Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Na čele Južnej Afriky stál päť rokov – až do júna 1999, kedy sa stiahol z politického života.
Autor TASR
,aktualizované Pretória 11. februára (TASR) - Obyvatelia Juhoafrickej republiky si v utorok 11. februára pripomenú 30. výročie prepustenia exprezidenta Nelsona Mandelu z väzenia, čo znamenalo symbolický koniec apartheidu na juhu Afriky. Odkaz tohto bojovníka za ľudské práva, ikony boja proti rasizmu si však nepripomenú len obyvatelia Južnej Afriky, ale na celom svete, pretože jeho význam ďaleko prerástol hranice krajiny i celého "čierneho kontinentu".
Nelson Mandela, vlastným menom Rolihlahla Dalibhunga Mandela, sa narodil 18. júla 1918 v Umtate v Juhoafrickej republike ako najstarší syn náčelníka kmeňa Tembu. Za svoje ideály a úsilie skoncovať s apartheidom si odsedel vo väzení 27 rokov. Počas celého života však zostal verný vlastnému citátu, ktorý vystihuje jeho životné krédo: "Vždy sa to zdá nemožné, až kým to nie je dokončené." A práve schopnosť Nelsona Mandelu vdýchnuť svojim slovám život bola jednou z hlavných zbraní tohto muža v boji za rovnosť.
Už ako študent sa Nelson Mandela zapojil do politickej opozície proti režimu bielej menšiny, ktorá potlačovala politické, sociálne a ekonomické práva čiernej väčšiny. Keď mal 26 rokov, stal sa členom strany Africký národný kongres (ANK), ktorá bojovala proti rasovej segregácii. V roku 1956 ho zatkli a obvinili z vlastizrady. Po dlhotrvajúcom procese bol však v roku 1961 oslobodený.
Nelson Mandela bol spočiatku presvedčený o nenásilnom odpore proti vládnej politike apartheidu. Zlom nastal v marci 1960, keď v mestečku Sharpeville zastrelili policajti 69 demonštrantov. "Štát nám nedáva inú možnosť, než sa vydať cestou násilia. Je nesprávne a nemorálne vystavovať našich ľudí ozbrojeným útokom od štátu, keď im nevieme ponúknuť alternatívu," vyhlásil na schôdzi ANK.
V auguste 1962 skončil Nelson Mandela opäť za mrežami - odsúdený bol na päť rokov za nelegálnu cestu do zahraničia a za podnecovanie k štrajku. O dva roky neskôr, v júni 1964, ho spolu s ďalšími siedmimi členmi ANK odsúdili v takzvanom Rivonijskom procese na doživotie za plánovanie ozbrojenej akcie s cieľom zvrhnúť vládu. Na záver svojej trojhodinovej obhajoby vyhlásil: "Bojoval som proti bielej dominancii, aj proti čiernej dominancii. Ctil som si ideál demokratickej a slobodnej spoločnosti, v ktorej všetci ľudia žijú spolu v harmónii a s rovnými príležitosťami. Pre tento ideál chcem žiť a dosiahnuť ho. Ale ak to bude nutné, som pre tento ideál ochotný aj zomrieť."
Na ostrove Robben (Robben Island) strávil Nelson Mandela pod číslom 46664 väčšinu zo svojho trestu. V autobiografii z roku 1994 o svojom pobyte na tomto ostrove napísal: "Samotku som považoval za to najhoršie vo väzenskom živote. Ľudské telo má ale úžasnú schopnosť prispôsobiť sa náročným podmienkam. Zistil som, že človek vie zvládnuť nezvládnuteľné, ak si vie udržať čistú myseľ aj vtedy, keď je jeho telo pod tlakom. Odhodlanie je spôsobom, ako prežiť ťažké časy, vaša myseľ môže byť plná, aj keď je brucho prázdne."
Vo februári 1985 odmietol podmienečné prepustenie z väzenia výmenou za zrieknutie sa ozbrojeného boja. Vo väzení tak zostal až do 11. februára 1990, kedy neutíchajúci medzinárodný tlak viedol k jeho prepusteniu na príkaz juhoafrického prezidenta Frederika de Klerka. Po prepustení na slobodu vyzval členov Afrického národného kongresu, ako aj ďalších černošských organizácií, aby sa sústredili na politický boj za svoje ciele bez zbytočného násilia.
Pocity po prepustení z väzenia opísal Nelson Mandela nasledovne: "Fotoaparáty okolo mňa začal cvakať ako veľká črieda kovových zvierat. Zdvihol som pravú päsť a počul som krik. Nemohol som to urobiť 27 rokov, napĺňalo ma to veľkým šťastím."
Práve s bývalým prezidentom Frederikom de Klerkom, ktorý sa výrazne pričinil o jeho prepustenie z väzenia, ako aj o položenie základov novej demokratickej Juhoafrickej republiky dostal Nelson Mandela v roku 1993 Nobelovu cenu za mier. Organizácia spojených národov vyhlásila už počas jeho života 18. júl, deň narodenia tohto symbolu boja proti rasovej nenávisti, za Medzinárodný deň Nelsona Mandelu.
O rok na to, 10. mája 1994 zložil Nelson Mandela prezidentskú prísahu a stal sa prvým černošským prezidentom v histórii Juhoafrickej republiky. V jeho inauguračnom prejave zazneli aj tieto slová: "Nikdy, nikdy, nikdy už táto nádherná krajina nezažije útlak jednej skupiny druhou. Nad týmto slávnym ľudským úspechom Slnko nikdy nezapadne."
