Oslo/Utöya/Bratislava 21. júla (TASR) – V Nórsku sa pred piatimi rokmi - 22. júla 2011 - odohrali dva teroristické útoky. K ich zosnovaniu sa priznal ultrapravičiar Anders Behring Breivik, ktorý si za usmrtenie 77 ľudí v súčasnosti odpykáva 21-ročný trest odňatia slobody.
V celej krajine sa konajú omše a rozličné spomienkové udalosti, informuje agentúra AP. Nórska premiérka Erna Solbergová označila 22. júl 2011 za "veľmi smutný deň", ktorý otriasol celým národom. "Vždy je (to výročie) veľmi nepríjemné," zdôraznila ministerská predsedníčka pre spravodajskú stanicu NTB.
Solbergová sa v priebehu dnešného dňa zúčastní na kladení vencov a na omši v osloskej katedrále, kde budú prítomní i členovia nórskej kráľovskej rodiny, pozostalí obetí a členovia mládežníckej organizácie, ktorej letný tábor na ostrove Utöya sa stal terčom Breivikovho besnenia. Útočník tam zastrelil 69 ľudí.
Ešte predtým nechal vo vládnej štvrti metropoly vybuchnúť podomácky zostrojenú bombu, ktorá zabila osem osôb, desiatkam ďalších privodil zranenia. Poškodil vládne budovy a redakcie v centre mesta vrátane úradu nórskeho premiéra. Breivik útoky vykonal po niekoľkých mesiacoch starostlivých príprav.
Upratovacie práce na mieste piatkových bombových útokov v blízkosti vládnych budov v centre nórskeho hlavného mesta Oslo 28. júla 2011, pri ktorých zahynulo osem ľudí. Nórska polícia dnes oznámila, že bude v piatok znova vypočúvať páchateľa bombového útoku a masakry, ktoré si minulý týždeň vyžiadali najmenej 76 obetí na životoch. Polícia medzitým ukončila pátranie po telách pri ostrove Utöya, kde 32-ročný Anders Behring Breivik zabil 68 ľudí.Foto: TASR/AP
Bezprostredne po tomto čine sa Breivik presunul na neďaleký ostrov Utöya, kde preoblečený za policajta spustil paľbu na účastníkov letného tábora mládežníckeho krídla ľavicovej Strany práce (AP). Zavraždil 69 osôb, väčšinou tínedžerov, a spôsobil zranenia niekoľkým stovkám ďalších. Neskôr sa bez odporu vzdal polícii. Breivik mal pri sebe dve zbrane a veľké množstvo munície.
Podľa vlastných slov chcel Breivik potrestať túto stranu za to, že nezastavila multikulturalizmus a prílev moslimských imigrantov do Nórska. Na Utöyi malo letné stretnutie mládežnícke krídlo ľavicovej Strany práce.
Súd v Osle 24. augusta 2012 rozhodol, že Breivik bol v čase spáchania útokov príčetný, a odsúdil ho na 21 rokov väzenia, čo je v Nórsku najvyšší možný trest odňatia slobody. Trest je však možné Breivikovi predlžovať tak dlho, ako bude považovaný za nebezpečného pre spoločnosť - zrejme teda vo väzení strávi zvyšok svojho života.
Anders Behring BreivikFoto: TASR/AP
V apríli 2016 Breivik vyhral časť iného súdneho procesu. Zažaloval nórsku vládu za porušenie svojich ľudských práv, ku ktorému malo dôjsť jeho izolovaním od spoluväzňov, častými osobnými prehliadkami, skutočnosťou, že mu počas presunov medzi jeho troma väzenskými celami často nasadzovali putá, a tým, že so svojím právnikom môže komunikovať len cez sklo. Súd rozhodol, že jeho väzenské podmienky sú v rozpore s článkom Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý zakazuje nehumánne a ponižujúce zaobchádzanie s väznenými osobami, a nariadil nórskej vláde zaplatiť Breivikovi náhradu výdavkov spojených so súdnym procesom vo výške 331.000 nórskych korún (36.000 eur). Nórska vláda sa proti rozhodnutiu súdu odvolala.
Breivik má vo svojich troch celách prístup k hracím konzolám, televízii, prehrávaču DVD, novinám a elektronickému písaciemu stroju. Má taktiež povolené návštevy rodinných príslušníkov a priateľov. Nikto ho však zatiaľ nenavštívil, okrem jeho matky, ktorá za ním zašla krátko pred svojou smrťou.
