Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Orbánova pravicový Maďarský občiansky zväz (Fidesz) má v EP v súčasnosti 13 poslancov.
Autor TASR
Viedeň 12. februára (TASR) — Maďarský premiér Viktor Orbán chce občanom krajín EÚ odobrať právo voliť poslancov Európskeho parlamentu (EP). V rozhovore s bývalým rakúskym kancelárom Wolfgangom Schüsselom, ktorého úryvky zverejnili v nedeľu noviny Presse am Sonntag, navrhol návrat k predchádzajúcemu systému, v ktorom namiesto priamych volieb svojich zástupcov do Európskeho parlamentu vysielajú národné parlamenty. Informovala o tom agentúra APA.
"Jedným z dôvodov našej slabosti je, že Európsky parlament nefunguje. Je to blázinec," povedal Orbán. Európsky parlament volia priamo občania členských krajín Európskej únie od roku 1979 a je jedinou takou inštitúciou EÚ. Orbánova pravicový Maďarský občiansky zväz (Fidesz) má v EP v súčasnosti 13 poslancov, ktorí sa po odchode z Európskej ľudovej strany (EPP) neúspešne usilujú o vstup do jednej z troch euroskeptických alebo pravicovo-populistických frakcií, poznamenáva APA.
Orbán v rozhovore ďalej povedal, že „iniciatíva“ v Európskej únii by mala prísť od členských štátov, „čo znamená, že Rada EÚ by mala byť aktívnejšia, rozhodnejšia a ochotnejšia prijímať politické opatrenia“. Európska komisia by mala tiež „uznať, že ide o orgán riadený členskými štátmi, nie politický orgán“.
Za prioritu maďarského predsedníctva v Rade EÚ v druhej polovici tohto roka označil Orbán rozšírenie EÚ o západný Balkán. "Ak Srbsko čo najrýchlejšie neintegrujeme, stratíme ho. Srbsko má iné možnosti. Práve uzavrelo dohodu o voľnom obchode s Čínou," konštatoval. Maďarsko bude tiež pracovať na zlepšení konkurencieschopnosti EÚ.
K otázke Ukrajiny povedal, že Budapešť urobí všetko pre to, „aby sme dosiahli aspoň prímerie a vytvorili situáciu, v ktorej budeme môcť rokovať." V tejto súvislosti odmietol Schüsselovo porovnanie s povstaním v Maďarsku v roku 1956. "Na rozdiel od vtedajšieho Maďarska oni nebránia Európu. Ukrajina nám Európanom neponúka žiadnu dodatočnú bezpečnosť, pretože väčšina z nás je už členmi NATO, ktoré je oveľa silnejšie ako Rusko. Nehrozí, že by Rusko zaútočilo na člena NATO," povedal maďarský premiér.
Rusko podľa neho „na svojom prahu nikdy neakceptuje takého člena EÚ a NATO, ako je Ukrajina. Nikdy." Šéf maďarskej vlády tvrdí, že Kyjevu „ušiel vlak“ už pred 16 rokmi. Do roku 2008 bolo Rusko príliš slabé na to, aby blokovalo rozšírenie NATO o Ukrajine. "Táto príležitosť sa nevyužila na summite NATO v Bukurešti. Nepodarilo sa nám úspešne uzavrieť prístupové rokovania s Ukrajinou a Gruzínskom, čím zanikla perspektíva Ukrajiny ako budúceho člena Európskej únie a NATO," uviedol Orbán. Najlepšou perspektívou pre Ukrajinu v súčasnosti je vytvorenie „nárazníkovej zóny medzi Ruskom a Západom“. "Ak sa to nepodarí, Ukrajina príde o územie. Rusi zničia Ukrajinu znova a znova a znova," uzavrel.
