Na snímke dezignovaný nemecký kancelár Olaf Scholz, 8. decembra 2021.Foto: TASR/APNa archívnej snímke z 12. marca 2018 zľava Olaf Scholz, Angela Merkelová a Horst Seehofer. Foto: TASR/AP
Scholz sa stal štvrtým kancelárom z radov sociálnych demokratov po Willym Brandtovi, Helmutovi Schmidtovi a Gerhardovi Schröderovi.
Berlín 8. decembra (TASR) - Nový nemecký kancelár Olaf Scholz zložil v stredu napoludnie sľub v Spolkovom sneme (Bundestag). Stalo sa tak po tom, čo ho do funkcie vymenoval prezident Frank-Walter Steinmeier a ešte predtým ho zvolili i poslanci Bundestagu. Informovala o tom agentúra DPA.
"Sľubujem, že svoje sily venujem blahu nemeckého ľudu a jeho rozvoju a ochrane, budem ctiť a hájiť ústavu a zákony, svoje povinnosti si budem plniť svedomito a budem spravodlivý voči všetkým," uviedol Scholz.
Koaličné rokovania Sociálnodemokratickej strany Nemecka (SPD), Zelených a Slobodnej demokratickej strany (FDP) sa začali 21. októbra po ukončení sondážnych rozhovorov. Dosiahnutú 177-stranovú koaličnú dohodu predstavili 24. novembra a 7. decembra ju predstavitelia tejto trojice strán podpísali v Berlíne.
Nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier (vpravo) odovzdáva menovací dekrét nemeckému kancelárovi Olafovi Scholzovi 8. decembra 2021 v Berlíne.Foto: TASR/AP
Doterajší kabinet konzervatívneho bloku CDU/CSU kancelárky Angely Merkelovej a SPD bol od konca októbra, keď sa konalo ustanovujúce zasadnutie novozvoleného Spolkového snemu, vo funkcii ako úradujúca vláda. V stredu sa oficiálne končí 16-ročná éra Merkelovej a Nemecku začne vôbec po prvý raz vládnuť trojkoalícia SPD, FDP a Zelených.
Po tom, čo Scholz zložil prísahu, sa kolóna vozidiel so 16 ministrami jeho kabinetu z Bundestagu presunula na zámok Bellevue, kde ich Steinmeier oficiálne vymenuje. Následne ministri okolo 13.30 h zložia v Bundestagu sľub. Scholz sa potom odoberie do úradu kancelára, kde mu Merkelová odovzdá funkciu.
Za nového nemeckého kancelára zvolili poslanci Spolkového snemu (Bundestagu) v stredu Olafa Scholza zo Sociálnodemokratickej strany Nemecka (SPD), ktorý z celkových 707 odovzdaných hlasov získal 395. Informoval o tom na svojej webstránke denník Süddeutsche Zeitung.
Na zvolenie potreboval Scholz získať v 736-člennom Bundestagu najmenej 369 hlasov. Proti hlasovalo 303 poslancov, šesť sa zdržalo a tri hlasy boli neplatné. Poslanci Scholzovi k zvoleniu zagratulovali dlhým potleskom.
Predsedníčka nemeckého Spolkového snemu (Bundestag) Bärbel Basová otvára zasadnutie 8. decembra 2021 v Berlíne. Nemecký Spolkový snem (Bundestag) zvolí dnes doterajšieho sociálnodemokratického ministra financií Olafa Scholza za nového spolkového kancelára.Foto: TASR/AP
Po tom, čo prezident vymenuje ministrov nového kabinetu, sa proces vzniku vlády po približne desiatich týždňoch od septembrových parlamentných volieb ukončí. Prvé zasadnutie novej vlády sa uskutoční v stredu o 18.00 h.
Na mieste pre hostí v Spolkovom sneme sedela i končiaca konzervatívna kancelárka Angela Merkelová, ktorá po tom, čo ju predsedníčka dolnej komory parlamentu Bärbel Basová privítala, zožala od zákonodarcov takisto dlhý potlesk.
Scholz sa stal štvrtým kancelárom z radov sociálnych demokratov po Willym Brandtovi, Helmutovi Schmidtovi a Gerhardovi Schröderovi. Scholz, ktorý pôsobil dosiaľ ako vicekancelár a minister financií, bude stáť na čele vlády zloženej z SPD, Zelených a Slobodnej demokratickej strany (FDP).
Novému nemeckému kancelárovi Scholzovi gratulovali šéfka EK, Macron i Putin
Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová v stredu po zvolení Olafa Scholza za nového nemeckého kancelára prisľúbila, že s ním bude spolupracovať pre "silnú Európu". Na jeho zvolenie reagovali i šéf Elyzejského paláca Emmanuel Macron či ruský prezident Vladimir Putin. Informovala o tom agentúra AFP.
"Gratulujem, milý Olaf Scholz, k zvoleniu a vymenovaniu za spolkového kancelára. Želám dobrý štart a teším sa na ďalšiu spoluprácu pre silnú Európu, ktorá bude založená na dôvere," uviedla šéfka EK na sociálnej sieti Twitter. Scholzovi zablahoželal i šéf Európskej rady Charles Michel. Dodal, že sa teší na spoločnú prácu pre silnú a nezávislú Európu a poďakoval sa tiež doterajšej kancelárke Angele Merkelovej.
