Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Aj po presunutí bojov na východ Ukrajiny však ruská armáda čelí protiútoku ukrajinských síl podporovaných dodávkami zbraní od západných krajín.
Autor TASR
Kyjev 24. mája (TASR) - Od začiatku ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu uplynuli v utorok už tri mesiace. Konflikt na Ukrajine prešiel počas viac ako 12 týždňov trvania do druhej fázy, v rámci ktorej sa ruské sily zameriavajú na operácie na východe Ukrajiny, predovšetkým v Luhanskej a Doneckej oblasti.
Ruský prezident Vladimir Putin 24. februára krátko po štvrtej hodine rannej moskovského času oznámil v televíznom prejave svoje rozhodnutie začať inváziu na Ukrajinu. Označil ju za "špeciálnu vojenskú operáciu" s cieľom vykonať "demilitarizáciu a denacifikáciu Ukrajiny". O necelú hodinu po prejave prezidenta Putina sa začal ruský útok na Ukrajinu.
Ruské vojská vstúpili na Ukrajinu zo severu, a to aj z územia Bieloruska, z juhu z Krymského polostrova, ktorý Rusko anektovalo v roku 2014, a z východu cez ukrajinsko-ruské hranice. Viacero osí tohto útoku naznačovalo, že cieľom ruskej armády bolo na začiatku invázie rýchle dobytie hlavného mesta Kyjev, uvádza Steven Pifer z inštitútu Brookings so sídlom vo Washingtone a bývalý americký veľvyslanec na Ukrajine.
Ruské jednotky sa dostali na predmestie Kyjeva, no napokon sa koncom marca stiahli zo severu Ukrajiny a z oblasti okolo hlavného mesta. Následne 18. apríla ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj oznámil, že Moskva začala rozsiahlu ofenzívu na východe Ukrajiny. Jej cieľom má byť podľa ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova "úplné oslobodenie Doneckej a Luhanskej" oblasti.
Zelenskyj v pondelok večer, teda v predvečer trojmesačného výročia začiatku ruskej invázie, uviedol, že Rusko od 24. februára vykonalo už 1474 raketových útokov na Ukrajinu, pri ktorých použilo 2275 rakiet rôznych typov. Počas troch mesiacov trvania konfliktu ruská armáda tiež podľa ukrajinského prezidenta vykonala vyše 3000 leteckých útokov, píše agentúra AP.
Aj po presunutí bojov na východ Ukrajiny však ruská armáda čelí protiútoku ukrajinských síl podporovaných dodávkami zbraní od západných krajín, píše agentúra Reuters. Tá zároveň dodáva, že ani po troch mesiacoch od začiatku konfliktu, počas ktorého zahynuli tisíce ľudí, nebadať známky toho, že by sa blížil jeho koniec.
Ruský prezident Vladimir Putin 24. februára krátko po štvrtej hodine rannej moskovského času oznámil v televíznom prejave svoje rozhodnutie začať inváziu na Ukrajinu. Označil ju za "špeciálnu vojenskú operáciu" s cieľom vykonať "demilitarizáciu a denacifikáciu Ukrajiny". O necelú hodinu po prejave prezidenta Putina sa začal ruský útok na Ukrajinu.
Ruské vojská vstúpili na Ukrajinu zo severu, a to aj z územia Bieloruska, z juhu z Krymského polostrova, ktorý Rusko anektovalo v roku 2014, a z východu cez ukrajinsko-ruské hranice. Viacero osí tohto útoku naznačovalo, že cieľom ruskej armády bolo na začiatku invázie rýchle dobytie hlavného mesta Kyjev, uvádza Steven Pifer z inštitútu Brookings so sídlom vo Washingtone a bývalý americký veľvyslanec na Ukrajine.
Ruské jednotky sa dostali na predmestie Kyjeva, no napokon sa koncom marca stiahli zo severu Ukrajiny a z oblasti okolo hlavného mesta. Následne 18. apríla ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj oznámil, že Moskva začala rozsiahlu ofenzívu na východe Ukrajiny. Jej cieľom má byť podľa ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova "úplné oslobodenie Doneckej a Luhanskej" oblasti.
