Bratislava/Praha 11. septembra (TASR) - Nový Rámcový dohovor Rady Európy o umelej inteligencii a ľudských právach, demokracii a právnom štáte (Dohovor o AI) je nastavený správne a bude prínosom. Existujú však riziká z krajín, ktoré nie sú jeho súčasťou, zhodli sa v rozhovoroch pre TASR Matúš Mesarčík z Kempelenovho inštitútu inteligentných technológií a Univerzity Komenského v Bratislave a Alžběta Solarczyk Krausová, vedúca Centra pre výskum inovácií a kyberpráva na Ústave štátu a práva Akadémie vied ČR.

Dohovor o AI podľa respondentov kladie veľký dôraz na ochranu ľudských práv, demokracie a právneho štátu. Právne úpravy zmluvných strán musia byť preto koncipované tak, aby požiadavky na systémy AI rešpektovali ľudskú dôstojnosť a individuálnu autonómiu, transparentnosť, ochranu súkromia, rovnosť či boli dôveryhodné a bezpečné, vysvetľuje Mesarčík. Prvá právne záväzná celosvetová dohoda o AI podľa neho dbá aj na potrebu implementácie opatrení, ktoré dokážu obmedziť šírenie dezinformácií prostredníctvom umelej inteligencie.

Mesarčík si myslí, že jedným z prínosov dohovoru je aj vyžadovanie posúdenia rizík pred nasadením nového systému AI, čím by sa podľa neho malo predchádzať nežiaducim vplyvom na základné ľudské práva, demokraciu a právny štát po jeho nasadení. "Čo je výborné, Dohovor o AI vyžaduje od členských štátov aktivity smerujúce aj k zvyšovaniu digitálnych zručností a gramotnosti v kontexte AI. Je to základný predpoklad pre využívanie umelej inteligencie odbornou či laickou verejnosťou," spresňuje výskumník z Kempelenovho inštitútu.

Dohovor je podľa Solarczyk Krausovej plne v súlade s Aktom EÚ o AI a jeho prijatím si členské štáty Únie do veľkej miery plnia svoje povinnosti vyplývajúce z tohto dohovoru. Respondenti však dodávajú, že každý štát si môže stanoviť dodatočné pravidlá, ktoré ochranu stanovených práv posilnia. Oceňujú aj to, že princípy sú stanovené všeobecne a konkrétne detaily sú ponechané na zmluvné strany.

Dohovor o AI ďalej po štátoch požaduje, aby vo svojich vnútroštátnych právnych poriadkoch zakotvili mechanizmy ochrany. "Sem patrí aj možnosť podať sťažnosť. To bude pre štáty znamenať povinnosť upraviť najmä procesné predpisy a nastaviť nové kompetencie pri verejných orgánoch," povedala Solarczyk Krausová.

Mesarčík poukazuje na fakt, že v prípade dohovoru ide o veľkú zhodu množstva rôznorodých krajín po celom svete. K zmluve vypracovanej Radou Európy v spolupráci s viac ako 50 krajinami sa pripojili členské štáty EÚ, Spojené kráľovstvo, USA, Izrael, Kanada či Austrália. "Úplný medzinárodný konsenzus by bol ideálny, avšak politicky momentálne nedosiahnuteľný," dodal pre TASR.

Krajiny, ktoré sa k dohovoru nepridali, nemusia dodržiavať rovnaké štandardy, čo môže podľa Mesarčíka viesť k nerovnováhe na trhu a k riziku, že sa z týchto krajín budú šíriť negatívne praktiky. Podľa oboch respondentov pri týchto krajinách hrozí vývoj a nasadzovanie nebezpečných AI systémov používaných napríklad na kybernetické útoky.

"Na druhej strane sa tento medzinárodný dohovor nevzťahuje na otázky národnej bezpečnosti, takže štátom neberie možnosť účinne sa brániť alebo rozvíjať vlastné špecializované systémy v tejto oblasti," spresnila vedúca Centra pre výskum inovácií a kyberpráva.

Dohovor sa podľa nej vo všeobecnosti nebude dať vymáhať na súde. Jeho dodržiavanie je skôr záležitosťou diplomacie. V samotnom dohovore sú stanovené mechanizmy monitorovania a predpokladajú sa pravidelné konzultácie medzi zmluvnými stranami o jeho vykonávaní. V prípade, že niektorá zmluvná strana dohovor nevykonáva, ostatné štáty môžu situáciu riešiť najmä prostredníctvom politického a verejného tlaku. "V krajnom prípade môže Rada Európy uplatniť proti svojim členom sankcie vrátane pozastavenie členstva," zakončila pre TASR Alžběta Solarczyk Krausová.