Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Za ciele, spôsob financovania a pravidlá poskytovania finančných zdrojov cez uvedený nástroj hlasovalo 73 europoslancov, 11 bolo proti a 15 sa zdržalo hlasovania.
Autor TASR
Brusel 10. novembra (TASR) - Poslanci Európskeho parlamentu (EP) z Výboru pre rozpočet a Výboru pre hospodárske a menové veci v pondelok v Bruseli schválili návrh Európskej komisie na vytvorenie Nástroja na oživenie a odolnosti (RFF), ktorý je určený na pomoc členským krajinám EÚ pri riešení následkov koronakrízy.
Za ciele, spôsob financovania a pravidlá poskytovania finančných zdrojov cez uvedený nástroj hlasovalo 73 europoslancov, 11 bolo proti a 15 sa zdržalo hlasovania.
Poslanci zároveň schválili mandát na začatie rokovaní s Radou EÚ (členské krajiny) o tomto nástroji. Vyslovili sa, aby bol mandát odobrený v pléne EP na nadchádzajúcom plenárnom zasadnutí 11. - 13. novembra, aby bolo možné čo najskôr začať trilaterálne rokovania.
Zákonodarcovia sa zhodli na tom, že RFF by mali mať k dispozícii iba tie krajiny EÚ, ktoré sa zaviažu rešpektovať zásady právneho štátu a základné hodnoty Únie.
Národné plány obnovy a odolnosti, ktoré musí predložiť vláda každej členskej krajiny, by podľa EP mali byť oprávnené na financovanie, len ak budú v súlade so šiestimi prioritami EÚ. Sú nimi prechod na zelenú ekonomiku, digitálna transformácia, hospodárska súdržnosť a konkurencieschopnosť, sociálna a územná súdržnosť, inštitucionálne reakcie na krízy a pripravenosť na ďalšie krízy. Národné plány by rovnako mali ladiť s politikou programu EÚ budúcej generácie v oblasti európskej agendy zručností, záruk pre mladých ľudí a záruk pre deti.
Okrem toho europoslanci do vyjednávaní s Radou EÚ idú s návrhom, aby každý národný plán na oživenie a odolnosť vyčlenil najmenej 40 percent zo svojho rozpočtu na ciele pre ochranu klímy a biodiverzity, a najmenej 20 percent na digitalizáciu.
Poslanci požadujú, aby z celkového 750-miliardového ozdravného plánu boli k dispozícii aj granty a pôžičky vo výške 672,5 miliárd eur na financovanie vnútroštátnych opatrení zameraných na zmiernenie hospodárskych a sociálnych následkov pandémie nového druhu koronavírusu, a to s platnosťou od 1. februára 2021.
Zároveň žiadajú, aby poskytnuté financovanie bolo k dispozícii po dobu štyroch rokov namiesto troch, čo presadzuje Rada EÚ, a aby vlády členských krajín mohli požadovať až 20-percentné predbežné financovanie svojich plánov obnovy a odolnosti namiesto navrhovaných desiatich percent.
Spravodajca TASR Jaromír Novak
Za ciele, spôsob financovania a pravidlá poskytovania finančných zdrojov cez uvedený nástroj hlasovalo 73 europoslancov, 11 bolo proti a 15 sa zdržalo hlasovania.
Poslanci zároveň schválili mandát na začatie rokovaní s Radou EÚ (členské krajiny) o tomto nástroji. Vyslovili sa, aby bol mandát odobrený v pléne EP na nadchádzajúcom plenárnom zasadnutí 11. - 13. novembra, aby bolo možné čo najskôr začať trilaterálne rokovania.
Zákonodarcovia sa zhodli na tom, že RFF by mali mať k dispozícii iba tie krajiny EÚ, ktoré sa zaviažu rešpektovať zásady právneho štátu a základné hodnoty Únie.
Národné plány obnovy a odolnosti, ktoré musí predložiť vláda každej členskej krajiny, by podľa EP mali byť oprávnené na financovanie, len ak budú v súlade so šiestimi prioritami EÚ. Sú nimi prechod na zelenú ekonomiku, digitálna transformácia, hospodárska súdržnosť a konkurencieschopnosť, sociálna a územná súdržnosť, inštitucionálne reakcie na krízy a pripravenosť na ďalšie krízy. Národné plány by rovnako mali ladiť s politikou programu EÚ budúcej generácie v oblasti európskej agendy zručností, záruk pre mladých ľudí a záruk pre deti.
Okrem toho europoslanci do vyjednávaní s Radou EÚ idú s návrhom, aby každý národný plán na oživenie a odolnosť vyčlenil najmenej 40 percent zo svojho rozpočtu na ciele pre ochranu klímy a biodiverzity, a najmenej 20 percent na digitalizáciu.
Poslanci požadujú, aby z celkového 750-miliardového ozdravného plánu boli k dispozícii aj granty a pôžičky vo výške 672,5 miliárd eur na financovanie vnútroštátnych opatrení zameraných na zmiernenie hospodárskych a sociálnych následkov pandémie nového druhu koronavírusu, a to s platnosťou od 1. februára 2021.
Zároveň žiadajú, aby poskytnuté financovanie bolo k dispozícii po dobu štyroch rokov namiesto troch, čo presadzuje Rada EÚ, a aby vlády členských krajín mohli požadovať až 20-percentné predbežné financovanie svojich plánov obnovy a odolnosti namiesto navrhovaných desiatich percent.
Spravodajca TASR Jaromír Novak