Zelenskyj v pondelok večer, teda v predvečer trojmesačného výročia začiatku ruskej invázie, uviedol, že Rusko od 24. februára vykonalo už 1474 raketových útokov na Ukrajinu, pri ktorých použilo 2275 rakiet rôznych typov. Počas troch mesiacov trvania konfliktu ruská armáda tiež podľa ukrajinského prezidenta vykonala vyše 3000 leteckých útokov, píše agentúra AP.
Aj po presunutí bojov na východ Ukrajiny však ruská armáda čelí protiútoku ukrajinských síl podporovaných dodávkami zbraní od západných krajín, píše agentúra Reuters. Tá zároveň dodáva, že ani po troch mesiacoch od začiatku konfliktu, počas ktorého zahynuli tisíce ľudí, nebadať známky toho, že by sa blížil jeho koniec.
február 2022
21. februára
Ruský prezident Vladimir Putin sa rozhodol okamžite uznať Doneckú ľudovú republiku a Luhanskú ľudovú republiku ako nezávislé štáty a vyslať do nich ruské ozbrojené zložky.
24. februára
Krátko po štvrtej hodine rannej moskovského času odvysielali ruské štátne médiá prejav prezidenta Vladimira Putina, v ktorom oznámil svoje rozhodnutie začať inváziu na Ukrajinu. Označil ju za "špeciálnu vojenskú operáciu" s cieľom vykonať "demilitarizáciu a denacifikáciu Ukrajiny". O necelú hodinu po prejave prezidenta Putina sa začal ruský útok na Ukrajinu.
- Lídri EÚ sa na mimoriadnom summite dohodli, že na Rusko uvalia sankcie, ktoré zasiahnu 70 percent ruského bankového trhu i kľúčové ruské štátne spoločnosti a dotknú sa aj aktív prezidenta Vladimira Putina a ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova.
- Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj oznámil, že jeho krajina prerušuje diplomatické styky s Ruskom. Zároveň vyhlásil na území Ukrajiny všeobecnú mobilizáciu.
- Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie (NATO) Jens Stoltenberg uviedol, že Rusko rozpútalo vojnu na Ukrajine a narušilo tým mier na európskom kontinente.
- Severoatlantická aliancia sa dohodla, že posilní svoje pozemné, námorné a vzdušné sily na východnom krídle NATO blízko Ukrajiny a Ruska.
- Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov povedal, že Moskva je presvedčená, že ruské obyvateľstvo bude "podporovať" vojenskú operáciu na Ukrajine, pričom operácia potrvá "tak dlho, ako to bude nutné".
- Ruské vojská obsadili časti Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny aj černobyľskú jadrovú elektráreň. Ruská armáda nakrátko ovládla aj letisko neďaleko Kyjeva.
- Na znak solidarity s Ukrajinou vyšli do ulíc v mestách po celom svete tisícky demonštrantov.
26. februára
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj odmietol ponuku Spojených štátov na evakuáciu z Ukrajiny.
28. februára
V Bielorusku, v blízkosti bielorusko-ukrajinskej hranice na brehu rieky Pripiať, sa uskutočnilo prvé kolo rokovaní zástupcov Ruska a Ukrajiny.
marec 2022
2. marca
Po zhodnotení bezpečnostnej situácie sa Slovensko rozhodlo evakuovať svoju ambasádu v Kyjeve.
3. marca
V Bielorusku, pri poľských hraniciach, sa konalo druhé kolo mierových rozhovorov medzi Ruskom a Ukrajinou.
4. marca
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg povedal, že Aliancia nevyhlási bezletovú zónu nad Ukrajinou.
7. marca
Na bieloruskej strane Bielovežského pralesa - národného parku ležiaceho pri poľsko-bieloruských hraniciach sa uskutočnilo tretie kolo mierových rozhovorov medzi Ukrajinou a Ruskom.
10. marca
V tureckom letovisku Antalya sa stretli ministri zahraničných vecí Ruska a Ukrajiny - Sergej Lavrov a Dmytro Kuleba. Schôdzku iniciovalo Turecko.
