Návrh zákona, ktorý už odobril maďarský parlament a podpísal prezident krajiny, vyústil do podpisovej iniciatívy, pod ktorú sa podpísali lídri 17 členských štátov EÚ.
Autor TASR
Brusel 25. júna (TASR) - Premiéri a prezidenti členských krajín EÚ vo štvrtok na summite v Bruseli tvrdo odsúdili maďarského premiéra Viktora Orbána za návrh maďarského zákona, ktorý zakazuje šírenie informácií o homosexualite medzi maloletými. Táto téma nebola súčasťou pracovnej agendy lídrov EÚ, viacerí šéfovia štátov a vlád však využili túto príležitosť na kritiku "homofóbneho" zákona, uviedla tlačová agentúra AFP.
Kontroverzná maďarská právna norma podľa agentúry AFP rozpútala na summite neobvykle búrlivú debatu medzi jeho účastníkmi.
"Nešlo o diplomatickú diskusiu, skôr o konfrontáciu," opísal atmosféru belgický premiér Alexander De Croo a označil tento okamih za "historický".
Návrh zákona, ktorý už odobril maďarský parlament a podpísal prezident krajiny, vyústil do podpisovej iniciatívy, pod ktorú sa podpísali lídri 17 členských štátov EÚ. Požadujú, aby Európska komisia zaujala proti Budapešti potrebné právne kroky. List lídrov 17 krajín bol zároveň adresovaný aj predsedovi Európskej rady Charlesovi Michelovi a generálnemu tajomníkovi OSN Antóniovi Guterresovi, ktorý bol pozvaný na úvodnú časť summitu, pričom signatári v ňom upozornili na potrebu zachovať hodnoty, na ktorých stojí EÚ.
Slovensko – podobne ako ostatné krajiny Vyšehradskej štvorky (V4) – sa k tejto iniciatíve nepridalo.
Slovenský europoslanec a podpredseda liberálnej frakcie Obnovme Európu (RE) v Európskom parlamente Michal Šimečka vo štvrtok agentúru TASR informoval, že vyzval slovenského premiéra Eduarda Hegera, aby sa k tejto iniciatíve pripojil.
De Croo zdôraznil, že "takmer všetci" účastníci summitu kritizovali Orbána, ktorý sa mohol spoliehať iba na podporu poľského a slovinského partnera.
"Táto diskusia bola živá a veľmi, veľmi úprimná. Všetci sme mali jasno v tom, aké sú základné hodnoty, ktoré sú pre nás dôležité," uviedla podľa AFP nemecká kancelárka Angela Merkelová. Luxemburský premiér Xavier Bettel vyhlásil, že Maďarsko prekročilo "červenú čiaru", a šéf švédskej vlády Stefan Löfven zdôraznil, že jeho spoluobčania nechcú "posielať peniaze do krajiny, ktorá koná týmto spôsobom".
Francúzsky prezident Emmanuel Macron uviedol, že sporný zákon sa podľa jeho názoru "nezdá byť v súlade s našimi hodnotami", a vyjadril nádej, že bude schopný presvedčiť maďarského kolegu o potrebe zmeny právneho textu.
Holandský premiér Mark Rutte už predtým ostro vystúpil proti spornému zákonu a pred začatím summitu pre médiá vyhlásil, že Maďarsko so svojimi zákonmi nemá nič spoločné s Európskou úniou. A Orbánovi odkázal, že ak sa mu nepáčia hodnoty EÚ, mal by aktivovať čl. 50 Lisabonskej zmluvy, "ktorý bol vytvorený na tento účel", a opustiť Úniu, tak ako to urobili Briti.
"Zákon sa nevzťahuje na homosexuálov, ale na spôsob, akým chcú rodičia vzdelávať svoje deti v oblasti sexu,“ bránil sa Orbán už po príchode na summit a obvinil svojich kolegov z ostatných členských krajín, že zákon nečítali.
