Vatikán/Moskva 30. novembra (TASR) – Ruská pravoslávna cirkev zažila v 20. storočí jednu z najväčších skúšok vo svojich dejinách, a preto označujú niektorí historici z cirkevného pohľadu minulé storočie ako dobu temna, bezbožnosti a satanizmu.

Naladiť vzťahy medzi štátom a cirkvou nebolo ľahké najmä preto, lebo ateistická ideológia sa stala štátnym "náboženstvom". Putá po desaťročia kruto potlačovanej a tvrdo prenasledovanej náboženskej slobody sa začali v Sovietskom zväze uvoľňovať až po nástupe Michaila Gorbačova k moci.

Od stretnutia otca "perestrojky a glasnosti" s pápežom Jánom Pavlom II., ktorá znamenala zlom v dovtedajších rusko-vatikánskych vzťahoch, uplynie v nedeľu 1. decembra 30 rokov.

K historickej návšteve došlo v súkromnej knižnici pápeža Jána Pavla II. 1. decembra 1989. Je však potrebné pripomenúť, že to nebolo prvé stretnutie Svätého Otca s najvyšším predstaviteľom Sovietskeho zväzu. Už v roku 1967 prijal pápež Pavol VI. na súkromnej audiencii Nikolaja Podgorného, vtedajšieho predsedu Prezídia Najvyššieho sovietu Zväzu sovietskych socialistických republík (ZSSR).

Na čele ZSSR stál ale iba formálne, pretože skutočnú moc mal v Kremli generálny tajomník Ústredného výboru Komunistickej strany Sovietskeho zväzu (KSSZ) Leonid Brežnev. Ten sovietsky vodca, ktorý varoval, že ak sa nebude s katolíckou cirkvou nič robiť "skôr či neskôr nám zapchá ústa a zadusí nás".

ZSSR zažil v 20. storočí jedno z najväčších kresťanských prenasledovaní - štatistiky hovoria o tom, že počas celého obdobia totalitného režimu bolo v Sovietskom zväze fyzicky zlikvidovaných 200.000 pravoslávnych biskupov, kňazov, diakonov, mníchov a mníšok.

Stretnutie Jána Pavla II. s Michailom Gorbačovom bolo podľa protokolu "oficiálnou návštevou", teda viac ako súkromnou audienciou. Nebola náhoda, že ich rozhovor sa uskutočnil práve v decembri 1989. Povojnové politické usporiadanie v Európe sa začalo otriasať v základoch.

Tri týždne pred návštevou padol Berlínsky múr, socialistický východný blok sa nachádzal v rozklade a v Sovietskom zväze silneli snahy jednotlivých republík vyhlásiť nezávislosť. V tejto situácii žiadala Svätá stolica od Moskvy náboženskú slobodu.

Po 75 minútovom rozhovore Gorbačov oznámil, že jeho krajina vydá zákon o slobode svedomia. O rok neskôr, v roku 1990, bol príslušný zákon uvedený do praxe. Diplomatické vzťahy medzi Moskvou a Vatikánom, pretrhnuté počas sovietskej éry, sa ale oficiálne obnovili až v roku 2009.

Michail Gorbačov a pápež Ján Pavol II. nadviazali postupne priateľské kontakty, pričom sovietsky štátnik do Vatikánu niekoľkokrát zavítal. Doteraz sa však nepodarilo zrealizovať myšlienku, s ktorou prišiel už Gorbačov, a to aby hlava katolíckej cirkvi navštívila Moskvu.

Posledný sovietsky vodca Michail Gorbačov až v roku 2008 po prvý raz verejne priznal, že bol celé roky v najvyššej funkcii generálneho tajomníka Ústredného výboru Komunistické strany Sovietskeho zväzu (ÚV KSSZ) veriacim kresťanom.

Podľa talianskeho denníka La Stampa to oznámil počas nečakanej návštevy pri hrobe svätého Františka z Assisi. "Jeho príbeh ma roky fascinoval a zohral v mojom živote významnú úlohu," povedal denníku Gorbačov.

Jeho vyjadrenie tak potvrdilo mnohoročné úvahy o tom, že najvyšší predstaviteľ najateistickejšej veľmoci sveta veril v boha. Gorbačova pokrstili hneď po narodení rodičia, ktorí boli pravoslávneho vyznania. Avšak oveľa väčší duchovný vplyv mala na neho manželka Raisa.

A hoci americký prezident Ronald Reagan sa po rokovaniach s Michailom Gorbačovom netajil dojmom, že jeho spolubesedník je tajný kresťan, Gorbačov si - ešte ako generálny tajomník ÚV KSSZ - nechával svoje názory pre seba a tvrdil, že jeho "bohom je príroda".