11. marca
Európski lídri sa na summite vo Versailles zhodli na jasnej ceste Ukrajiny k členstvu v EÚ. Nedosiahli však konsenzus o zrýchlenom procese rozšírenia EÚ.
- Americký prezident Joe Biden poukázal na to, že ak by sa do konfliktu na Ukrajine zapojilo NATO, vypukla by tretia svetová vojna.
14. marca
Prostredníctvom videokonferencie sa uskutočnilo štvrté kolo mierových rozhovorov medzi Ukrajinou a Ruskom.
15. marca
Predsedovia vlád Českej republiky, Poľska a Slovinska – Petr Fiala, Mateusz Morawiecki a Janez Janša - pricestovali vlakom do Kyjeva, kde sa stretli s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.
16. marca
Prezident USA Joe Biden nazval ruského prezidenta Vladimira Putina vojnovým zločincom. Urobil tak verejne prvýkrát od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov označil Bidenove poznámky za neprijateľnú a neodpustiteľnú rétoriku.
22. marca
Vzťahy medzi Ruskom a Spojenými štátmi sú v súvislosti s vojnou na Ukrajine na pokraji prerušenia, uviedol námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov.
24. marca
Lídri G7 varovali na summite Kremeľ "pred akoukoľvek hrozbou použitia chemických, biologických či jadrových zbraní".
28. marca
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov vyhlásil, že ruský a ukrajinský prezident sa môžu stretnúť a rokovať až po tom, keď sa obe strany dohodnú na kľúčových prvkoch potenciálnej mierovej dohody.
29. marca
V Istanbule sa uskutočnilo ďalšie kolo mierových rokovaní medzi ukrajinskou a ruskou delegáciou, ktoré sprostredkovalo Turecko.
apríl 2022
1. apríla
Peking si v súvislosti s vojnou na Ukrajine odmietol vybrať stranu, na ktorú sa postaví, a bol aj proti deleniu sveta "na bloky". Predstaviteľom EÚ to na virtuálnom summite EÚ-Čína povedal čínsky premiér Li Kche-čchiang.
2. apríla
V médiách sa objavili fotografie a videá z mesta Buča, ležiacom v Kyjevskej oblasti, odkiaľ sa stiahla ruská armáda. Na záberoch boli mŕtvi civilisti, ktorých telá ležali na uliciach alebo boli pochované v masových hroboch.
3. apríla
Ruské ministerstvo obrany označilo fotografie a videá z ukrajinského mesta Buča za provokáciu.
6. apríla
Ruské jednotky sa úplne stiahli z oblastí ukrajinských miest Kyjev a Černihiv.
8. apríla
Delegácia na čele s predsedníčkou Európskej komisie (EK) Ursulou von der Leyenovou, ktorej súčasťou bol i slovenský premiér Eduard Heger a šéf diplomacie EÚ Josep Borrell, dorazila na Ukrajinu.
- Slovensko darovalo Ukrajine systém protivzdušnej obrany S-300.
18. apríla
Volodymyr Zelenskyj oznámil, že Rusko začalo rozsiahlu ofenzívu na východe Ukrajiny.
19. apríla
Ruský minister obrany Sergej Šojgu uviedol, že Moskva sa snaží "oslobodiť" východnú Ukrajinu, no Západ robí všetko pre to, aby ruskú vojenskú operáciu predĺžil.
24. apríla
Spojené štáty poskytnú Ukrajine ďalší balík vojenskej pomoci. Ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému to na stretnutí v Kyjeve povedali americký minister zahraničných vecí Antony Blinken a minister obrany USA Lloyd Austin.
25. apríla
Rusko bude pokračovať v mierových rokovaniach s Ukrajinou, oznámil ruský šéf diplomacie Sergej Lavrov, ktorý zároveň varoval pred "reálnou" hrozbou tretej svetovej vojny.
26. apríla
Ruský prezident Vladimir Putin vyhlásil, že stále dúfa, že sa konflikt na Ukrajine podarí ukončiť diplomatickou cestou. Počas stretnutia s generálnym tajomníkom OSN Antóniom Guterresom v Moskve dodal, že Rusko mierové rozhovory neodmieta.
- Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí vyjadrilo obavy z napätia v separatistickom regióne Podnestersko v Moldavsku, ktorý podporuje Moskva.
27. apríla
Slovenskí kriminalistickí technici spolu so súdnymi lekármi začali na Ukrajine s dokumentovaním podozrení zo spáchania vojnových zločinov.
28. apríla
Bezpečnostná rada OSN sa "dostatočne nesnažila zabrániť vojne Ruska na Ukrajine a ukončiť ju", vyhlásil generálny tajomník OSN António Guterres po rokovaní s ukrajinským prezidentom v Kyjeve.
29. apríla
Ruské ministerstvo obrany potvrdilo, že jeho letectvo zaútočilo vo štvrtok (28. apríla) na ciele v Kyjeve v čase, keď tam bol na návšteve generálny tajomník OSN Guterres.
- Poľsko je pripravené po uzemnení stíhačiek MiG-29 chrániť vzdušný priestor Slovenskej republiky. Minister obrany Jaroslav Naď (OĽANO) o tom informoval po rokovaní so svojím poľským partnerom Mariuszom Blaszczakom.
máj 2022
1. mája
Predsedníčka americkej Snemovne reprezentantov Nancy Pelosiová sa počas návštevy Kyjeva stretla s ukrajinským prezidentom.
5. mája
Kremeľ obvinil Západ, že zásobovaním Kyjeva zbraňami bráni "rýchlemu" ukončeniu ruského vojenského ťaženia na Ukrajine.
- Na medzinárodnej darcovskej konferencii pre Ukrajinu, ktorá sa konala vo Varšave, sa vyzbieralo 6,5 miliardy amerických dolárov. Slovensko prispelo sumou 540.000 eur.
7. mája
Všetky ženy, deti a starší civilisti boli evakuovaní z obliehaných oceliarní Azovstaľ v zničenom prístavnom meste Mariupol.
8. mája
Prvá dáma USA Jill Bidenová navštívila v sprievode predsedu vlády Eduarda Hegera, jeho manželky a ministra vnútra Romana Mikulca hraničný priechod s Ukrajinou vo Vyšnom Nemeckom.
- Ukrajinská armáda varovala, že jednotky moldavského separatistického regiónu Podnestersko, ako aj tamojšie ruské sily, sú v stave plnej bojovej pohotovosti.
10. mája
Volodymyr Zelenskyj sa Slovensku poďakoval za solidaritu a pomoc, ktorú poskytujeme Ukrajine. Vo videopríhovore poslancom Národnej rady SR zároveň vyzval na pokračovanie pomoci, a to v obrannej oblasti, v téme sankcií i v podpore európskej perspektívy Ukrajiny.
13. mája
V Kyjeve sa začal prvý súdny proces, v ktorom sa riešia obvinenia z vojnových zločinov spáchaných na Ukrajine príslušníkmi ruských inváznych vojsk. Pred súd predstúpil 21-ročný vojak Vadim Šišimarin, ktorého obvinili zo zabitia 62-ročného neozbrojeného civilistu.
16. mája
Ukrajinský prezident po takmer troch mesiacoch vojny proti Rusku bez uvedenia dôvodu nahradil šéfa Síl územnej obrany ukrajinskej armády (TrO ZSU). Zelenskyj za veliteľa síl územnej obrany vymenoval generálmajora Ihora Tancjuru, ktorý na tomto poste vystrieda Jurija Haluškina.
18. mája
Veľvyslanectvo SR v Kyjeve je opäť funkčné.
- Fínsko a Švédsko oficiálne podali svoje žiadosti o členstvo v NATO.
20. mája
Ukrajina nariadila svojim vojakom, ktorí sú v obliehaných oceliarňach Azovstaľ v prístavnom meste Mariupol, aby po takmer troch mesiacoch odporu zložili zbrane.
- Ruská armáda tvrdí, že "úplne oslobodila" oceliarsky komplex Azovstaľ v ukrajinskom prístavnom meste Mariupol, v ktorom sa skrývali poslední ukrajinskí vojaci brániaci toto mesto pred ruskou agresiou.
