Smolensk 8. apríla (TASR) – Malá ruská dedinka Katyň, ležiaca približne 20 kilometrov od mesta Smolensk, sa zapísala do histórie dvakrát čiernymi písmenami. Po prvý raz v roku 1940, keď tam sovietska tajná služba počas druhej svetovej vojny brutálne zavraždila vyše 20.000 poľských dôstojníkov a intelektuálov, a po druhý raz v roku 2010, keď cestou na uctenie si pamiatky obetí tejto masakry havaroval neďaleko Smolenska poľský vládny špeciál TU-154M. Na jeho palube sa nachádzal poľský prezident Lech Kaczyňski s manželkou Mariou a desiatky vysoko postavených poľských vládnych a vojenských predstaviteľov. Ani jeden z 88 cestujúcich a ôsmich členov posádky pád lietadla neprežil. Od tragédie s 96 obeťami uplynie v piatok 10. apríla desať rokov.

K havárii lietadla len kilometer od letiska pri Smolensku došlo 10. apríla 2010 presne o 08.41 h miestneho času (10.41 h moskovského času). Letecké nešťastie vyšetrovali nezávisle na sebe obidve zainteresované krajiny – Poľsko i Rusko. Vyšetrovanie však sprevádzala počas uplynulých rokov vzájomná nedôvera a obviňovanie a aj preto sú príčiny pádu lietadla dodnes predmetom špekulácií.

Ešte v deň havárie vymenoval vtedajší ruský prezident Dmitrij Medvedev vládnu komisiu na vyšetrenie príčin tragédie na čele s premiérom Vladimirom Putinom. Ruskí vyšetrovatelia publikovali svoje závery 12. januára 2011. Príčinou havárie boli podľa nich chyby pilotov, ktorí sa v zlých poveternostných podmienkach napriek upozorneniam pokúsili na letisku pristáť. Letisko Severnyj pri Smolensku pritom nedisponovalo najmodernejším navigačným systémom, ktorý by umožňoval pristátie v podmienkach zlej viditeľnosti.

"V zlom počasí sme posádke poradili, aby pristála na inom letisku. Odmietla," povedal riaditeľ letovej prevádzky v Smolensku Pavel Pljusnin s tým, že odporúčali Moskvu alebo Minsk. Pilot však ohlásil, že ide pristávať. Stroj však v hustej hmle manéver nezvládol a po zachytení brezy sa roztrieštil pri dopade pred štartovacou dráhou.

Ostrý nesúhlas s oficiálnou správou vyjadril ešte v ten istý deň brat zosnulého poľského prezidenta, líder opozičnej strany Právo a spravodlivosť (PiS) Jaroslaw Kaczyňski.

Z dlho očakávanej správy poľskej vládnej komisie, ktorá bola zverejnená 29. júla 2011, vyplynulo, že pád lietadla spôsobili chyby a nedostatočný výcvik poľských pilotov, pokúšajúcich sa o pristátie v hustej hmle, ale tiež zlé osvetlenie pristávacej dráhy a nesprávne i mätúce pokyny ruských dispečerov. Ruská strana tieto tvrdenia odmietla.

Po parlamentných voľbách v roku 2015, ktoré vyhrala konzervatívna strana Právo a spravodlivosť (PiS) na čele s dvojčaťom zosnulého prezidenta Jaroslawom, začali v Poľsku silnieť hlasy, požadujúce obnovenie vyšetrovania leteckej havárie pri Smolensku. Stalo sa tak vo februári 2016, pričom výsledky predchádzajúcej vládnej vyšetrovacej komisie boli v apríli 2018 anulované.

Podľa správy expertov novej poľskej vládnej komisie z apríla 2018 k deštrukcii lietadla došlo po explóziách ešte vo vzduchu a nie na zemi po kolízii so stromom.

Poľskí vyšetrovatelia boli od roku 2010 v Rusku štrnásťkrát, aby si obhliadli úlomky lietadla - naposledy vlani v októbri. Podľa ruského prezidenta Vladimira Putina sleduje obnovenie vyšetrovania pádu lietadla pri Smolensku výlučne politické ciele.

Ani desať rokov od osudného dňa nie je vyšetrovanie leteckej havárie definitívne ukončené. A aj po desiatich rokoch rozdeľuje tragédia prezidentského špeciálu pri Smolensku poľskú spoločnosť a zaťažuje vzťahy medzi Moskvou a Varšavou.