncentračného tábora nachádza Pamätník Buchenwald, kde si počas nadchádzajúceho víkendu pripomenú 76. výročie oslobodenia tohto tábora smrti.
Autor TASR
Berlín 11. apríla (TASR) - Na 11. apríla pripadá Medzinárodný deň solidarity oslobodených politických väzňov a bojovníkov proti fašizmu. Tento deň sa viaže k oslobodeniu jedného z najväčších koncentračných táborov Buchenwald. V nedeľu 11. apríla uplynie od oslobodenia koncentračného tábora, nazývaného aj "peklo pri bránach Weimaru", 76 rokov.
Nacisti premenili malebné mestečko Weimar, ktoré bolo centrom nemeckého spoločenského i duchovného života a druhým domovom veľkých umelcov, na miesto smrti a nebývalého utrpenia. V tomto stredisku nemeckej vzdelanosti, literárneho života, hudby a umenia, ležiacom na rieke Ilm, pôsobili napríklad velikáni literatúry Johann Wolfgang Goethe a Friedrich Schiller, nesmrteľní hudobní skladatelia Johann Sebastian Bach a Franz Liszt či významní filozofi Arthur Schopenhauer a Friedrich Wilhelm Nietzsche.
Tieň na históriu Weimaru vrhol koncentračný tábor Buchenwald, ktorí zriadili nacisti v júli 1937 na zalesnenom svahu neďalekého kopca Ettersberg. V prvom transporte bolo 300 mužov a postupne pribúdali ďalšie desaťtisíce. Ešte 7. apríla 1945, teda len niekoľko dní pred oslobodením, bolo v Buchenwalde 48.000 väzňov.
V rokoch 1937-45 prešlo bránami tohto koncentračného tábora takmer 280.000 väzňov z 36 krajín, pričom viac než 56.000 ich zahynulo.
Väzni museli pracovať v neďalekých lomoch a v ďalších desiatkach pridružených prevádzok vrátane podzemnej továrne Dora. Zomierali na neľudské podmienky a choroby, hlad i chlad, mnohí boli umučení, popravení alebo zomreli pri brutálnych pseudolekárskych experimentoch.
Podľa historika, novinára a spisovateľa Miloslava Moulisa skončilo v koncentračnom tábore Buchenwald 7766 českých a slovenských väzňov, medzi nimi napríklad publicista Ferdinand Peroutka (1895-1978) či spisovateľ Arnošt Lustig (1926-2011). V tábore bol väznený tiež maďarský spisovateľ židovského pôvodu Imre Kertész, ktorý svoje zážitky spracoval do knižnej podoby. Za román Bezosudovosť získal v roku 2002 Nobelovu cenu za literatúru.
Koncentračný tábor Buchenwald, ktorý bol na konci druhej svetovej vojny najväčším na nemeckom území, oslobodili príslušníci 3. americkej armády 11. apríla 1945. "Nikdy ma nič nešokovalo tak veľmi, ako pohľad na toto miesto," vyhlásil hlavný veliteľ spojeneckých síl a neskôr americký prezident Dwight Eisenhower.
Bývalý koncentračný tábor v Buchenwalde sa využíval aj po skončení druhej svetovej vojny. Sovietska moc v ňom v rokoch 1945-49 zriadila internačný tábor, v ktorom väznila nacistických zločincov a ich sympatizantov, ale tiež opozíciu voči komunistickému režimu vo východnej časti Nemecka. V tábore bolo internovaných okolo 28.400 osôb, z nich vyše 7100 zomrelo na podvýživu alebo choroby.
V súčasnosti sa na mieste bývalého koncentračného tábora nachádza Pamätník Buchenwald, kde si počas nadchádzajúceho víkendu pripomenú 76. výročie oslobodenia tohto tábora smrti. Jedným z podujatí bude aj otvorenie (11. apríla 2021) novospracovanej digitálnej výstavy fotografií nazvanej Čierne na bielom. "Ešte nikdy nebol Buchenwald vo svojej obrazovej forme tak diferencovane, tak detailne a tak plasticky zobrazený ako teraz," píše sa na webovej stránke Nadácie Pamätníkov Buchenwald a Mittelbau-Dora.