Na čele Južnej Afriky stál päť rokov – až do júna 1999, kedy sa stiahol z politického života. Bojovník za práva černochov, otec juhoafrického národa a nositeľ Nobelovej ceny za mier Nelson Mandela zomrel 5. decembra 2013 vo veku 95 rokov. Zomrel človek, ktorý počas svojho života nielen veľa vytrpel, ale ešte viac dokázal.
Nelson Mandela, vlastným menom Rolihlahla Dalibhunga Mandela, sa narodil 18. júla 1918 v Umtate v Juhoafrickej republike ako najstarší syn náčelníka kmeňa Tembu. Za svoje ideály a úsilie skoncovať s apartheidom si odsedel vo väzení 27 rokov. Počas celého života však zostal verný vlastnému citátu, ktorý vystihuje jeho životné krédo: "Vždy sa to zdá nemožné, až kým to nie je dokončené." A práve schopnosť Nelsona Mandelu vdýchnuť svojim slovám život bola jednou z hlavných zbraní tohto muža v boji za rovnosť.
Už ako študent sa Nelson Mandela zapojil do politickej opozície proti režimu bielej menšiny, ktorá potlačovala politické, sociálne a ekonomické práva čiernej väčšiny. Keď mal 26 rokov, stal sa členom strany Africký národný kongres (ANK), ktorá bojovala proti rasovej segregácii. V roku 1956 ho zatkli a obvinili z vlastizrady. Po dlhotrvajúcom procese bol však v roku 1961 oslobodený.
Nelson Mandela bol spočiatku presvedčený o nenásilnom odpore proti vládnej politike apartheidu. Zlom nastal v marci 1960, keď v mestečku Sharpeville zastrelili policajti 69 demonštrantov. "Štát nám nedáva inú možnosť, než sa vydať cestou násilia. Je nesprávne a nemorálne vystavovať našich ľudí ozbrojeným útokom od štátu, keď im nevieme ponúknuť alternatívu," vyhlásil na schôdzi ANK.
V auguste 1962 skončil Nelson Mandela opäť za mrežami - odsúdený bol na päť rokov za nelegálnu cestu do zahraničia a za podnecovanie k štrajku. O dva roky neskôr, v júni 1964, ho spolu s ďalšími siedmimi členmi ANK odsúdili v takzvanom Rivonijskom procese na doživotie za plánovanie ozbrojenej akcie s cieľom zvrhnúť vládu. Na záver svojej trojhodinovej obhajoby vyhlásil: "Bojoval som proti bielej dominancii, aj proti čiernej dominancii. Ctil som si ideál demokratickej a slobodnej spoločnosti, v ktorej všetci ľudia žijú spolu v harmónii a s rovnými príležitosťami. Pre tento ideál chcem žiť a dosiahnuť ho. Ale ak to bude nutné, som pre tento ideál ochotný aj zomrieť."
Na ostrove Robben (Robben Island) strávil Nelson Mandela pod číslom 46664 väčšinu zo svojho trestu. V autobiografii z roku 1994 o svojom pobyte na tomto ostrove napísal: "Samotku som považoval za to najhoršie vo väzenskom živote. Ľudské telo má ale úžasnú schopnosť prispôsobiť sa náročným podmienkam. Zistil som, že človek vie zvládnuť nezvládnuteľné, ak si vie udržať čistú myseľ aj vtedy, keď je jeho telo pod tlakom. Odhodlanie je spôsobom, ako prežiť ťažké časy, vaša myseľ môže byť plná, aj keď je brucho prázdne."
Vo februári 1985 odmietol podmienečné prepustenie z väzenia výmenou za zrieknutie sa ozbrojeného boja. Vo väzení tak zostal až do 11. februára 1990, kedy neutíchajúci medzinárodný tlak viedol k jeho prepusteniu na príkaz juhoafrického prezidenta Frederika de Klerka. Po prepustení na slobodu vyzval členov Afrického národného kongresu, ako aj ďalších černošských organizácií, aby sa sústredili na politický boj za svoje ciele bez zbytočného násilia.
Pocity po prepustení z väzenia opísal Nelson Mandela nasledovne: "Fotoaparáty okolo mňa začal cvakať ako veľká črieda kovových zvierat. Zdvihol som pravú päsť a počul som krik. Nemohol som to urobiť 27 rokov, napĺňalo ma to veľkým šťastím."
Práve s bývalým prezidentom Frederikom de Klerkom, ktorý sa výrazne pričinil o jeho prepustenie z väzenia, ako aj o položenie základov novej demokratickej Juhoafrickej republiky dostal Nelson Mandela v roku 1993 Nobelovu cenu za mier. Organizácia spojených národov vyhlásila už počas jeho života 18. júl, deň narodenia tohto symbolu boja proti rasovej nenávisti, za Medzinárodný deň Nelsona Mandelu.
O rok na to, 10. mája 1994 zložil Nelson Mandela prezidentskú prísahu a stal sa prvým černošským prezidentom v histórii Juhoafrickej republiky. V jeho inauguračnom prejave zazneli aj tieto slová: "Nikdy, nikdy, nikdy už táto nádherná krajina nezažije útlak jednej skupiny druhou. Nad týmto slávnym ľudským úspechom Slnko nikdy nezapadne."
Na čele Južnej Afriky stál päť rokov – až do júna 1999, kedy sa stiahol z politického života. Bojovník za práva černochov, otec juhoafrického národa a nositeľ Nobelovej ceny za mier Nelson Mandela zomrel 5. decembra 2013 vo veku 95 rokov. Zomrel človek, ktorý počas svojho života nielen veľa vytrpel, ale ešte viac dokázal.