22. mája
Ukrajina predĺžila o ďalších 90 dní stanné právo, ktoré v krajine vyhlásili koncom februára. Parlament v Kyjeve v súvislosti s ruskou inváziou odhlasoval aj predĺženie všeobecnej mobilizácie, rovnako do 23. augusta.
23. mája
Ukrajinský súd odsúdil na doživotie ruského vojaka Vadima Šišimarina. Obvinený bol z vojnového zločinu zabitia neozbrojeného civilistu.
21. februára
Ruský prezident Vladimir Putin sa rozhodol okamžite uznať Doneckú ľudovú republiku a Luhanskú ľudovú republiku ako nezávislé štáty a vyslať do nich ruské ozbrojené zložky.
24. februára
Krátko po štvrtej hodine rannej moskovského času odvysielali ruské štátne médiá prejav prezidenta Vladimira Putina, v ktorom oznámil svoje rozhodnutie začať inváziu na Ukrajinu. Označil ju za "špeciálnu vojenskú operáciu" s cieľom vykonať "demilitarizáciu a denacifikáciu Ukrajiny". O necelú hodinu po prejave prezidenta Putina sa začal ruský útok na Ukrajinu.
- Lídri EÚ sa na mimoriadnom summite dohodli, že na Rusko uvalia sankcie, ktoré zasiahnu 70 percent ruského bankového trhu i kľúčové ruské štátne spoločnosti a dotknú sa aj aktív prezidenta Vladimira Putina a ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova.
- Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj oznámil, že jeho krajina prerušuje diplomatické styky s Ruskom. Zároveň vyhlásil na území Ukrajiny všeobecnú mobilizáciu.
- Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie (NATO) Jens Stoltenberg uviedol, že Rusko rozpútalo vojnu na Ukrajine a narušilo tým mier na európskom kontinente.
- Severoatlantická aliancia sa dohodla, že posilní svoje pozemné, námorné a vzdušné sily na východnom krídle NATO blízko Ukrajiny a Ruska.
- Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov povedal, že Moskva je presvedčená, že ruské obyvateľstvo bude "podporovať" vojenskú operáciu na Ukrajine, pričom operácia potrvá "tak dlho, ako to bude nutné".
- Ruské vojská obsadili časti Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny aj černobyľskú jadrovú elektráreň. Ruská armáda nakrátko ovládla aj letisko neďaleko Kyjeva.
- Na znak solidarity s Ukrajinou vyšli do ulíc v mestách po celom svete tisícky demonštrantov.
26. februára
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj odmietol ponuku Spojených štátov na evakuáciu z Ukrajiny.
28. februára
V Bielorusku, v blízkosti bielorusko-ukrajinskej hranice na brehu rieky Pripiať, sa uskutočnilo prvé kolo rokovaní zástupcov Ruska a Ukrajiny.
marec 2022
2. marca
Po zhodnotení bezpečnostnej situácie sa Slovensko rozhodlo evakuovať svoju ambasádu v Kyjeve.
3. marca
V Bielorusku, pri poľských hraniciach, sa konalo druhé kolo mierových rozhovorov medzi Ruskom a Ukrajinou.
4. marca
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg povedal, že Aliancia nevyhlási bezletovú zónu nad Ukrajinou.
7. marca
Na bieloruskej strane Bielovežského pralesa - národného parku ležiaceho pri poľsko-bieloruských hraniciach sa uskutočnilo tretie kolo mierových rozhovorov medzi Ukrajinou a Ruskom.
10. marca
V tureckom letovisku Antalya sa stretli ministri zahraničných vecí Ruska a Ukrajiny - Sergej Lavrov a Dmytro Kuleba. Schôdzku iniciovalo Turecko.
11. marca
Európski lídri sa na summite vo Versailles zhodli na jasnej ceste Ukrajiny k členstvu v EÚ. Nedosiahli však konsenzus o zrýchlenom procese rozšírenia EÚ.
- Americký prezident Joe Biden poukázal na to, že ak by sa do konfliktu na Ukrajine zapojilo NATO, vypukla by tretia svetová vojna.
14. marca
Prostredníctvom videokonferencie sa uskutočnilo štvrté kolo mierových rozhovorov medzi Ukrajinou a Ruskom.