Na zvolenie Scholza reagoval i ruský prezident Vladimir Putin, ktorý povedal, že s novým lídrom Nemecka chce nadviazať "konštruktívne vzťahy". Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov dodal, že verí v pokračovanie vzťahov oboch krajín. "Počítame s kontinuitou, s tým, že medzi prezidentom (Putinom) a novým kancelárom (Scholzom) sa vyvinú konštruktívne vzťahy. A že nemecká strana bude naďalej chápať, že na riešenie pálčivých odlišností neexistuje alternatíva k dialógu," povedal novinárom Peskov.
"Ďalšiu kapitolu napíšeme spoločne. Pre Francúzov, Nemcov i Európanov," napísal francúzsky prezident Emmanuel Macron na Twitteri.
Na snímke nový nemecký kancelár Olaf Scholz drží menovací dekrét, ktorý mu odovzdal nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier 8. decembra 2021 v Berlíne.Foto: TASR/AP
Maďarský premiér Viktor Orbán, naopak, v príspevku pre periodikum Bild napísal, že vo vzťahu k Nemecku i novej vláde vidí hlbokú priepasť. "Nová ľavicovoliberálna vláda sa snaží odkláňať od Európy národných štátov (bývalého nemeckého kancelára Helmuta Kohla) smerom k centralizačnej politike Bruselu, ktorá je pozitívne naklonená k migrácii a genderovým otázkam a na formovaní ktorej sa podieľa aj Nemecko," uviedol Orbán. Dodal, že Maďarsko a Nemecko "už nestoja bok po boku". Vysvetlil, že táto jednota sa narušila už počas migračnej krízy v roku 2015.
Medzi prvými zahraničnými gratulantmi boli i čínsky prezident Si Ťin-pching a premiér Li Kche-čchiang. Ako uviedla čínska štátna televízia, Si Ťin-pching sa v telefonickej gratulácii vyslovil za rozšírenie spolupráce medzi oboma krajinami a pozdvihnutie vzťahov na "novú úroveň".
TASR prináša profil nového spolkového kancelára
Olaf Scholz sa narodil 14. júna 1958 v meste Osnabrück. Jeho rodičia pracovali v textilnom priemysle. Detstvo prežil so svojimi dvoma mladšími bratmi Jensom a Ingom v Hamburgu. V tomto prístavnom meste ukončil v roku 1977 gymnázium, v štúdiu práva pokračoval na tamojšej univerzite. Od roku 1985 sa začal venovať advokácii, najmä pracovnému právu.
Nový nemecký kancelár o sebe hovorí, že sa "vždy politicky angažoval" a s nadsádzkou dodáva, že už na gymnáziu bol hovorcom triedy. Politicky ho ovplyvnili predovšetkým dve sociálnodemokratické veličiny - nositeľ Nobelovej ceny za mier a spolkový kancelár v rokoch 1969 - 1974 Willy Brandt, ako aj rodák z Hamburgu Helmut Schmidt, ktorý bol kancelárom v rokoch 1974 - 1982.
Bol to práve Helmut Schmidt, ktorý priviedol vtedy 17-ročného gymnazistu Scholza do radov Sociálnodemokratickej strany Nemecka (SPD). V rokoch 1982 - 1988 bol Scholz zástupcom predsedu Jusos, mládežníckej organizácie SPD. V roku 2002 sa už stal generálnym tajomníkom SPD.
V polovici 80. rokov spoznal v Hamburgu svoju budúcu manželku Brittu Ernstovú, s ktorou sa oženil v roku 1998. V tom istom roku prvýkrát kandidoval do Spolkového snemu vo volebnom obvode Hamburg-Altona a hneď úspešne.
Od 21. novembra 2007 do 28. októbra 2009 bol spolkovým ministrom práce v prvom kabinete kresťanskej demokratky Angely Markelovej. Od marca 2011 do marca 2018 viedol druhé najväčšie nemeckého mesto Hamburg. Do vlády Angely Merkelovej sa vrátil 14. marca 2018, keď sa stal vicekancelárom a spolkovým ministrom financií. Na archívnej snímke z 24. septembra 2021 Olaf Scholz (SPD) počas poslednej predvolebnej kampane pred nedeľňajšími parlamentnými voľbami v Nemecku.Foto: TASR/AP
V roku 2019 kandidoval s Klarou Geywitzovou na spolupredsedu SPD. V rozhodujúcom hlasovaní však podľahli dvojici Sasskia Eskenová a Norbert Walter-Borjans, ktorí odvtedy vedú nemeckých sociálnych demokratov. Nové predsednícke duo 10. augusta 2020 navrhlo, aby sa kandidátom SPD na post spolkového kancelára stal Olaf Scholz. Tento návrh podporil zjazd strany v máji 2021, na ktorom získal Scholz 96,2 percenta hlasov.
