Harrisburg/Bratislava 23. júla (TASR) – Americké noviny Harrisburg Pennsylvanian publikovali v roku 1824 výsledky prvého prieskumu verejnej mienky na svete, zisťoval názory voličov v prezidentských voľbách. V stredu 24. júla uplynie 200 rokov od tejto udalosti.

Prieskum sa odohral v meste Wilmington v americkom štáte Delaware. O post šiesteho prezidenta USA sa uchádzali hrdina z americkej vojny za nezávislosť Andrew Jackson a dlhoročný diplomat a politik John Quincy Adams.

Prieskumu sa zúčastnilo 504 voličov, čo v tom čase znamenalo výhradne mužov, väčšinou bielych a väčšinou vlastníkov nehnuteľností. Jackson v prieskume jasne dominoval, získal 335 hlasov proti 169 hlasom v prospech Adamsa. Táto jednoznačná podpora sa však úplne nepretavila do výsledku samotných volieb. Jackson síce vo voľbách získal tesnú nadpolovičnú väčšinu odovzdaných hlasov, no Snemovňa reprezentantov Spojených štátov za prezidenta napriek tomu zvolila Adamsa.

Napriek tomu, že sa Andrew Jackson nestal šiestym americkým prezidentom (stal sa až siedmym), zvíťazil v počte hlasov odovzdaných v štáte Delaware aj v celonárodne odovzdanom počte hlasov. Prieskum verejnej mienky bol teda úspešný a prieskumy si postupne získavali popularitu. Naďalej si však zachovávali lokálny charakter a mapovali názory zvyčajne v rámci jedného mesta alebo oblasti.

Prístup ku konaniu prieskumov bol v tomto období rôzny. Noviny niekedy samé zbierali údaje, inokedy iba informovali o ich výsledkoch. Toto bol zrejme prípad aj novín Harrisburg Pennsylvanian, ktoré informáciu vydali, údaje do prieskumu pravdepodobne zozbierali noviny Raleigh Star a Wilmington American Watchman.

Novinové redakcie na prieskumy často využívali kupóny alebo formuláre vytlačené priamo v novinách a vyzývali čitateľov, aby ich posielali vyplnené späť. Prieskumná vzorka preto nemusela byť reprezentatívna a presnosť prieskumov výrazne kolísala.

V 19. storočí sa však vyskytli aj prvé pokusy o zvýšenie vedeckej úrovne dotazníkov. Denník The Columbus Dispatch začal prieskumy vykonávať prostredníctvom špeciálne školených pracovníkov, ktorí odpovede zbierali priamo v teréne. Účastníkov sa snažili vyberať tak, aby boli rovnomerne zastúpení ľudia rôzneho veku a zamestnania. Názory vodcov komunít alebo členov smotánky boli napriek tomu častokrát označované za presnejšiu reprezentáciu názorov verejnosti.

Prieskumy verejnej mienky si v americkej spoločnosti získali pevné miesto, v ostatných krajinách sa však presadili až v 20. storočí. Jedným z dôvodov mohol byť nástup demokracie v jednotlivých krajinách a potreba lídrov poznať názory verejnosti. Autokratickí vládcovia takúto potrebu nemali.

Väčšina moderných prieskumov vychádza z metódy vyvinutej a zdokonaľovanej americkou spoločnosťou Gallup, ktorú založil George Gallup. Jej základom je výber náhodnej a štatisticky priemernej skupiny respondentov.

Prvý Gallupov prieskum sa konal v roku 1932 a úspešne predpovedal výsledky volieb do miestneho zastupiteľstva v americkom štáte Iowa.

Gallup neskôr v prieskume preferencií v prezidentských voľbách porazil rešpektovanejší prieskum týždenníka Literary Digest s viac než dvomi miliónmi účastníkov. Prieskum Digestu predpovedal výrazné víťazstvo Alfa Landona, protikandidáta F. D. Roosevelta, no mýlil sa – prezidentské voľby s výrazným náskokom vyhral Roosevelt. Spoločnosť Gallup Inc. existuje dodnes a v USA pravidelne vykonáva prieskumy verejnej mienky.

Ani Gallup však nemá vždy pravdu. V roku 1948 prieskum spoločnosti predpovedal, že Thomas Dewey v prezidentských voľbách porazí Harry. S. Trumana. Truman napriek tomu voľby vyhral.

Prieskumy verejnej mienky môžu byť užitočným nástrojom, no aj v súčasnosti platí, že je potrebné brať ich s rezervou.