Na kontroverzný návrh zákona už zareagovala Európska komisia, ktorá poslala výzvu do Budapešti, pričom maďarská strana musí poslať odpoveď do 30. júna. Exekutíva EÚ má právomoc začať právne konanie o porušení povinnosti, ktoré by mohlo viesť až k postúpeniu veci Súdnemu dvoru EÚ a uplatneniu sankcií.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Kontroverzná maďarská právna norma podľa agentúry AFP rozpútala na summite neobvykle búrlivú debatu medzi jeho účastníkmi.
"Nešlo o diplomatickú diskusiu, skôr o konfrontáciu," opísal atmosféru belgický premiér Alexander De Croo a označil tento okamih za "historický".
Návrh zákona, ktorý už odobril maďarský parlament a podpísal prezident krajiny, vyústil do podpisovej iniciatívy, pod ktorú sa podpísali lídri 17 členských štátov EÚ. Požadujú, aby Európska komisia zaujala proti Budapešti potrebné právne kroky. List lídrov 17 krajín bol zároveň adresovaný aj predsedovi Európskej rady Charlesovi Michelovi a generálnemu tajomníkovi OSN Antóniovi Guterresovi, ktorý bol pozvaný na úvodnú časť summitu, pričom signatári v ňom upozornili na potrebu zachovať hodnoty, na ktorých stojí EÚ.
Slovensko – podobne ako ostatné krajiny Vyšehradskej štvorky (V4) – sa k tejto iniciatíve nepridalo.
Slovenský europoslanec a podpredseda liberálnej frakcie Obnovme Európu (RE) v Európskom parlamente Michal Šimečka vo štvrtok agentúru TASR informoval, že vyzval slovenského premiéra Eduarda Hegera, aby sa k tejto iniciatíve pripojil.
De Croo zdôraznil, že "takmer všetci" účastníci summitu kritizovali Orbána, ktorý sa mohol spoliehať iba na podporu poľského a slovinského partnera.
"Táto diskusia bola živá a veľmi, veľmi úprimná. Všetci sme mali jasno v tom, aké sú základné hodnoty, ktoré sú pre nás dôležité," uviedla podľa AFP nemecká kancelárka Angela Merkelová. Luxemburský premiér Xavier Bettel vyhlásil, že Maďarsko prekročilo "červenú čiaru", a šéf švédskej vlády Stefan Löfven zdôraznil, že jeho spoluobčania nechcú "posielať peniaze do krajiny, ktorá koná týmto spôsobom".
Francúzsky prezident Emmanuel Macron uviedol, že sporný zákon sa podľa jeho názoru "nezdá byť v súlade s našimi hodnotami", a vyjadril nádej, že bude schopný presvedčiť maďarského kolegu o potrebe zmeny právneho textu.
Holandský premiér Mark Rutte už predtým ostro vystúpil proti spornému zákonu a pred začatím summitu pre médiá vyhlásil, že Maďarsko so svojimi zákonmi nemá nič spoločné s Európskou úniou. A Orbánovi odkázal, že ak sa mu nepáčia hodnoty EÚ, mal by aktivovať čl. 50 Lisabonskej zmluvy, "ktorý bol vytvorený na tento účel", a opustiť Úniu, tak ako to urobili Briti.
"Zákon sa nevzťahuje na homosexuálov, ale na spôsob, akým chcú rodičia vzdelávať svoje deti v oblasti sexu,“ bránil sa Orbán už po príchode na summit a obvinil svojich kolegov z ostatných členských krajín, že zákon nečítali.
Na kontroverzný návrh zákona už zareagovala Európska komisia, ktorá poslala výzvu do Budapešti, pričom maďarská strana musí poslať odpoveď do 30. júna. Exekutíva EÚ má právomoc začať právne konanie o porušení povinnosti, ktoré by mohlo viesť až k postúpeniu veci Súdnemu dvoru EÚ a uplatneniu sankcií.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)