Až polovica z demokraticky riadených krajín si počas pandémie pohoršila, čo sa týka ľudských práv a demokratických noriem.
Autor TASR
Štokholm 9. decembra (TASR) - Viac ako 60 percent krajín sveta prijalo počas pandémie COVID-19 opatrenia, ktoré ohrozujú demokraciu a ľudské práva. Vyplýva to zo štúdie Medzinárodného inštitútu pre demokraciu a volebnú podporu (IDEA), ktorú zverejnili v stredu, píše agentúra AFP.
Inštitút so sídlom vo švédskom Štokholme na základe výskumu takmer na celom svete zistil, že 61 percent krajín v boji s koronavírusom "zaviedlo obmedzenia, ktoré boli buď nezákonné, neprimerané, neurčité alebo nepotrebné", a to prinajmenšom v jednej oblasti demokratických slobôd. Organizácia takto vyhodnotila 43 percent krajín považovaných za demokratické. Čo sa týka štátov s autoritárskou formou vlády, až 90 percent z nich zaviedlo nepatričné reštrikcie.
Podľa výsledkov štúdie s názvom Globálny stav demokracie je situácia najviac znepokojivá v Indii, ktorá patrí medzi demokratické krajiny. Odborníci z inštitútu IDEA tam zaznamenali obavy v deviatich z 22 skúmaných oblastí vrátane slobody pohybu, vyjadrovania a tlače. Nasledovali Alžírsko a Bangladéš s ôsmimi znepokojujúcimi bodmi. Ako ďalšie uviedli Čínu, Egypt, Malajziu a Kubu, kde sa vyskytli nedostatky v siedmich oblastiach. Rusko si pripísalo šesť takýchto znepokojivých bodov rovnako ako Saudská Arábia, Mjanmarsko, Jordánsko, Srí Lanka a Zimbabwe.
V správe sa spomína aj Slovensko, a to v jednej sfére ľudských práv. Poľsko v štúdii kritizovali za zorganizovanie volieb v čase pandémie, v ktorých vládnuca strana Právo a spravodlivosť (PiS) zvíťazila nad opozíciou len tesne. Obmedzené možnosti kampane v dôsledku pandémie a štátom kontrolované médiá ponúkajúce opozícii menší mediálny priestor vládnu stranu podľa správy IDEA neprávom zvýhodnili.
Až polovica z demokraticky riadených krajín si počas pandémie pohoršila, čo sa týka ľudských práv a demokratických noriem. Niektoré vládne kabinety v demokraciách napríklad obmedzovali informácie o ochorení COVID-19, zatiaľ čo nedemokratické režimy utajovali vypuknutie nákazy.
"Dalo sa očakávať, že autoritárske režimy, ktoré disponujú menšou mierou kontroly a nižšou mocenskou rovnováhou, využijú výhovorku, ktorú im pandémia poskytla, aby ešte viac posilnili svoju moc," uviedol pre AFP generálny tajomník inštitútu IDEA Kevin Casas-Zamora. "Prekvapivejšie je však to, že mnohé demokracie prijali opatrenia, ktoré sú problematické z hľadiska demokracie a ľudských práv," konštatoval.
"Pandémia je urýchľovačom trendov, ktoré už platili aj pred jej vypuknutím," povedal Casas-Zamora. Vysvetlil, že autoritárske režimy sa stali ešte autoritárskejšími a výzvy v oblasti právneho štátu a dodržiavania základných ľudských práv, ktorým čelili niektoré demokracie aj pred koronakrízou, sa teraz ešte viac vyostrili.
Inštitút so sídlom vo švédskom Štokholme na základe výskumu takmer na celom svete zistil, že 61 percent krajín v boji s koronavírusom "zaviedlo obmedzenia, ktoré boli buď nezákonné, neprimerané, neurčité alebo nepotrebné", a to prinajmenšom v jednej oblasti demokratických slobôd. Organizácia takto vyhodnotila 43 percent krajín považovaných za demokratické. Čo sa týka štátov s autoritárskou formou vlády, až 90 percent z nich zaviedlo nepatričné reštrikcie.
Podľa výsledkov štúdie s názvom Globálny stav demokracie je situácia najviac znepokojivá v Indii, ktorá patrí medzi demokratické krajiny. Odborníci z inštitútu IDEA tam zaznamenali obavy v deviatich z 22 skúmaných oblastí vrátane slobody pohybu, vyjadrovania a tlače. Nasledovali Alžírsko a Bangladéš s ôsmimi znepokojujúcimi bodmi. Ako ďalšie uviedli Čínu, Egypt, Malajziu a Kubu, kde sa vyskytli nedostatky v siedmich oblastiach. Rusko si pripísalo šesť takýchto znepokojivých bodov rovnako ako Saudská Arábia, Mjanmarsko, Jordánsko, Srí Lanka a Zimbabwe.
V správe sa spomína aj Slovensko, a to v jednej sfére ľudských práv. Poľsko v štúdii kritizovali za zorganizovanie volieb v čase pandémie, v ktorých vládnuca strana Právo a spravodlivosť (PiS) zvíťazila nad opozíciou len tesne. Obmedzené možnosti kampane v dôsledku pandémie a štátom kontrolované médiá ponúkajúce opozícii menší mediálny priestor vládnu stranu podľa správy IDEA neprávom zvýhodnili.
Až polovica z demokraticky riadených krajín si počas pandémie pohoršila, čo sa týka ľudských práv a demokratických noriem. Niektoré vládne kabinety v demokraciách napríklad obmedzovali informácie o ochorení COVID-19, zatiaľ čo nedemokratické režimy utajovali vypuknutie nákazy.
"Dalo sa očakávať, že autoritárske režimy, ktoré disponujú menšou mierou kontroly a nižšou mocenskou rovnováhou, využijú výhovorku, ktorú im pandémia poskytla, aby ešte viac posilnili svoju moc," uviedol pre AFP generálny tajomník inštitútu IDEA Kevin Casas-Zamora. "Prekvapivejšie je však to, že mnohé demokracie prijali opatrenia, ktoré sú problematické z hľadiska demokracie a ľudských práv," konštatoval.
"Pandémia je urýchľovačom trendov, ktoré už platili aj pred jej vypuknutím," povedal Casas-Zamora. Vysvetlil, že autoritárske režimy sa stali ešte autoritárskejšími a výzvy v oblasti právneho štátu a dodržiavania základných ľudských práv, ktorým čelili niektoré demokracie aj pred koronakrízou, sa teraz ešte viac vyostrili.