Rozhovor Orbána so Schüsselom bol robený pre anglickojazyčný diskusný štvrťročník European Voices, ktorého prvé číslo vyjde vo štvrtok. Obsahovať bude aj príspevky bulharského sociológa Ivana Krasteva, estónskej premiérky Kaje Kallasovej, nemeckého spisovateľa bulharského pôvodu Iliju Trojanova, talianskej politologičky Nathalie Tocciovej a bývalého prezidenta Európskej investičnej banky (EIB) Wernera Hoyera.
"Jedným z dôvodov našej slabosti je, že Európsky parlament nefunguje. Je to blázinec," povedal Orbán. Európsky parlament volia priamo občania členských krajín Európskej únie od roku 1979 a je jedinou takou inštitúciou EÚ. Orbánova pravicový Maďarský občiansky zväz (Fidesz) má v EP v súčasnosti 13 poslancov, ktorí sa po odchode z Európskej ľudovej strany (EPP) neúspešne usilujú o vstup do jednej z troch euroskeptických alebo pravicovo-populistických frakcií, poznamenáva APA.
Orbán v rozhovore ďalej povedal, že „iniciatíva“ v Európskej únii by mala prísť od členských štátov, „čo znamená, že Rada EÚ by mala byť aktívnejšia, rozhodnejšia a ochotnejšia prijímať politické opatrenia“. Európska komisia by mala tiež „uznať, že ide o orgán riadený členskými štátmi, nie politický orgán“.
Za prioritu maďarského predsedníctva v Rade EÚ v druhej polovici tohto roka označil Orbán rozšírenie EÚ o západný Balkán. "Ak Srbsko čo najrýchlejšie neintegrujeme, stratíme ho. Srbsko má iné možnosti. Práve uzavrelo dohodu o voľnom obchode s Čínou," konštatoval. Maďarsko bude tiež pracovať na zlepšení konkurencieschopnosti EÚ.
K otázke Ukrajiny povedal, že Budapešť urobí všetko pre to, „aby sme dosiahli aspoň prímerie a vytvorili situáciu, v ktorej budeme môcť rokovať." V tejto súvislosti odmietol Schüsselovo porovnanie s povstaním v Maďarsku v roku 1956. "Na rozdiel od vtedajšieho Maďarska oni nebránia Európu. Ukrajina nám Európanom neponúka žiadnu dodatočnú bezpečnosť, pretože väčšina z nás je už členmi NATO, ktoré je oveľa silnejšie ako Rusko. Nehrozí, že by Rusko zaútočilo na člena NATO," povedal maďarský premiér.
Rusko podľa neho „na svojom prahu nikdy neakceptuje takého člena EÚ a NATO, ako je Ukrajina. Nikdy." Šéf maďarskej vlády tvrdí, že Kyjevu „ušiel vlak“ už pred 16 rokmi. Do roku 2008 bolo Rusko príliš slabé na to, aby blokovalo rozšírenie NATO o Ukrajine. "Táto príležitosť sa nevyužila na summite NATO v Bukurešti. Nepodarilo sa nám úspešne uzavrieť prístupové rokovania s Ukrajinou a Gruzínskom, čím zanikla perspektíva Ukrajiny ako budúceho člena Európskej únie a NATO," uviedol Orbán. Najlepšou perspektívou pre Ukrajinu v súčasnosti je vytvorenie „nárazníkovej zóny medzi Ruskom a Západom“. "Ak sa to nepodarí, Ukrajina príde o územie. Rusi zničia Ukrajinu znova a znova a znova," uzavrel.
Rozhovor Orbána so Schüsselom bol robený pre anglickojazyčný diskusný štvrťročník European Voices, ktorého prvé číslo vyjde vo štvrtok. Obsahovať bude aj príspevky bulharského sociológa Ivana Krasteva, estónskej premiérky Kaje Kallasovej, nemeckého spisovateľa bulharského pôvodu Iliju Trojanova, talianskej politologičky Nathalie Tocciovej a bývalého prezidenta Európskej investičnej banky (EIB) Wernera Hoyera.
