Kalinovka/Bratislava 14. apríla (TASR) - Zanechal značne rozporuplné politické dedičstvo, ktoré charakterizujú mnohé neúspechy a sklamania. Na čele Sovietskeho zväzu stál v rokoch 1953 až 1964.

V pondelok 15. apríla uplynie 130 rokov od narodenia sovietskeho štátnika a bývalého prvého tajomníka Ústredného výboru Komunistickej strany Sovietskeho zväzu (ÚV KSSZ) Nikitu Sergejeviča Chruščova.

"Hrubý, neotesaný a temperamentný človek, inokedy pokojný, milý a vysmiaty dobrák, ktorý obhajoval svoje kroky v zahraničnej politike s trúfalosťou, ktorá nemala logiku, ani predvídateľnosť dôsledkov", takto charakterizoval Chruščova vo svojej knihe Rivali a partneri studenej éry historik Slavomír Michálek.

Nikita Sergejevič Chruščov sa narodil 15. apríla 1894 (niektoré zdroje uvádzajú aj 17. apríl 1894) v dedine Kalinovka v Kurskej oblasti. V roku 1918 vstúpil do boľševickej strany.

Už v 30. rokoch sa zaradil medzi obľúbencov sovietskeho diktátora Josifa Vissarionoviča Stalina. Až do Stalinovej smrti v marci 1953 sa stal jedným z jeho najbližších spolupracovníkov. Koncom roku 1938 poslal Stalin Chruščova na Ukrajinu, kde zastával post prvého tajomníka Komunistickej strany Ukrajiny a vedúceho tajomníka v Kyjeve. Pomáhal tam zachraňovať krachujúci komunistický aparát, na smrť a do gulagov posielal "nepriateľov národa".

Počas Veľkej vlasteneckej vojny bol politickým komisárom Červenej armády. Po jej skončení sa vrátil Chruščov v roku 1945 do Moskvy a pokračoval v budovaní svojej politickej kariéry až sa v septembri 1953 postavil na čelo Komunistickej strany Sovietskeho zväzu.

Hoci bol Chruščov jedným za najbližších človekov Stalina, bol to práve on, kto odhalil Stalinov kult. Do novodobých dejín sa zapísal svojím prejavom na XX. zjazde komunistickej strany vo februári 1956. Počas trinásteho, neverejného zjazdového dňa, predniesol 25. februára prejav nazvaný "O kulte osobnosti a jeho dôsledkoch".

Viac ako 1300 delegátom čítal nový šéf Kremľa správu o zločinoch svojho predchodcu Josifa V. Stalina. Toho Stalina, ktorý bol aj tri roky po smrti zbožňovaný, uctievaný a velebený ako najláskavejší, najodvážnejší a najmúdrejší bojovník, ako víťaz nad fašizmom, ako ten, ktorý "prebral Rusko s radlom, ale zanechal ho s atómovou bombou". A tu zrazu vyše štyri hodiny počúvali o tom, aký vzdialený je tento obraz realite, aké ukrutnosti napáchal.

Prejav z februára 1956 vyvoláva medzi historikmi a politológmi aj po desaťročiach mnohé polemiky i diskusie, tiež "vďaka" tomu, že Chruščov v ňom nepovedal celú pravdu a všetku vinu zvalil iba na Stalina.

Je však zrejmé, že Chruščov odhalením kultu Stalina život v Sovietskom zväze zásadne zmenil. Brány väzníc a gulagov opustili státisíce politických väzňov, mnohí boli rehabilitovaní. Viditeľne poľavila cenzúra v literatúre, filmovej tvorbe i výtvarnom umení. Umelcom sa dýchalo oveľa ľahšie, keď už neboli nútení tvoriť v rámci stalinského socialistického realizmu.

Chruščov veľmi rád cestoval - počas vlády navštívil všetky európske krajiny, Spojené štáty, Čínu, Indiu, Barmu, Afganistan, Egypt, Indonéziu a mnohé ďalšie. Povestným sa stalo jeho vystúpenie na pôde Valného zhromaždenia Organizácie spojených národov 12. októbra 1960 a jeho búchanie topánkou.

Nasledovalo potom, ako filipínsky delegát Lorenzo Sumulong vyhlásil, že jeho krajina bude hlasovať za sovietsku rezolúciu o kolonializme, ale tá by mala byť rozšírená tak, aby boli do nej zahrnutí aj ľudia z východnej Európy, ktorí boli pohltení Sovietskym zväzom. To sovietskeho vodcu pobúrilo až tak, že si vyzul ošumelú a zaprášenú pravú topánku a začal ňou búchať o stôl.

Neočakávaným až avanturistickým rozhodnutím Chruščova bolo rozmiestnenie rakiet stredného doletu na Kube v roku 1962 - rakety považoval za "ježka v amerických nohaviciach" -, ktoré priviedlo svet na pokraj jadrovej apokalypsy.

Do čias Chruščovovej vlády spadá aj potlačenie revolučného vrenia v Poľsku a Maďarsku, ako aj výstavba Berlínskeho múru. Rusi mu však najviac vyčítajú to, že v roku 1954 daroval Krym Ukrajine.

Koncom augusta 1964 navštívil Chruščov Československo. Táto cesta sa stala zároveň jeho poslednou zahraničnou. Pri moci bol do októbra 1964, po ňom zasadol v Kremli na 18 rokov Leonid Iľjič Brežnev.

Sovietsky vodca Nikita Sergejevič Chruščov zomrel 11. septembra 1971 v Moskve vo veku 77 rokov. Pochovali ho na moskovskom Novodevičom cintoríne.





Zdroj: S. Michálek: Rivali a partneri studenej éry (2017), https://histrf.ru/read/biographies/nikita-sergeevich-hrushchev