Nacisti premenili malebné mestečko Weimar, ktoré bolo centrom nemeckého spoločenského i duchovného života a druhým domovom veľkých umelcov, na miesto smrti a nebývalého utrpenia. V tomto stredisku nemeckej vzdelanosti, literárneho života, hudby a umenia, ležiacom na rieke Ilm, pôsobili napríklad velikáni literatúry Johann Wolfgang Goethe a Friedrich Schiller, nesmrteľní hudobní skladatelia Johann Sebastian Bach a Franz Liszt či významní filozofi Arthur Schopenhauer a Friedrich Wilhelm Nietzsche.
Tieň na históriu Weimaru vrhol koncentračný tábor Buchenwald, ktorí zriadili nacisti v júli 1937 na zalesnenom svahu neďalekého kopca Ettersberg. V prvom transporte bolo 300 mužov a postupne pribúdali ďalšie desaťtisíce. Ešte 7. apríla 1945, teda len niekoľko dní pred oslobodením, bolo v Buchenwalde 48.000 väzňov.
V rokoch 1937-45 prešlo bránami tohto koncentračného tábora takmer 280.000 väzňov z 36 krajín, pričom viac než 56.000 ich zahynulo.
Väzni museli pracovať v neďalekých lomoch a v ďalších desiatkach pridružených prevádzok vrátane podzemnej továrne Dora. Zomierali na neľudské podmienky a choroby, hlad i chlad, mnohí boli umučení, popravení alebo zomreli pri brutálnych pseudolekárskych experimentoch.
Podľa historika, novinára a spisovateľa Miloslava Moulisa skončilo v koncentračnom tábore Buchenwald 7766 českých a slovenských väzňov, medzi nimi napríklad publicista Ferdinand Peroutka (1895-1978) či spisovateľ Arnošt Lustig (1926-2011). V tábore bol väznený tiež maďarský spisovateľ židovského pôvodu Imre Kertész, ktorý svoje zážitky spracoval do knižnej podoby. Za román Bezosudovosť získal v roku 2002 Nobelovu cenu za literatúru.
Koncentračný tábor Buchenwald, ktorý bol na konci druhej svetovej vojny najväčším na nemeckom území, oslobodili príslušníci 3. americkej armády 11. apríla 1945. "Nikdy ma nič nešokovalo tak veľmi, ako pohľad na toto miesto," vyhlásil hlavný veliteľ spojeneckých síl a neskôr americký prezident Dwight Eisenhower.
Bývalý koncentračný tábor v Buchenwalde sa využíval aj po skončení druhej svetovej vojny. Sovietska moc v ňom v rokoch 1945-49 zriadila internačný tábor, v ktorom väznila nacistických zločincov a ich sympatizantov, ale tiež opozíciu voči komunistickému režimu vo východnej časti Nemecka. V tábore bolo internovaných okolo 28.400 osôb, z nich vyše 7100 zomrelo na podvýživu alebo choroby.
V súčasnosti sa na mieste bývalého koncentračného tábora nachádza Pamätník Buchenwald, kde si počas nadchádzajúceho víkendu pripomenú 76. výročie oslobodenia tohto tábora smrti. Jedným z podujatí bude aj otvorenie (11. apríla 2021) novospracovanej digitálnej výstavy fotografií nazvanej Čierne na bielom. "Ešte nikdy nebol Buchenwald vo svojej obrazovej forme tak diferencovane, tak detailne a tak plasticky zobrazený ako teraz," píše sa na webovej stránke Nadácie Pamätníkov Buchenwald a Mittelbau-Dora.