15. marca
Predsedovia vlád Českej republiky, Poľska a Slovinska – Petr Fiala, Mateusz Morawiecki a Janez Janša - pricestovali vlakom do Kyjeva, kde sa stretli s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.
16. marca
Prezident USA Joe Biden nazval ruského prezidenta Vladimira Putina vojnovým zločincom. Urobil tak verejne prvýkrát od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov označil Bidenove poznámky za neprijateľnú a neodpustiteľnú rétoriku.
22. marca
Vzťahy medzi Ruskom a Spojenými štátmi sú v súvislosti s vojnou na Ukrajine na pokraji prerušenia, uviedol námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov.
24. marca
Lídri G7 varovali na summite Kremeľ "pred akoukoľvek hrozbou použitia chemických, biologických či jadrových zbraní".
28. marca
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov vyhlásil, že ruský a ukrajinský prezident sa môžu stretnúť a rokovať až po tom, keď sa obe strany dohodnú na kľúčových prvkoch potenciálnej mierovej dohody.
29. marca
V Istanbule sa uskutočnilo ďalšie kolo mierových rokovaní medzi ukrajinskou a ruskou delegáciou, ktoré sprostredkovalo Turecko.
apríl 2022
1. apríla
Peking si v súvislosti s vojnou na Ukrajine odmietol vybrať stranu, na ktorú sa postaví, a bol aj proti deleniu sveta "na bloky". Predstaviteľom EÚ to na virtuálnom summite EÚ-Čína povedal čínsky premiér Li Kche-čchiang.
2. apríla
V médiách sa objavili fotografie a videá z mesta Buča, ležiacom v Kyjevskej oblasti, odkiaľ sa stiahla ruská armáda. Na záberoch boli mŕtvi civilisti, ktorých telá ležali na uliciach alebo boli pochované v masových hroboch.
3. apríla
Ruské ministerstvo obrany označilo fotografie a videá z ukrajinského mesta Buča za provokáciu.
6. apríla
Ruské jednotky sa úplne stiahli z oblastí ukrajinských miest Kyjev a Černihiv.
8. apríla
Delegácia na čele s predsedníčkou Európskej komisie (EK) Ursulou von der Leyenovou, ktorej súčasťou bol i slovenský premiér Eduard Heger a šéf diplomacie EÚ Josep Borrell, dorazila na Ukrajinu.
- Slovensko darovalo Ukrajine systém protivzdušnej obrany S-300.
18. apríla
Volodymyr Zelenskyj oznámil, že Rusko začalo rozsiahlu ofenzívu na východe Ukrajiny.
19. apríla
Ruský minister obrany Sergej Šojgu uviedol, že Moskva sa snaží "oslobodiť" východnú Ukrajinu, no Západ robí všetko pre to, aby ruskú vojenskú operáciu predĺžil.
24. apríla
Spojené štáty poskytnú Ukrajine ďalší balík vojenskej pomoci. Ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému to na stretnutí v Kyjeve povedali americký minister zahraničných vecí Antony Blinken a minister obrany USA Lloyd Austin.
25. apríla
Rusko bude pokračovať v mierových rokovaniach s Ukrajinou, oznámil ruský šéf diplomacie Sergej Lavrov, ktorý zároveň varoval pred "reálnou" hrozbou tretej svetovej vojny.
26. apríla
Ruský prezident Vladimir Putin vyhlásil, že stále dúfa, že sa konflikt na Ukrajine podarí ukončiť diplomatickou cestou. Počas stretnutia s generálnym tajomníkom OSN Antóniom Guterresom v Moskve dodal, že Rusko mierové rozhovory neodmieta.
- Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí vyjadrilo obavy z napätia v separatistickom regióne Podnestersko v Moldavsku, ktorý podporuje Moskva.
27. apríla
Slovenskí kriminalistickí technici spolu so súdnymi lekármi začali na Ukrajine s dokumentovaním podozrení zo spáchania vojnových zločinov.
