Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Organizácia UNESCO po vypuknutí vojny zintenzívnila svoju pomoc pre miestne úrady, aby na území Ukrajiny označili čo najviac historických pamiatok tzv. modrým štítom.
Autor TASR
Paríž 23. júna (TASR) - Experti OSN potvrdili, že od začiatku ruskej invázie bolo na Ukrajine úplne alebo čiastočne zničených 152 kultúrnych a historických pamiatok.
Ako s odvolaním sa na aktualizovanú správu Organizácie Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO) vo štvrtok informovala agentúra AFP, patria medzi ne múzeá a pamätníky, kostoly a iné náboženské stavby, knižnice a iné výnimočné budovy.
"Tieto opakované útoky na ukrajinské kultúrne pamiatky musia prestať. Kultúrne dedičstvo vo všetkých svojich formách by nemalo byť za žiadnych okolností terčom útokov," uviedla vo vyhlásení generálna riaditeľka UNESCO Audrey Azoulayová.
Organizácia UNESCO pritom po vypuknutí vojny zintenzívnila svoju pomoc pre miestne úrady, aby na území Ukrajiny označili čo najviac historických pamiatok tzv. modrým štítom – ten svedčí o tom, že dané objekty sú chránené podľa Haagskeho dohovoru o kultúre v ozbrojených konfliktoch. Tento dohovor je z roku 1954 a jeho signatármi sú Rusko aj Ukrajina.
Napriek tomu však boli od 24. februára, keď sa začala na Ukrajine vojna, poškodené už desiatky pamiatok, z toho tri štvrtiny v Charkovskej a Doneckej oblasti na východe Ukrajiny a v blízkosti hlavného mesta Kyjev, uviedlo UNESCO vo svojej aktualizovanej správe.
Konštatuje v nej tiež, že sedem pamiatok svetového dedičstva, ako napríklad Katedrála sv. Sofie a kláštorné budovy Kyjevsko-pečerskej lavry v ukrajinskej metropole je zatiaľ nepoškodených.
Riaditeľ Centra svetového dedičstva UNESCO Lazare Eloundou Assomo už v apríli informoval o stovke poškodených alebo zničených pamätihodností vrátane historických pamiatok z 11. či 12. storočia a mnohých architektonických pamiatok zo sovietskej éry. Spomenul vtedy aj zničenie divadla v prístavnom meste Mariupol.
Po vypuknutí vojny Ukrajina žiadala, aby Rusko bolo vylúčené z UNESCO. Stretnutie, na ktorom sa malo diskutovať o štatúte pamiatok svetového dedičstva a mohla na ňom byť predložená aj táto žiadosť, však bolo odložené na neurčito. Pôvodne ho malo organizovať Rusko, a to v júni v meste Kazaň na juhozápade Ruska.
UNESCO v súvislosti s konfliktom na Ukrajine upozornilo, že ruskí vojaci alebo predstavitelia jeho vládnych úradov, ktorí budú uznaní za vinných z vedomého ničenia ukrajinských pamiatok, môžu byť stíhaní podľa medzinárodného práva.
Ako s odvolaním sa na aktualizovanú správu Organizácie Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO) vo štvrtok informovala agentúra AFP, patria medzi ne múzeá a pamätníky, kostoly a iné náboženské stavby, knižnice a iné výnimočné budovy.
"Tieto opakované útoky na ukrajinské kultúrne pamiatky musia prestať. Kultúrne dedičstvo vo všetkých svojich formách by nemalo byť za žiadnych okolností terčom útokov," uviedla vo vyhlásení generálna riaditeľka UNESCO Audrey Azoulayová.
Organizácia UNESCO pritom po vypuknutí vojny zintenzívnila svoju pomoc pre miestne úrady, aby na území Ukrajiny označili čo najviac historických pamiatok tzv. modrým štítom – ten svedčí o tom, že dané objekty sú chránené podľa Haagskeho dohovoru o kultúre v ozbrojených konfliktoch. Tento dohovor je z roku 1954 a jeho signatármi sú Rusko aj Ukrajina.
Napriek tomu však boli od 24. februára, keď sa začala na Ukrajine vojna, poškodené už desiatky pamiatok, z toho tri štvrtiny v Charkovskej a Doneckej oblasti na východe Ukrajiny a v blízkosti hlavného mesta Kyjev, uviedlo UNESCO vo svojej aktualizovanej správe.
Konštatuje v nej tiež, že sedem pamiatok svetového dedičstva, ako napríklad Katedrála sv. Sofie a kláštorné budovy Kyjevsko-pečerskej lavry v ukrajinskej metropole je zatiaľ nepoškodených.
Riaditeľ Centra svetového dedičstva UNESCO Lazare Eloundou Assomo už v apríli informoval o stovke poškodených alebo zničených pamätihodností vrátane historických pamiatok z 11. či 12. storočia a mnohých architektonických pamiatok zo sovietskej éry. Spomenul vtedy aj zničenie divadla v prístavnom meste Mariupol.
Po vypuknutí vojny Ukrajina žiadala, aby Rusko bolo vylúčené z UNESCO. Stretnutie, na ktorom sa malo diskutovať o štatúte pamiatok svetového dedičstva a mohla na ňom byť predložená aj táto žiadosť, však bolo odložené na neurčito. Pôvodne ho malo organizovať Rusko, a to v júni v meste Kazaň na juhozápade Ruska.
UNESCO v súvislosti s konfliktom na Ukrajine upozornilo, že ruskí vojaci alebo predstavitelia jeho vládnych úradov, ktorí budú uznaní za vinných z vedomého ničenia ukrajinských pamiatok, môžu byť stíhaní podľa medzinárodného práva.
