Brusel/Štrasburg 2. decembra (TASR) - Nerozdeľovať proeurópske sily, budovať silnejší parlament a pevnejšiu demokraciu. Týmito slovami si predseda Európskeho parlamentu (EP) David Sassoli vo štvrtok v Štrasburgu uctil pamiatku bývalého francúzskeho prezidenta a tiež predsedu Európskeho konventu Valéryho Giscarda d'Estainga, ktorého francúzske médiá označovali skratkou VGE. Jeho slová sú podľa predstaviteľa EP silným odkazom aj pre prebiehajúcu Konferenciu o budúcnosti Európy (CoFoE).
Sassoli počas slávnostnej ceremónie v Štrasburgu venovanej prvému výročiu úmrtia bývalého francúzskeho štátnika uviedol, že Európa vďačí Giscardovi za veľa, pretože "svoju energiu a odhodlanie vždy" venoval budovaniu silnejšej Európy.
"V prvom rade bol Európanom z presvedčenia. Európa pre neho nebola strategickou vypočítavosťou ani náhodným výberom. Európa bola výsledkom histórie," uviedol Sassoli, ktorý sa zameral na úlohu bývalého francúzskeho prezidenta pri vytváraní "demokratickejšej a zjednotenejšej" Európy.
Sassoli pripomenul, že to bol práve d’Estaing, ktorý v roku 1979 pripravil pôdu pre prvé voľby poslancov do EP a vznik zákonodarného zboru EÚ, čím preukázal svoju "neotrasiteľnú vieru" v európsku a parlamentnú demokraciu.
"Ako prezident Francúzska podporoval európsku integráciu a upevňovanie demokracie v Európe, najmä v krajinách južnej Európy. Zdôraznil, že Platóna nenecháme čakať. Jeho odhodlanie začleniť Grécko a po ňom Španielsko a Portugalsko, odráža jedno z jeho najhlbších presvedčení - že Európa nie je len spoločný trh alebo hospodárska konštrukcia. Je to tiež a predovšetkým duchovný a kultúrny ideál, poklad civilizácie a stelesnenie bratstva medzi národmi," opísal Sassoli prínos d’Estainga pre európsky integračný projekt.
Práve Valéry Giscard d’Estaing bol poverený riadením Európskeho konventu alebo Konventu o budúcnosti Európy, ktorý sa konal v rokoch 2001 až 2003, a ktorý pripravil pôdu pre prijatie ústavnej zmluvy pre EÚ, čo nakoniec vyústilo do prijatia Lisabonskej zmluvy.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron reční počas prejavu pri príležitosti prvého výročia úmrtia francúzskeho exprezidenta Valéryho Giscarda d'Estainga v budove Európskeho parlamentu v Štrasburgu vo štvrtok 2. decembra 2021.Foto: TASR/AP
Sassoli upozornil, že d’Estaing sa aj neskôr, na sklonku svojho života, zaoberal európskou otázkou, čo sa odráža aj v jeho poslednej eseji z roku 2014. V nej predstavil niekoľko "odvážnych návrhov" na prehĺbenie európskej integrácie so silným odkazom zameraným najmä na mladých Európanov.
"Tento projekt patrí vám. Aby bol úspešný, musíte odložiť negatívne myšlienky – politickú zaujatosť, osobné ego a strach zo zmien – a spoliehajúc sa na základy našej histórie, musíte veriť v úprimnú nádej na vybudovanie jednej z veľkých civilizácií 21. storočia. Žiadam vás, aby ste uspeli," citoval Sassoli z uvedenej eseje.
Veľký dôraz na mládež je aj podstatou CoFoE, kde je tretina účastníkov štyroch občianskych panelov vo veku do 25 rokov. Mladí Európania sú tiež podľa Sassoliho aktívni na viacjazyčnej digitálnej platforme futureu.europa.eu.
Po osemnástich rokoch od skončenia Európskeho konventu CoFoE nadväzuje na niektoré snahy dvojročnej konferencie na najvyššej politickej úrovni, teraz však so zapojením všetkých občanov. Sassoli na to upozornil, už v marci tohto roka pri podpise spoločného vyhlásenia o Konferencii o budúcnosti Európy. Vtedy uviedol, že "dnes začína Európska únia pre európskych občanov nanovo" a CoFoE označil za "spoločný projekt funkčnej európskej demokracie" pre všetkých občanov a "jedinečnú príležitosť" pre občiansku spoločnosť formovať budúcnosť Európy.
Valéry Giscard d'Estaing bol najvyšším štátnym predstaviteľom Francúzska v rokoch 1974 až 1981. Počas jeho funkčného obdobia prešla francúzska spoločnosť modernizáciou - umožnil sa rozvod na základe obojstranného súhlasu, zlegalizovalo sa umelé prerušenie tehotenstva a znížil sa voličský vek z 21 na 18 rokov. Giscard d'Estaing úzko spolupracoval so svojím nemeckým kolegom, vtedajším kancelárom Helmutom Schmidtom a spoločne sa podpísali pod vznik eura. Obaja politici takisto stáli na začiatku tradície európskych summitov a celosvetových hospodárskych stretnutí na najvyššej úrovni.
Významný francúzsky politik zomrel 2. decembra 2020 vo veku 94 rokov na COVID-19. Nemecká kancelárka Angela Merkelová vtedy vyhlásila, že žiali nad stratou "veľkého Európana".