Vo voľbách do Bundestagu, ktoré sa konali 26. septembra 2021, ním vedení sociálni demokrati zvíťazili so ziskom 25,7 percenta hlasov. V poli porazených zanechali CDU/CSU (24,1 percenta) vedenú kandidátom kresťanských demokratov na kreslo spolkového kancelára Arminom Laschetom, čím zároveň ukončili 16 rokov vládnutia kancelárky Angely Merkelovej, ktorá už ale nekandidovala.
Olafovi Scholzovi pomohli v predvolebnej kampani dlhoročné skúsenosti z vysokej politiky, nekonfliktnosť, ale aj nevýraznosť jeho protikandidátov. Technokrata a v diskusiách pokojne a stroho pôsobiaceho pragmatika výstižne charakterizoval v roku 2003 týždenník Die Zeit, keď ho nazval "Scholzomat". S dávkou sarkazmu tým poukazoval na jeho monotónny prejav a sklon používať technokratický žargón. Samotný Scholz označil toto pomenovanie za "veľmi výstižné".
Počas štúdií Scholz podľa vlastných slov "šport nenávidel", ale v súčasnosti sa vo voľnom čase venuje rekreačnému športu, veslovaniu a turistike "tak často, ako je to možné".
Olaf Scholz zo Sociálnodemokratickej strany Nemecka (SPD) vystrieda vo funkcii kancelára po 16 rokoch konzervatívnu političku Angelu Merkelovú. Nemecká kancelárka a líderka Kresťanskodemokratickej únie (CDU) Angela Merkelová, foto z archívu.Foto: TASR/AP
TASR prináša výberovú chronológiu jej politických míľnikov
- December 1989 - Angela Merkelová vstúpila do novej strany Demokratické prebudenie (Demokratischer Aufbruch).
- 4. augusta 1990 - Strana Demokratické prebudenie sa zlúčila s Kresťanskodemokratickou úniou (CDU) a Angela Merkelová sa stala členkou CDU.
- 2. decembra 1990 - V prvých celonemeckých parlamentných voľbách po zjednotení Nemecka bola Angela Merkelová prvý raz zvolená do Spolkového snemu (Bundestag).
- 18. januára 1991 - 16. novembra 1994 - Vo vláde Helmuta Kohla (CDU) bola spolkovou ministerkou pre ženy a mládež.
- 17. novembra 1994 - 27. októbra 1998 - V kabinete Helmuta Kohla zastávala post ministerky ochrany životného prostredia, prírody a bezpečnosti jadrových reaktorov.
- 7. novembra 1998 - Angela Merkelová bola zvolená za generálnu tajomníčku CDU.
- December 1999 - Počas finančnej aféry CDU Merkelová tvrdo kritizovala bývalého kancelára Helmuta Kohla za to, že nezvládol škandál so sponzormi strany, pričom vyhlásila, že CDU sa musí so svojím dlhoročným predsedom rozísť.
- 10. apríla 2000 - Na zjazde CDU v Essene zvolilo 96 percent delegátov Merkelovú za novú predsedníčku strany. Na čele nemeckých kresťanských demokratov bola do 7. decembra 2018.
- 22. novembra 2005 - Do kresla spolkového kancelára zasadla po prvýkrát v dejinách Nemecka žena. Svoj prvý kabinet vytvorila Angela Merkelová z CDU, sesterskej Kresťanskosociálnej únie (CSU) a sociálnych demokratov (SPD).
- 28. októbra 2009 - Druhý kabinet Angely Merkelovej. Sociálnych demokratov nahradili liberáli z FDP. Vznikla čierno-žltá koalícia zložená z CDU/CSU a FDP.
- 17. decembra 2013 - Tretia vláda kancelárky Angely Merkelovej. Moci sa po štyroch rokoch opäť ujala veľká koalícia, ktorú vytvorili CDU/CSU a SPD.
- 31. augusta 2015 - V čase migračnej krízy Angela Merkelová vyhlásila "Wir schaffen das!" ("Zvládneme to!") tvrdiac, že Nemecko je schopné prijať veľký počet migrantov. O rok neskôr priznala, že tieto slová radšej nemala vyrieknuť.
- 14. marca 2018 - Štvrtý kabinet Angely Merkelovej vznikol takmer pol roka po parlamentných voľbách (24. septembra 2017). Vo vládnutí pokračovala veľká koalícia zložená z CDU/CSU a SPD.
- 29. októbra 2018 - Na zasadaní predsedníctva CDU Merkelová oznámila, že už nebude kandidovať na funkciu šéfky strany a po skončení funkčného obdobia v roku 2021 sa nebude opäť uchádzať ani o post kancelárky. Stalo sa tak po sérii slabých výsledkov CDU v krajinských voľbách, v ktorých utrpeli kresťanskí demokrati značné straty.
- 26. septembra 2021 - Voľby do Spolkového snemu vyhrali sociálni demokrati (25,7 percenta) pred konzervatívcami z CDU/CSU (24,1 percenta). Po koaličných rokovaniach vytvoril dezignovaný kancelár Olaf Scholz (SPD) vládu spolu so stranou Zelených a liberálov z FDP.
