Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ešte nie je príliš neskoro, uvádza sa vo vyhlásení, ktoré Koordinačná rada zverejnila.
Autor TASR
Minsk 4. septembra (TASR) - Opozičná Koordinačná rada vyzvala bieloruské úrady na dialóg o riešení krízy, ktorá v krajine vypukla po sporných prezidentských voľbách z 9. augusta. Zároveň apelovala na prepustenie väznených členov opozície.
"Dialóg je v súčasnej situácii jediným správnym rozhodnutím a jediným možným východiskom z tejto politickej krízy... Namiesto cesty konfrontácie musíme vykročiť na cestu rokovaní o zmierení. Ešte nie je príliš neskoro," uvádza sa vo vyhlásení, ktoré Koordinačná rada zverejnila v piatok v noci na svojom kanáli na aplikácii Telegram.
Vo vyhlásení sa tiež zdôrazňuje, že bieloruský prezident Alexander Lukašenko by nemal rozmnožovať rady politických väzňov, ale prepustiť tých, ktorí sú za mrežami.
"Zatýkanie, obviňovanie z trestných činov, hanobenie a zastrašovanie nespokojencov - to sú všetko prejavy konfrontácie," citovala z vyhlásenia Koordinačnej rady agentúra TASS.
Bieloruské úrady zadržali už najmenej troch členov Koordinačnej rady a viacerých vypočúvali. Dvoch zo siedmich členov predsedníctva rady odsúdili na desať a následne na ďalších 15 dní väzenia za porušenie zákona o organizovaní masových podujatí. Tretiu členku zadržali v pondelok pre podozrenie z daňových únikov, za čo jej hrozí až sedem rokov odňatia slobody.
Vo svojom piatkovom vyhlásení Koordinačná rada zdôraznila, že bude aj napriek nátlaku zo strany úradov pokračovať vo svojej práci. Bieloruské úrady vyšetrujú tento orgán pre podozrenie z pokusu o nelegálne prevzatie moci v krajine.
V sporných bieloruských voľbách z 9. augusta opäť podľa oficiálnych výsledkov zvíťazil Lukašenko so ziskom vyše 80 percent hlasov. Po vyhlásení výsledkov, ktoré opozícia označila za sfalšované, vypukli v metropole Minsk a ďalších bieloruských mestách masové protesty, ktoré doposiaľ neustali.
Počas prvých dní povolebných demonštrácií bezpečnostné zložky v rámci brutálnych zásahov zadržali takmer 7000 ľudí a stovky protestujúcich zbili, čo vyvolalo medzinárodné pobúrenie.
Bieloruská vláda podľa agentúry AP odvtedy zmenila svoju taktiku: snaží sa potlačiť protesty prostredníctvom vyhrážok, selektívneho zatýkania a stíhania aktivistov. Štrajkujúcim robotníkom zase hrozí stratou zamestnania.
"Dialóg je v súčasnej situácii jediným správnym rozhodnutím a jediným možným východiskom z tejto politickej krízy... Namiesto cesty konfrontácie musíme vykročiť na cestu rokovaní o zmierení. Ešte nie je príliš neskoro," uvádza sa vo vyhlásení, ktoré Koordinačná rada zverejnila v piatok v noci na svojom kanáli na aplikácii Telegram.
Vo vyhlásení sa tiež zdôrazňuje, že bieloruský prezident Alexander Lukašenko by nemal rozmnožovať rady politických väzňov, ale prepustiť tých, ktorí sú za mrežami.
"Zatýkanie, obviňovanie z trestných činov, hanobenie a zastrašovanie nespokojencov - to sú všetko prejavy konfrontácie," citovala z vyhlásenia Koordinačnej rady agentúra TASS.
Bieloruské úrady zadržali už najmenej troch členov Koordinačnej rady a viacerých vypočúvali. Dvoch zo siedmich členov predsedníctva rady odsúdili na desať a následne na ďalších 15 dní väzenia za porušenie zákona o organizovaní masových podujatí. Tretiu členku zadržali v pondelok pre podozrenie z daňových únikov, za čo jej hrozí až sedem rokov odňatia slobody.
Vo svojom piatkovom vyhlásení Koordinačná rada zdôraznila, že bude aj napriek nátlaku zo strany úradov pokračovať vo svojej práci. Bieloruské úrady vyšetrujú tento orgán pre podozrenie z pokusu o nelegálne prevzatie moci v krajine.
V sporných bieloruských voľbách z 9. augusta opäť podľa oficiálnych výsledkov zvíťazil Lukašenko so ziskom vyše 80 percent hlasov. Po vyhlásení výsledkov, ktoré opozícia označila za sfalšované, vypukli v metropole Minsk a ďalších bieloruských mestách masové protesty, ktoré doposiaľ neustali.
Počas prvých dní povolebných demonštrácií bezpečnostné zložky v rámci brutálnych zásahov zadržali takmer 7000 ľudí a stovky protestujúcich zbili, čo vyvolalo medzinárodné pobúrenie.
Bieloruská vláda podľa agentúry AP odvtedy zmenila svoju taktiku: snaží sa potlačiť protesty prostredníctvom vyhrážok, selektívneho zatýkania a stíhania aktivistov. Štrajkujúcim robotníkom zase hrozí stratou zamestnania.