28. apríla
Bezpečnostná rada OSN sa "dostatočne nesnažila zabrániť vojne Ruska na Ukrajine a ukončiť ju", vyhlásil generálny tajomník OSN António Guterres po rokovaní s ukrajinským prezidentom v Kyjeve.
29. apríla
Ruské ministerstvo obrany potvrdilo, že jeho letectvo zaútočilo vo štvrtok (28. apríla) na ciele v Kyjeve v čase, keď tam bol na návšteve generálny tajomník OSN Guterres.
- Poľsko je pripravené po uzemnení stíhačiek MiG-29 chrániť vzdušný priestor Slovenskej republiky. Minister obrany Jaroslav Naď (OĽANO) o tom informoval po rokovaní so svojím poľským partnerom Mariuszom Blaszczakom.
máj 2022
1. mája
Predsedníčka americkej Snemovne reprezentantov Nancy Pelosiová sa počas návštevy Kyjeva stretla s ukrajinským prezidentom.
5. mája
Kremeľ obvinil Západ, že zásobovaním Kyjeva zbraňami bráni "rýchlemu" ukončeniu ruského vojenského ťaženia na Ukrajine.
- Na medzinárodnej darcovskej konferencii pre Ukrajinu, ktorá sa konala vo Varšave, sa vyzbieralo 6,5 miliardy amerických dolárov. Slovensko prispelo sumou 540.000 eur.
7. mája
Všetky ženy, deti a starší civilisti boli evakuovaní z obliehaných oceliarní Azovstaľ v zničenom prístavnom meste Mariupol.
8. mája
Prvá dáma USA Jill Bidenová navštívila v sprievode predsedu vlády Eduarda Hegera, jeho manželky a ministra vnútra Romana Mikulca hraničný priechod s Ukrajinou vo Vyšnom Nemeckom.
- Ukrajinská armáda varovala, že jednotky moldavského separatistického regiónu Podnestersko, ako aj tamojšie ruské sily, sú v stave plnej bojovej pohotovosti.
10. mája
Volodymyr Zelenskyj sa Slovensku poďakoval za solidaritu a pomoc, ktorú poskytujeme Ukrajine. Vo videopríhovore poslancom Národnej rady SR zároveň vyzval na pokračovanie pomoci, a to v obrannej oblasti, v téme sankcií i v podpore európskej perspektívy Ukrajiny.
13. mája
V Kyjeve sa začal prvý súdny proces, v ktorom sa riešia obvinenia z vojnových zločinov spáchaných na Ukrajine príslušníkmi ruských inváznych vojsk. Pred súd predstúpil 21-ročný vojak Vadim Šišimarin, ktorého obvinili zo zabitia 62-ročného neozbrojeného civilistu.
16. mája
Ukrajinský prezident po takmer troch mesiacoch vojny proti Rusku bez uvedenia dôvodu nahradil šéfa Síl územnej obrany ukrajinskej armády (TrO ZSU). Zelenskyj za veliteľa síl územnej obrany vymenoval generálmajora Ihora Tancjuru, ktorý na tomto poste vystrieda Jurija Haluškina.
18. mája
Veľvyslanectvo SR v Kyjeve je opäť funkčné.
- Fínsko a Švédsko oficiálne podali svoje žiadosti o členstvo v NATO.
20. mája
Ukrajina nariadila svojim vojakom, ktorí sú v obliehaných oceliarňach Azovstaľ v prístavnom meste Mariupol, aby po takmer troch mesiacoch odporu zložili zbrane.
- Ruská armáda tvrdí, že "úplne oslobodila" oceliarsky komplex Azovstaľ v ukrajinskom prístavnom meste Mariupol, v ktorom sa skrývali poslední ukrajinskí vojaci brániaci toto mesto pred ruskou agresiou.
22. mája
Ukrajina predĺžila o ďalších 90 dní stanné právo, ktoré v krajine vyhlásili koncom februára. Parlament v Kyjeve v súvislosti s ruskou inváziou odhlasoval aj predĺženie všeobecnej mobilizácie, rovnako do 23. augusta.
23. mája
Ukrajinský súd odsúdil na doživotie ruského vojaka Vadima Šišimarina. Obvinený bol z vojnového zločinu zabitia neozbrojeného civilistu.
