Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Počas protestov v Moskve a Petrohrade polícia zatkla stovky osôb, vrátane novinárov a opozičných lídrov.
Autor TASR
,aktualizované Moskva 5. marca (TASR) - Tisícky obyvateľov Moskvy a Petrohradu dnes vyšli do ulíc, kde, skandujúc "Rusko bez Putina", protestovali proti víťazstvu premiéra Vladimira Putina v nedeľňajších prezidentských voľbách, ktoré boli podľa medzinárodných pozorovateľov neférové.
Ruská polícia v Moskve rozohnala opozičnú demonštráciu proti víťazstvu premiéra Vladimira Putina v nedeľňajších prezidentských voľbách. Pri zásahu zatkla asi 500 osôb, vrátane prominentných opozičných lídrov.
Polícia zatkla v Moskve stovky ľudí
Zákroku polície predchádzala asi 20-tisícová demonštrácia v centre metropoly. Veľké zhromaždenie sa skončilo pokojne, stovky policajných ťažkoodencov však násilne rozohnali niekoľko stoviek demonštrantov, ktorí vyhlásili, že na Puškinovom námestí zostanú, kým Putin neodstúpi. Polícia protest asi po hodine ukončila zrejme v obavách, že by mohla spustiť väčšiu opozičnú akciu, uviedla agentúra AP. Medzi zatknutými, ktorí skončili v policajných dodávkach zaparkovaných okolo námestia, sú aj opoziční lídri Alexej Navaľnyj a Sergej Udaľcov.
Protestné zhromaždenie úrady povolili, konalo sa však za prísnych bezpečnostných opatrení. Na zaistenie poriadku nasadili približne 12.000 policajtov. Polícia ukončila aj pochod ku Kremľu, kam sa po skončení veľkého zhromaždenia vydalo niekoľko desiatok stúpencov zakázanej Národne boľševickej strany, pričom zatkla aj jej lídra Eduarda Limonova. Táto skupina chcela protestovať pri hlavnom sídle volebnej komisie na námestí Ľubjanka.
Niekoľko stoviek demonštrantov zatkli aj Petrohrade, kde sa na nepovolenej manifestácii zišlo ako 2000 ľudí.
Rada Európy (RE) a Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) vyzdvihli v tejto súvislosti vo svojich hodnotiacich správach "vážne problémy" v organizácii prezidentských volieb po tom, ako oficiálne výsledky ukázali, že v nich zvíťazil Putin so ziskom takmer 64 percent hlasov. Podľa OBSE a RE "neexistovala skutočná súťaž a zneužitie vládnych zdrojov zabezpečilo, že o konečnom víťazovi volieb sa nikdy nepochybovalo". Organizácie konštatovali, že "volebný proces sa zhoršil počas zratúvania hlasov, ktoré hodnotíme negatívne v takmer tretine sledovaných volebných stredísk".
Volebný expert nezávislej ruskej mimovládnej organizácie Golos, ktorá monitoruje všetky ruské voľby, povedal, že porušenia volebného poriadku neboli také rozsiahle, aby Putin získal menej ako 50 percent všetkých hlasov a musel ísť do druhého kola volieb. Ale došlo k nim, preto "by som nenazval tieto voľby slobodné ani čestné".
Podľa Golosu mnohí voliči hlasovali priamo v štátnych podnikoch alebo pod bedlivým zrakom svojich šéfov, zatiaľ čo ďalších zvážali autobusy do volebných stredísk, kde neboli zapísaní na volebných zoznamoch a kde nik nekontroloval ich hlasovanie. Vyše dva milióny ľudí hlasovali mimo miesta svojho trvalého bydliska.
Golos informoval aj o viacnásobnom hlasovaní. Autobusy s voličmi obchádzali viaceré volebné strediská. Títo voliči vstupovali do volebného strediska často s páskou okolo ruky alebo mali v osobnom preukaze, ktorým sa identifikovali, špeciálne značky. Pracovníci volebného strediska ich podľa toho identifikovali a dali im volebné lístky ľudí, o ktorých predpokladali, že hlasovať neprídu.
Videokamera v dedine v južnom Dagestane zachytila mužov, ktorí stáli pri elektronickej volebnej urne a niekoľko minút do nej "nahadzovali" desiatky hlasov. Predseda Ústrednej volebnej komisie Vladimir Čurov označil tento incident za "fatálnu chybu". Vysvetlil, že išlo o hlasy chorých či starých ľudí, ktorí hlasovali doma a pracovníci volebného strediska ich hlasy iba prenášali do volebnej urny. Výsledky v tomto volebnom stredisku nakoniec anulovali.
K medzinárodnej kritike ruských prezidentských volieb sa dnes pridalo Francúzsko. Jeho minister zahraničných vecí Alain Juppé dnes povedal, že voľby neboli príkladné: "To je najmenej, čo o nich možno povedať." Francúzsko je však pripravené spolupracovať s Vladimirom Putinom. "Putin bol veľkou väčšinou hlasov znovuzvolený a tak Francúzsko a jeho európski partneri budú pokračovať vo svojom partnerstve s Ruskom," zdôraznil na tlačovej konferencii v Bordeaux.
Ruská polícia v Moskve rozohnala opozičnú demonštráciu proti víťazstvu premiéra Vladimira Putina v nedeľňajších prezidentských voľbách. Pri zásahu zatkla asi 500 osôb, vrátane prominentných opozičných lídrov.
Polícia zatkla v Moskve stovky ľudí
Zákroku polície predchádzala asi 20-tisícová demonštrácia v centre metropoly. Veľké zhromaždenie sa skončilo pokojne, stovky policajných ťažkoodencov však násilne rozohnali niekoľko stoviek demonštrantov, ktorí vyhlásili, že na Puškinovom námestí zostanú, kým Putin neodstúpi. Polícia protest asi po hodine ukončila zrejme v obavách, že by mohla spustiť väčšiu opozičnú akciu, uviedla agentúra AP. Medzi zatknutými, ktorí skončili v policajných dodávkach zaparkovaných okolo námestia, sú aj opoziční lídri Alexej Navaľnyj a Sergej Udaľcov.
Protestné zhromaždenie úrady povolili, konalo sa však za prísnych bezpečnostných opatrení. Na zaistenie poriadku nasadili približne 12.000 policajtov. Polícia ukončila aj pochod ku Kremľu, kam sa po skončení veľkého zhromaždenia vydalo niekoľko desiatok stúpencov zakázanej Národne boľševickej strany, pričom zatkla aj jej lídra Eduarda Limonova. Táto skupina chcela protestovať pri hlavnom sídle volebnej komisie na námestí Ľubjanka.
Niekoľko stoviek demonštrantov zatkli aj Petrohrade, kde sa na nepovolenej manifestácii zišlo ako 2000 ľudí.
Rada Európy (RE) a Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) vyzdvihli v tejto súvislosti vo svojich hodnotiacich správach "vážne problémy" v organizácii prezidentských volieb po tom, ako oficiálne výsledky ukázali, že v nich zvíťazil Putin so ziskom takmer 64 percent hlasov. Podľa OBSE a RE "neexistovala skutočná súťaž a zneužitie vládnych zdrojov zabezpečilo, že o konečnom víťazovi volieb sa nikdy nepochybovalo". Organizácie konštatovali, že "volebný proces sa zhoršil počas zratúvania hlasov, ktoré hodnotíme negatívne v takmer tretine sledovaných volebných stredísk".
Volebný expert nezávislej ruskej mimovládnej organizácie Golos, ktorá monitoruje všetky ruské voľby, povedal, že porušenia volebného poriadku neboli také rozsiahle, aby Putin získal menej ako 50 percent všetkých hlasov a musel ísť do druhého kola volieb. Ale došlo k nim, preto "by som nenazval tieto voľby slobodné ani čestné".
Podľa Golosu mnohí voliči hlasovali priamo v štátnych podnikoch alebo pod bedlivým zrakom svojich šéfov, zatiaľ čo ďalších zvážali autobusy do volebných stredísk, kde neboli zapísaní na volebných zoznamoch a kde nik nekontroloval ich hlasovanie. Vyše dva milióny ľudí hlasovali mimo miesta svojho trvalého bydliska.
Golos informoval aj o viacnásobnom hlasovaní. Autobusy s voličmi obchádzali viaceré volebné strediská. Títo voliči vstupovali do volebného strediska často s páskou okolo ruky alebo mali v osobnom preukaze, ktorým sa identifikovali, špeciálne značky. Pracovníci volebného strediska ich podľa toho identifikovali a dali im volebné lístky ľudí, o ktorých predpokladali, že hlasovať neprídu.
Videokamera v dedine v južnom Dagestane zachytila mužov, ktorí stáli pri elektronickej volebnej urne a niekoľko minút do nej "nahadzovali" desiatky hlasov. Predseda Ústrednej volebnej komisie Vladimir Čurov označil tento incident za "fatálnu chybu". Vysvetlil, že išlo o hlasy chorých či starých ľudí, ktorí hlasovali doma a pracovníci volebného strediska ich hlasy iba prenášali do volebnej urny. Výsledky v tomto volebnom stredisku nakoniec anulovali.
K medzinárodnej kritike ruských prezidentských volieb sa dnes pridalo Francúzsko. Jeho minister zahraničných vecí Alain Juppé dnes povedal, že voľby neboli príkladné: "To je najmenej, čo o nich možno povedať." Francúzsko je však pripravené spolupracovať s Vladimirom Putinom. "Putin bol veľkou väčšinou hlasov znovuzvolený a tak Francúzsko a jeho európski partneri budú pokračovať vo svojom partnerstve s Ruskom," zdôraznil na tlačovej konferencii v Bordeaux.
